Oslo 16. februára 2026 – Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vstúpila do cenotvorby zemného plynu predávaného v Európe geopolitika. Jej vplyv na trh s plynom na starom kontinente ešte posilnilo rozhodnutie Európskej únie odísť od ruského plynu, ktorý bol nahradený najmä razantným zvýšením dovozu globálne obchodovaného LNG. Akékoľvek náznaky narušenia alebo dokonca len úvah o znížení jeho dodávok prispievali k volatilite cien v referenčnom holandskom uzle TTF, či už išlo o udalosti na Blízkom východe, ale aj nedávne napätie medzi EÚ a USA v otázke Grónska. Podľa analytikov oslovených nórskou dátovou a analytickou spoločnosťou Montel môže byť ďalšou témou ovplyvňujúcou európske ceny výsledok rokovaní medzi USA a Iránom, ktorý by mohol zvýšiť turecký apetít po LNG, pripraviť tak Európu o časť dodávok a prispieť k rastu cien.
Analytici v tejto súvislosti upozorňujú na skutočnosť, že Turecko dostáva časť svojho plynu práve z Iránu. Ak by zvýšené geopolitické napätie po prípadnom zlyhaní rokovaní viedlo k zníženiu dodávok iránskeho potrubného plynu do Turecka, krajina by sa musela vo väčšej miere obrátiť na trh s LNG. „Akákoľvek dodatočná nestabilita v dodávkach z Iránu do Turecka by posilnila snahu Turecka na trhu s LNG v Atlantickej panve a odklonila by dodávky zo severozápadnej Európy,“ uviedol Benjamin Gage, zakladateľ spoločnosti Balance Point Research pre Montel. To by pravdepodobne viedlo k vyšším referenčným cenám TTF v Európe, pričom trh by musel „zvýšiť ceny, aby si ochránil svoj podiel na flexibilných dodávkach LNG“, dodal.
Americkí a iránski diplomati absolvovali 6. februára v Ománe prvé kolo rokovaní, čím zmiernili bezprostredné obavy z eskalácie a možného ozbrojeného konfliktu (ktorý by zrejme zasiahol aj Izrael, významného producenta a exportéra plynu do Egypta), hoci nedošlo k žiadnemu rozhodujúcemu prelomu v žiadnej z otázok vrátane utlmenia iránskeho jadrového programu. Druhé kolo rokovaní je na programe v utorok (17. 2.) v Ženeve.
Gage pripomenul, že Turecko v roku 2025 dovážalo z Iránu približne 22 miliónov metrov kubických potrubného zemného plynu denne a dodal, že dovoz LNG do krajiny v decembri a januári dosiahol „historické úrovne“. Práve rast importu LNG mal zrejme „vyvážiť riziká spojené s dovozom z Iránu prostredníctvom plynovodu“, uviedol analytik pre Montel. Dovoz LNG do Turecka v decembri 2025 a januári 2026 dosiahol celkovo 7,1 mld. m3, čo predstavuje 23 % nárast oproti predchádzajúcemu roku, vyplýva z údajov komoditnej a dátovej spoločnosti Kpler.
Výzvy v oblasti ťažby
Irán bude naďalej zápasiť s problémami pri zvyšovaní ťažby plynu, pričom vývoz cez plynovod do susedných krajín bude premenlivý, ak by súčasná situácia pretrvávala, uviedla pre Montel Anne-Sophie Corbeau, globálna výskumná pracovníčka na Kolumbijskej univerzite. „USA by mohli dokonca vyvíjať tlak na Turecko, aby nepredĺžilo zmluvu o dodávkach plynu z Iránu, ktorej platnosť vyprší v júli,“ dodala Corbeau.
Možným scenárom je podľa nej pokles ťažby iránskeho plynu, čo ovplyvnilo vývoz plynu do Turecka a Arménska, pričom Turecko by bolo nútené prejsť na spotové dovozy LNG alebo zvýšiť dovozy ruského plynu, aby vyrovnalo deficit.
Začiatkom decembra 2025 Ankara predĺžila zmluvy o dovoze ruského potrubného plynu o jeden rok. Podľa zmlúv s ruským Gazpromom, ktoré vypršali na konci roka, Turecko dováža 22 bcm ruského plynu, čo predstavuje menej ako 40 % jeho spotreby plynu. V roku 2017 to bolo viac ako 50 %. Ruský plyn je dodávaný plynovodmi Blue Stream a TurkStream na základe viacročných zmlúv, ktoré začali platiť v februári 2003, resp. v januári 2020.
Dovoz LNG
Podľa spoločnosti Kpler dosiahol dovoz LNG do Turecka v minulom roku celkovo 17,5 mld. m3, z čoho 82 % bolo dovezených v chladnejších mesiacoch január – marec a november – december. Približne 57 % celkových dodávok pochádzalo z USA. Štátna spoločnosť Botas bola hlavným dovozcom zemného plynu a LNG do Turecka a bola „jedným z najväčších sezónnych odberateľov LNG na globálnom trhu z hľadiska objemu na krátkodobom spotovom základe“, poznamenal Gage pre Montel.
Botas v septembri 2025 podpísal sériu zmlúv o LNG, konkrétne s britskou energetickou spoločnosťou Hartree, ktorá mu dodá za dva roky 600 mil. m3, s americkým Cheniere (1 rok, 1,2 bcm), s nemeckou SEFE (3 roky, 1,8 bcm) s japonskou JERA (600 mil. m3) a s nórskym Equinorom (3 roky, 500 mil. m3). Ďalšie kontrakty o dodávkach LNG uzavrel so Shellom, BP a ENI. Celkovo sa Turecko zaviazalo k dodávkam približne 15 miliárd kubických metrov plynu v rokoch 2026–2028, ktoré by sa na základe dohôd mali začať v zimných mesiacoch.
O jeho vážnom úmysle zásadne zvýšiť dovoz LNG svedčí aj skutočnosť, že chce ďalej zvýšiť svoju regasifikačnú kapacitu. Okrem zdvojnásobenia kapacity terminálu v Dörtyole plánuje vybudovanie ďalšieho terminálu. Táto expanzia by mala zvýšiť tureckú regasifikačnú kapacitu na 200 miliónov m3 denne, uviedol začiatkom februára turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar s tým, že prezentovaný objem dokáže pokryť viac ako polovicu tureckého dopytu skvapalneným zemným plynom.
Montel pripomenul, že európske krajiny získavajú podobný podiel dodávok LNG z USA ako Turecko, pričom minulý rok odtiaľ doviezli 98 mld. m3, čo predstavuje 58 % celkového importu.
Riziko blokády Hormuzského prielivu
Kľúčovým rizikom pre globálne trhy so skvapalneným zemným plynom v prípade konfliktu medzi Iránom, USA a Izraelom je blokáda Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne 110 mld. m3 skvapalneného zemného plynu z Kataru a Spojených arabských emirátov, samozrejme okrem iných palív, pripomenula Corbeau.
Hoci do Európy smerovalo cez túto trasu relatívne malé množstvo LNG, berúc do úvahy fakt, že trhy sú prepojené, aj krátke prerušenie dodávok LNG by malo „masívny“ vplyv, vrátane vplyvu na európske ceny, dodala výskumníčka z Kolumbijskej univerzity pre Montel.