Brusel 28. apríla 2026 – Európska únia zvažuje, že upustí od svojho nesúhlasu s novými vrtmi pre ťažbu ropy a zemného plynu v Arktíde. Na základe informovaných zdrojov vrátane vysokopostavených predstaviteľov EÚ a konkrétneho dokumentu o tom informoval britský denník The Financial Times, podľa ktorého ide o súčasť snahy zabezpečiť dodávky energie v reakcii na krízu na Blízkom východe, ale aj vývoj vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi počas druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Zmena politiky by najviac prospela Nórsku, ktoré v návrhu predloženom EÚ začiatkom tohto mesiaca vyzvalo blok, aby „uznal významný potenciál pre posilnenú“ spoluprácu medzi Nórskom a Európou v Arktíde.
Únia sa od roku 2021 z environmentálnych dôvodov zasadzovala za medzinárodný zákaz nových vrtov pre ťažbu ropy a zemného plynu, aktuálne však podľa viacerých zdrojov oboznámených s diskusiami a dokumentu, ku ktorému mal prístup denník FT, zvažuje, že od tohto návrhu upustí. K takémuto obratu by mohlo prísť v rámci revízie tzv. arktickej politiky EÚ, ktorá má prebehnúť na jeseň, uviedlo pre denník niekoľko zdrojov. Diskusie sú však stále v počiatočnom štádiu, upozornili zdroje.
Cieľ Európskej únie z roku 2021 „presadzovať, aby ropa, uhlie a plyn v Arktíde zostali pod povrchom“ prišiel pred rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 a nedávna vojna USA a Izraela s Iránom odhalila závislosť bloku od dovážaných fosílnych palív. Dokument, s ktorým sa oboznámil denník FT, priznáva, že v zabezpečení podpory medzinárodných partnerov pre moratórium týkajúce sa nových vrtov nedošlo k „žiadnemu pokroku“ a že Európska komisia chce posúdiť, aké alternatívy k návrhu z roku 2021 „by mohli byť zvážené“.
Urmas Paet, estónsky poslanec Európskeho parlamentu, ktorý viedol správu o arktickej politike v roku 2025, na základe diskusií s predstaviteľmi EÚ vyhlásil, že Európska komisia zvažuje zrušenie svojej výzvy na zákaz nových arktických vrtov. Aj podľa jedného z vysokopostavených úradníkov EÚ „sa zdá“, že Brusel zmierni svoj postoj k ťažbe ropy a plynu v tejto oblasti. „Vzhľadom na nedávny politický vývoj a vzťahy so Spojenými štátmi musíme diverzifikovať náš trh a spolupracovať s krajinami, ktoré zdieľajú podobné názory,“ uviedol tento predstaviteľ. Hovorca Komisie sa k veci odmietol vyjadriť, dodal The Financial Times.
Zmena politiky by podľa denníka najviac prospela Nórskemu kráľovstvu, ktoré nie je členom EÚ a je po Rusku druhou najaktívnejšou krajinou pri rozvoji ropného a plynárenského priemyslu v Arktíde. Nórsko, najväčší producent ropy v západnej Európe, sa od roku 2022 stalo čoraz dôležitejším dodávateľom plynu do EÚ a etablovalo sa ako preferovaný demokratický zásobovateľ Únie. Túto pozíciu sa snažilo prepojiť so zrušením odporu Bruselu voči ťažbe v Arktíde, napísal FT.
„Pre Nórsko je to skvelé. Keď sa táto prekážka odstráni, znamená to, že sa môžeme s EÚ viac zblížiť v iných oblastiach, ako je vesmír a ďalšie otázky obrany,“ povedal pre britský denník nemenovaný nórsky predstaviteľ. V návrhu predloženom EÚ začiatkom tohto mesiaca Nórsko vyzvalo Úniu, aby „uznala významný potenciál posilnenej“ spolupráce medzi Nórskom a Európou v Arktíde, „založenej na spoločných záujmoch v oblasti stability, udržateľného rozvoja a odolnej infraštruktúry“.
Oslo už dlhšiu dobu argumentuje, že jeho ťažba a prieskum ropy a zemného plynu v Barentsovom mori – severne od nórskeho pevninského územia a pod súostrovím Svalbard – sa líšia od klasického pohľadu na Arktídu, keďže toto more je bez ľadu a ľahko prístupné, ozrejmil FT. „V Barentsovom mori nie sú žiadne ľadovce ani ľadové medvede. Áno, leží severne od polárneho kruhu, ale nie je to Arktída, ako si to väčšina ľudí predstavuje. Už roky a roky naliehame na EÚ, aby to uznala,“ povedal minulý rok vysokopostavený nórsky predstaviteľ.
Oslo tiež predáva svoje odborné znalosti o Arktíde a ďalekom severe Spojeným štátom aj EÚ, argumentujúc, že jeho vedomosti sú kľúčové pre schopnosť zadržať Rusko v kritickej takzvanej „Bear Gap“ Medvedí prieliv či Medvedia medzera je vojenský a strategický termín označujúci oblasť v Barentsovom mori medzi severným Nórskom a súostrovím Špicbergy (konkrétnejšie okolo Medvedieho ostrova – Bjornoya), resp. medzi severnou rusko-nórskou hranicou a Svalbardom, kde má Moskva umiestnenú veľkú časť svojich jadrových zbraní.
Zo strategického hľadiska ide o kľúčový „choke point“ (škrtiaci bod), ktorým ruské ponorky zo Severnej flotily (sídliace na Kolskom polostrove) musia preplávať, aby sa dostali z Arktídy do Atlantického oceánu. Ide o miesto stretu záujmov medzi NATO a Ruskom, pričom v kontexte obrany NATO je táto oblasť kľúčová pre monitorovanie pohybu ruských plavidiel.
Perspektíva zmiernenia výziev na globálne moratórium týkajúce sa ťažby uhľovodíkov v Arktíde prichádza po tom, ako minulý mesiac viac ako 10 ropných a plynárenských spoločností a priemyselných skupín využilo argumenty o energetickej bezpečnosti v reakcii na konzultáciu EÚ o jej arktickej politike, zdôrazňujúc potrebu pokračujúceho prístupu bloku k uhľovodíkom, pripomenul The Financial Times.
Takýto krok by však ostro spochybnili environmentálne skupiny, ktoré argumentujú, že akékoľvek prehodnotenie by bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti emisií skleníkových plynov a biodiverzity, uzavrel britský denník.