Londýn 22. novembra 2022 – Veľkí európski obchodníci s plynom a burzy varovali, že bruselský návrh na zastropovanie cien termínovaných obchodov, ktoré pomáhajú určovať ceny v EÚ, bude predstavovať „značné riziká“ pre finančnú stabilitu bloku a dodávky energie. Uviedol to denník The Financial Times.

Podľa predbežného návrhu, ktorý mal k dispozícii, plánuje Európska komisia stanoviť hornú hranicu pre najpoužívanejší termínovaný kontrakt na plyn v snahe upokojiť trhy a vyhnúť sa návratu k „abnormálnym“ cenám viac ako 300 EUR za megawatthodinu, ktoré Európska únia nakrátko zažila v auguste, ekvivalentu ceny ropy viac ako 500 USD za barel.

Predstavitelia EÚ uviedli, že chcú reformovať spôsob, akým funguje európsky trh s plynom, argumentujúc tým, že futures viazané na TTF, európsku veľkoobchodnú cenu plynu, boli oddelené od cien plynu na iných trhoch, najmä pre skvapalnený plyn dovážaný do Únie. TTF – Title Transfer Facility – je virtuálny obchodný bod pre zemný plyn v Holandsku, ktorý prevádzkuje americká skupina Intercontinental Exchange (ICE).

Energetické burzy a obchodníci však podľa Financial Times varujú, že zastropovanie cien kontraktov na prvý alebo nadchádzajúci mesiac by zvýšilo tlak na trh, keď sa snažia predať svoju energiu alebo sa zabezpečiť proti rizikám na neprehľadnejšom trhu mimoburzových obchodov. Európska federácia obchodníkov s energiou (EFET) v pondelok (21. 11.) varovala, že „aj krátky zásah by mal vážne, nezamýšľané a nezvratné následky a poškodil by dôveru trhu, že hodnota plynu je známa a transparentná“.

Neočakávané a veľké výzvy na dodatočné vloženie finančných prostriedkov (margin calls) na mimoburzovom trhu by mohli obchodníkov zaťažiť a potenciálne ich priviesť k bankrotu, uviedla EFET, ktorá dodala, že schopnosť búrz obmedziť platobnú neschopnosť by bola „vážne ohrozená“.

Podobné obavy vyjadrila aj spoločnosť ICE, uviedol FT. Vedúci pracovníci v oblasti obchodu sú podľa neho obzvlášť znepokojení návrhmi EÚ na prepojenie potenciálneho stropu s nelikvidnejšími a nestálejšími referenčnými hodnotami, ktoré sa riadia cenou LNG. TTF je založený na trhových transakciách a považuje sa za referenčnú hodnotu pre globálny trh so zemným plynom.

Prechod na mimoburzové obchody by „viedol nielen k výraznému zníženiu transparentnosti, ale predstavoval by aj vážne riziká pre finančnú stabilitu“, uviedol Christian Baer, ​​generálny tajomník Europex, asociácie európskych energetických búrz, v liste zaslanom Európskej komisii cez víkend.

EFET upozornila, že v dôsledku toho môžu burzy pozastaviť obchodovanie, ak „nebudú môcť splniť záväzky týkajúce sa fungovania férových a usporiadaných trhov“.

Európska centrálna banka minulý týždeň tiež varovala pred opatreniami, ktorých prijatie by mohlo vytlačiť viac obchodovania mimo burzy.

Baer ďalej poznamenal, že zásahy, ako sú cenové stropy, musia byť „dôsledne testované“, aby sa zabezpečilo, že trhy nebudú ohrozené. „Je nereálne predpokladať, že sa to dá dosiahnuť v krátkom časovom horizonte a určite nie pred koncom tejto zimy,“ dodal.

Na stretnutí diplomatov v Bruseli v piatok zazneli aj obavy, že strop bude zrušený až potom, keď sa zistia jeho negatívne vplyvy. „Kontroly záruk sa uplatňujú iba ex-post, tak ako možno zabezpečiť dodržiavanie záruk, keď je opatrenie zavedené? spýtal sa jeden diplomat. „Je to podobné, ako keď namontujete airbagy po nehode,“ dodal.

Napriek výhradám odborníkov pracujúcich v Komisii je Brusel vystavený rastúcemu tlaku viac ako polovice členských štátov EÚ, aby navrhol strop cien plynu s cieľom vyhnúť sa špirálovito stúpajúcim nákladom, ktoré blok zažil počas leta, keď sa náhlivo snažil naplniť zásobníky plynu pred chladnejšími mesiacmi.

Ceny plynu zostávajú podľa historických štandardov vysoké, ale od augusta výrazne klesli a teraz sa obchodujú za približne 118 eur/MWh.

Pred predložením najnovšieho návrhu EK Grécko, Taliansko, Poľsko a Belgicko hrozili, že budú vetovať širší súbor opatrení, ktoré majú vo štvrtok (24. 11.) schváliť ministri energetiky. Patrí medzi ne spoločný nákup plynu a núdzový mechanizmus na zdieľanie plynu medzi krajinami v prípade, že niektorá z nich bude od dodávok odstavená.

Nemecko, Holandsko a Dánsko sú však proti stropu, pokiaľ nebude spĺňať prísne záruky, ako napr., že neovplyvní toky do EÚ, nezvýši spotrebu alebo neohrozí bezpečnosť dodávok tým, že EÚ nebude konkurencieschopná na svetových trhoch.