Brusel 19. júna 2025 – Najväčšími zdrojmi emisií v regióne strednej s juhovýchodnej Európy (CEE/SEE) zostávajú sektory energetiky, priemyslu a domácností. Dekarbonizácia postupuje najrýchlejšie vo výrobe elektriny. V sektore vykurovanie je jej hnacím motorom najmä odchod od uhlia. To sú niektoré závery správy „Central & South-Eastern Europe Decarbonisation Report 2025“, ktorú vypracovalo združenie Gas Inftastructure Europe v spolupráci s Grant Thornton Advisory.
Na skutočné pochopenie tempa a výziev dekarbonizácie je nevyhnutné hodnotiť každý sektor osobitne – predovšetkým preto, že ich emisné profily a cesty dekarbonizácie sa výrazne líšia, píše sa v správe. Sektory ako doprava, budovy a poľnohospodárstvo (často zoskupené do kategórie „ostatné emisie“) znižujú emisie najpomalšie, a to tak na úrovni EÚ, ako aj v strednej a juhovýchodnej Európe.
Naopak, sektory „energetika a verejné služby“ a „priemysel“ zostávajú najväčšími prispievateľmi k emisiám skleníkových plynov v regióne. Krajiny ako Estónsko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Poľsko, Rumunsko, Grécko a Maďarsko čelia najväčším dekarbonizačným výzvam v sektore energetiky. Slovensko, Rakúsko, Litva a Lotyšsko sa zatiaľ budú musieť viac zamerať na znižovanie priemyselných emisií. Chorvátsko a Maďarsko uvádzajú aj nadpriemerné emisie v sektore bývania v EÚ, čo poukazuje na potrebu agresívnejšej renovácie budov a stratégií čistého vykurovania, uviedla správa GIE.
Energetika, priemysel a domácností – najväčšie zdroje emisií v CEE/SEE
Zatiaľ čo priemer EÚ-27 ukazuje relatívne vyrovnané rozdelenie s tromi najväčšími prispievateľmi, ktorými sú doprava, energetika a priemysel, pohľad na jednotlivé štáty odhaľuje rozličné emisné profily. Podľa údajov Eurostatu zostáva sektor energetiky a verejných služieb najväčším zdrojom emisií v mnohých krajinách CEE/SEE. V Estónsku, na Cypre, v Česku, Bulharsku a Poľsku sa na celkových národných emisiách podieľa viac ako jednou tretinou, čo zdôrazňuje jeho ústrednú úlohu pri národnom plánovaní dekarbonizácie. Naopak, krajiny ako Slovensko, Rakúsko a Rumunsko uvádzajú vyšší podiel emisií z priemyslu, konštatuje GIE.
Dekarbonizácia postupuje najrýchlejšie vo výrobe elektriny
Štruktúra palív používaných na výrobu elektrickej energie sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, čo odráža rôzne vnútroštátne stratégie a dostupnosť zdrojov. Tuhé fosílne palivá zostávajú dominantným zdrojom v krajinách ako Poľsko, zatiaľ čo Rakúsko, Litva a Lotyšsko vyrábajú väčšinu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V pobaltských štátoch došlo vo všeobecnosti k výraznému rozvoju OZE. Na Slovensku sa výrazne zvýšil podielu jadrovej energie vďaka uvedeniu ďalšieho bloku jadrovej elektrárne do prevádzky. Pevné fosílne palivá naďalej klesajú na úkor OZE a zemného plynu, pričom sa očakáva, že po roku 2030 sa objaví viac energie z jadra. Postupné vyraďovanie uhlia z energetického mixu je nevyhnutným krokom na ceste k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klimaticky neutrálnej energie, píše sa v správe GIE.
Ukončenie využívania uhlia – hnacia sila pokračujúcej dekarbonizácie vykurovania
V rokoch 2022 až 2023 EÚ-27 zaznamenala pokračujúci pokles využívania fosílnych palív na výrobu tepla. Spotreba tuhých fosílnych palív (predovšetkým uhlia) sa znížila o 16,2 %, čo predstavuje významný krok vpred v dekarbonizácii sektora vykurovania. Spotreba zemného plynu zostala prakticky nezmenená, len s miernym medziročným poklesom o 0,3 %.
Napriek tomuto pokroku zostáva prechod na vykurovanie z OZE a nízkouhlíkové vykurovanie v EÚ nerovnomerný, pričom naďalej zaostáva za pokrokom zaznamenaným v odvetví výroby elektriny, upozornila správa GIE. Zatiaľ čo niekoľko členských štátov výrazne zvýšilo podiel OZE vo svojom
Dekarbonizácia v priemyselnom sektore je náročná
Dekarbonizácia priemyselného sektora zostáva zložitou úlohou, najmä v krajinách, kde v energetickom mixe naďalej dominujú fosílne palivá. Podľa údajov Eurostatu z roku 2023 majú pevné fosílne palivá stále významný podiel v Poľsku (14 %) a Česku (11 %), zatiaľ čo priemer EÚ-27 predstavuje 4 %.
Zemný plyn je najväčším samostatným palivom v Rakúsku (34 %), Chorvátsku (33 %) a Rumunsku (32 %) a v celej EÚ predstavuje 31 %.
Elektrická energia zohráva hlavnú úlohu v Estónsku (46 %), Grécku (40 %), Slovinsku (39 %) a Maďarsku (38 %), pričom priemer EÚ-27 je 33 %.
Obnoviteľné zdroje energie a biopalivá sa vo väčšine členských štátov využívajú nedostatočne, vyniká Lotyšsko s 54 %, nasledujú Cyprus (20 %) a Rakúsko (20 %).
Ropa a ropné produkty majú významný podiel na Cypre (42 %) a v Grécku (30 %). Vyrobené plyny zostávajú vo väčšine krajín okrajové, s výnimkou Slovenska (13 %) a Česka (4 %), konkretizovala správa GIE.
vykurovacom mixe, iné sú podľa nej naďalej výrazne závislé od uhlia a zemného plynu. Litva, Estónsko, Rakúsko a Lotyšsko v súčasnosti vyrábajú väčšinu tepla z OZE. Výnimkou je Cyprus, ktorý
uvádza 100-percentný podiel OZE na vykurovaní. Grécko, Poľsko a Česko sa zatiaľ naďalej spoliehajú prevažne na tuhé fosílne palivá, ktoré by mali byť postupne nahradené plynovými elektrárňami a v niektorých prípadoch aj spaľovaním odpadu a biomasy. Dekarbonizácia tohto sektora je problematická, najmä v krajinách postkomunistického bloku so systémami centrálneho zásobovania teplom, kde sa na jeho výrobu najčastejšie používalo uhlie, ktorého náhrada je kapitálovo náročná, konštatuje správa GIE.
Pomalý nárast elektromobility
Správa sa venuje aj sektoru dopravy a využívaniu alternatívnych palív v sektore dopravy vo vybraných krajinách EÚ ku koncu roka 2024. Alternatívne palivá (definované smernicou 2014/94/EÚ) slúžia úplne alebo čiastočne ako náhrada fosílnych zdrojov ropy a vyžadujú si špecializovanú infraštruktúru, ktorá nie je zameniteľná s konvenčnými palivami.
Ku koncu roka 2024 v sledovanom regióne v oblasti využívania vozidiel na alternatívne palivá naďalej dominuje LPG, najmä v Bulharsku, Rumunsku a Poľsku. V porovnaní s rokom 2022 došlo k výraznému nárastu elektrických vozidiel (batériových elektromobilov BEV a plug-in hybridov PHEV), najmä v Rakúsku, Grécku, na Cypre, v Slovinsku a Litve – jediných krajinách v regióne, kde BEV predstavujú viac ako 50 % celkového vozového parku vozidiel na alternatívne palivá.
Mobilita na vodíkový pohon je stále obmedzená, len v šiestich krajinách je zaregistrovaných niekoľko osobných vozidiel na vodíkový pohon. Vedie Poľsko s 313 vozidlami, nasleduje Rakúsko a Česko. Počet vodíkových vozidiel sa od roku 2022 v podstate nezmenil. Využívanie vodíka, najmä v osobnej doprave, zostáva problematické a ďalší rozvoj bude otázny, napríklad po rozhodnutí spoločnosti OMV zatvoriť svoje vodíkové plniace stanice v Rakúsku z dôvodu ich nehospodárnosti, poznamenala správa GIE.
Rozvoj infraštruktúry podľa nej nasleduje uvedené trendy. Rakúsko viac ako zdvojnásobilo počet elektrických nabíjacích bodov na vyše 30 000, pričom Poľsko a Grécko tiež zaznamenali stabilný nárast, naopak pokiaľ ide o vodíkové a LNG plničky naprieč regiónom je ich v prevádzke len niekoľko.
Dekarbonizácia v sektore služieb postupuje nerovnomerne
Sektor služieb pomaly prechádza na čistejšiu energiu, pričom elektrina v súčasnosti tvorí viac ako polovicu spotreby v krajinách ako Grécko, Cyprus a Chorvátsko a v priemere 51 % v celej EÚ. Odráža to širší posun smerom k elektrifikácii verejných budov, kancelárií a maloobchodných priestorov. Zemný plyn však zostáva v tomto sektore hlavným palivom v mnohých členských štátoch, najmä v Maďarsku (45 %) a Rumunsku (42 %), zatiaľ čo ropa sa naďalej využíva na Cypre a v Lotyšsku. Obnoviteľné zdroje energie a biopalivá zaznamenali v niekoľkých krajinách (Bulharsko, Grécko, Rakúsko) pokrok, ale ich celkový podiel zostáva skromný. Vykurovacie siete zohrávajú kľúčovú úlohu v niektorých regiónoch, najmä v Pobaltí a Rakúsku. Rýchlejšia dekarbonizácia si bude vyžadovať investície do renovácie budov, moderných vykurovacích systémov a integrácie čistej energie, uzavrela sektorovú analýzu správa „Central & South-Eastern Europe Decarbonisation Report 2025“.