Ilustračné foto: Wolfgang Weiser via pexels.com

Londýn 4. júna 2024 – Rusko sa po svojej invázii na Ukrajinu dostalo do ostrého politického konfliktu s Európskou úniou, ktorého dôsledkom je aj prerušenie, či dokonca deštrukcia dekády budovaných ekonomických prepojení. Špeciálne sa to týka dodávok ruských energií do EÚ vrátane zemného plynu. Moskva jeho dodávky do Európy zásadne zredukovala a prišla o svoj najvýznamnejší a najlikvidnejší trh, ktorý sa v prípade dodávok potrubného plynu snaží nahradiť orientáciou na dodávky do Číny. Zatiaľ čo toky cez plynovod Power of Siberia 1 sa kontinuálne zvyšujú, Rusku sa zatiaľ nepodarilo uzavrieť s východným susedom dohodu o výstavbe potrubia Power of Siberia 2, a to ani počas posledného stretnutia prezidentov Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga v polovici mája v Pekingu. Podľa denníka Financial Times sú dôvodom požiadavky Číny na cenu plynu a objemy, ktoré Moskva považuje za neprimerané.

Vybudovanie plynovodu Power of Siberia 2 v dĺžke 2600 km, ktorý má prepravovať plyn z oblasti Jamal na severe Ruska do Číny cez Mongolsko, je predmetom rokovaní Moskvy a Pekingu už niekoľko rokov. Viacerí ruskí predstavitelia už avizovali uzavretie potrebnej dohody. V jednom z posledných takýchto vyhlásení vicepremiér Alexander Novak v máji uviedol, že Rusko a Čína očakávajú podpísanie zmluvy o výstavbe plynovodu „v blízkej budúcnosti“.

Ruské snahy aktuálne narážajú na – podľa Moskvy – neprimerané požiadavky Pekingu, informoval FT. Majú sa týkať najdôležitejších aspektov, teda ceny plynu a objemu jeho dodávok, uviedli pre FT viaceré zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Cena a objem

Čína podľa zdrojov žiada cenu blížiacu sa silne dotovaným domácim ruským cenám a je ochotná zaviazať sa k nákupu len malého zlomku plánovanej ročnej kapacity plynovodu Power of Siberia 2, ktorá predstavuje 50 miliárd metrov kubických plynu ročne.

Tvrdý postoj Pekingu k plynovodu Power of Siberia 2 podľa FT podčiarkuje, ako invázia na Ukrajinu spôsobila, že prezident Vladimir Putin je čoraz viac závislý od čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, pokiaľ ide o ekonomickú podporu. Zdroje pre denník FT poznamenali, že schválenie plynovodu by mohlo zmeniť aktuálne nelichotivú situáciu Gazpromu, ruského štátneho monopolu na vývoz potrubného plynu, tým, že by čínsky trh prepojil s plynovými poľami v západnom Rusku, ktoré kedysi zásobovali Európu.

Gazprom v máji oznámil stratu 629 miliárd rubľov (6,9 miliardy USD) za rok 2023, najväčšiu za najmenej štvrťstoročie. Prispel k tomu najmä klesajúci predaj plynu do Európy, ktorá bola pri diverzifikácii od ruských energetických zdrojov úspešnejšia, ako sa očakávalo.

Napriek ruským tvrdeniam o uzavretí dohody týkajúcej sa Power of Siberia 2 v blízkej budúcnosti, dva zo zdrojov pre FT uviedli, že práve uviaznutie rokovaní v „slepej uličke“ bolo dôvodom, prečo sa Alexej Miller, generálny riaditeľ Gazpromu, nepripojil k Putinovi počas májovej štátnej návštevy v Pekingu. Miller, ktorý bol v tom čase na ceste do Iránu, by bol pre akékoľvek seriózne rokovania s Čínou nenahraditeľný, takže jeho neprítomnosť bola „vysoko symbolická“, povedala Tatiana Mitrovová, výskumníčka z Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity pre FT.

Tri ruské požiadavky

Dohoda o plynovode bola jednou z troch hlavných požiadaviek Putina predložených Si Ťin-pchingovi počas stretnutia, tvrdí FT s odkazom na svoje zdroje. Ďalšou bola väčšia aktivita čínskych bánk v Rusku a neúčasť Číny na mierovej konferencii organizovanej Ukrajinou vo Švajčiarsku. Peking skutočne oznámil, že sa konferencie nezúčastní.

Dva zo zdrojov uviedli, že Peking a Moskva diskutujú o vyhradení jednej alebo viacerých bánk, ktoré by financovali obchod s komponentmi pre ruský obranný priemysel, čo by však určite znamenalo sankcie USA, ktoré by každú takúto banku vyradili zo širšieho globálneho finančného systému. Vyriešenie otázky plynovodu zostáva v nedohľadne, zatiaľ čo navrhovaná spolupráca s čínskymi bankami by sa mala zrealizovať v oveľa menšom rozsahu, ako požadovalo Rusko, dodali podľa FT zdroje.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov povedal, že Rusko a Čína o plynovode stále rokujú. „Je úplne normálne, že každá strana obhajuje svoje vlastné záujmy. Rokovania budú pokračovať, pretože lídri oboch krajín majú na to politickú vôľu a naďalej sa budú riešiť obchodné záležitosti. Nepochybujeme, že sa uzavrú všetky potrebné dohody,“ povedal Peskov v pondelok (3. 6.) s tým, že aspekty prebiehajúcich obchodných rokovaní sú neverejné. Gazprom odmietol komentár.

Čínske ministerstvo zahraničia v súvislosti s rokovaniami o plynovode reagovalo, že „prezidenti Číny a Ruska sa dohodli na hľadaní oblasti, v ktorých sa naše záujmy zbližujú.“ Čína bude podľa jej diplomacie spolupracovať s Ruskom na dosiahnutí porozumenia medzi oboma lídrami a prehĺbení vzájomnej všestrannej spolupráce v záujme dosiahnutia obojstranného prospechu.

Čína ako silnejší partner?

Neúspech Ruska pri snahe o dosiahnutie dohody podčiarkuje, ako vojna na Ukrajine urobila z Číny silnejšieho partnera vo vzájomných vzťahoch, tvrdí Alexander Gabujev, riaditeľ Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne pre FT. Čína by podľa neho mohla potrebovať ruský plyn strategicky ako bezpečný zdroj dodávok, ktorý nepotrebuje námorné trasy, ktoré by boli zasiahnuté v prípade námorného konfliktu v okolí Taiwanu alebo Juhočínskeho mora, myslí si Gabujev. „Ale aby to stálo za to, Čína skutočne potrebuje veľmi nízku cenu a flexibilné záväzky,“ zdôraznil analytik.

Očakáva sa, že čínsky dopyt po dovážanom plyne dosiahne do roku 2030 približne 250 miliárd m3, čo je nárast z menej ako 170 miliárd m3 v roku 2023, uvádza sa v článku publikovanom Centrom pre globálnu energetickú politiku (CGEP) Kolumbijskej univerzity v máji. Úroveň dopytu do roku 2030 by sa podľa neho stále mohla z veľkej časti alebo úplne pokryť prostredníctvom existujúcich zmlúv na dodávku plynovodmi, ako aj na skvapalnený zemný plyn, konštatoval FT. Do roku 2040 však rozdiel medzi dovozným dopytom Číny a existujúcimi záväzkami dosiahne 150 miliárd m3.

To, že Rusko nemá alternatívnu pozemnú trasu pre vývoz plynu, znamená, že Gazprom by pravdepodobne musel akceptovať čínske podmienky, povedal Gabujev. Čína podľa neho verí, že čas je na jej strane. Má priestor na to, aby z Rusov dostala tie najlepšie podmienky a čaká, kým sa pozornosť venovaná vzťahu medzi Čínou a Ruskom presunie inam. „Potrubie sa dá postaviť pomerne rýchlo, keďže plynové polia sú už rozvinuté. V konečnom dôsledku Rusi nemajú žiadnu inú možnosť, kam predávať tento plyn,“ dodal analytik.

Pred vojnou na Ukrajine sa Gazprom spoliehal na predaj plynu do Európy za vysoké ceny, aby tak dotoval ruský domáci trh. Čína už teraz platí Rusku za plyn menej ako iným dodávateľom, priemerne 4,4 USD za milión britských tepelných jednotiek v porovnaní s 10 dolármi, ktoré platí Mjanmarsku a 5 dolármi pre Uzbekistan, vypočítali výskumníci CGEP na základe colných údajov z rokov 2019-21.

V rovnakom období Rusko vyvážalo plyn do Európy za približne 10 dolárov za milión Btu, podľa údajov zverejnených ruskou centrálnou bankou. Vývoz Gazpromu do Európy klesol v roku 2023 na 22 miliárd m3 z priemerných 230 miliárd m3 ročne v desaťročí pred rozsiahlou inváziou na Ukrajinu. Po vypršaní platnosti tranzitnej dohody s Ukrajinou na konci tohto roka sa tento objem pravdepodobne ešte viac zníži.

Ak sa Rusko nedohodne na zvýšených dodávkach do Číny, znamenalo by to ďalšiu veľkú ranu. Nezverejnená správa veľkej ruskej banky, ktorú videl FT, nedávno vylúčila Power of Siberia 2 zo svojej základnej prognózy pre Gazprom. To znížilo očakávaný zisk spoločnosti na rok 2029 – keď banka očakávala spustenie projektu – takmer o 15 %, uzavrel denník Financial Times.