Brusel 13. októbra 2026 – Bezpečnosť dodávok (SoS) už nemožno posudzovať z hľadiska jediného energetického nosiča. Rastúca vzájomná previazanosť plynárenského, elektroenergetického a vodíkového systému si vyžaduje integrovanejší a technologicky neutrálny prístup. Zároveň narastajúca expozícia kritickej energetickej infraštruktúry fyzickým a kybernetickým hrozbám zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu infraštruktúry, pripravenosť na núdzové situácie a cezhraničnú spoluprácu ako základné prvky budúcej politiky Európy v oblasti bezpečnosti dodávok energie. Združenie Gas Infrastructure Europe to uviedlo vo svojom pozičnom dokumente k revízii rámca bezpečnosti dodávok. Jeho prvú časť Slovgas uverejnil v pondelok (12. 10.).
V energetickom systéme, v ktorom narastá objem volatilnej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, nadobúdajú vzájomné prepojenia medzi jednotlivými energetickými sektormi ešte väčší význam. Významná časť špičkového dopytu po zemnom plyne súvisí s výrobou elektriny, čo poukazuje na rastúcu vzájomnú závislosť plynárenského a elektroenergetického systému. Hoci sa očakáva, že celkový dopyt po plyne bude postupne klesať, potreba flexibility na pokrytie špičkového dopytu bude pravdepodobne narastať. V tomto scenári zohráva plynárenská infraštruktúra kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní energetického systému, pretože poskytuje rozsiahlu flexibilitu, a to jednak sezónnu, ako aj pri pokrývaní špičkového dopytu, čím dopĺňa prerušovanú výrobu elektriny z OZE. Infraštruktúra založená na molekulách tak posilňuje odolnosť energetického systému a zabezpečuje bezpečnosť dodávok v obdobiach špičkového dopytu, napríklad počas chladných a zamračených zimných dní, keď je výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov nízka (jav Dunkelflaute), uviedlo GIE.
Zemný plyn, ako aj vodík a ďalšie nízkouhlíkové a dekarbonizované plynné energetické nosiče, budú v budúcnosti poskytovať elektroenergetickému systému vysoko škálovateľné možnosti zabezpečenia flexibility. Vzhľadom na čoraz užšie prepojenie jednotlivých energetických nosičov by sa posudzovanie bezpečnosti dodávok malo odkloniť od izolovaného prístupu zameraného na jednotlivé sektory a vo väčšej miere zohľadňovať prínos infraštruktúry založenej na molekulách k primeranosti kapacít a odolnosti energetického systému. Tieto molekuly sú nevyhnutné na zabezpečenie nepretržitých dodávok energie európskym občanom a domácnostiam, najmä v elektroenergetických systémoch s vysokým podielom premenlivej výroby elektriny z OZE, zôdraznil pozičný dokument GIE.
Plynárenská infraštruktúra a v budúcnosti aj vodíková infraštruktúra poskytujú flexibilitu v rôznych časových horizontoch a zmierňujú preťaženie ostatných sietí. Podporujú tak efektívnu integráciu OZE a prispievajú k stabilite cien, cenovej dostupnosti energie a efektívnosti prostredníctvom diverzifikovanejšieho energetického mixu. Revidovaný rámec bezpečnosti dodávok by preto mal zohľadňovať tieto meniace sa medziodvetvové interakcie.
V tejto súvislosti štúdia GIE z roku 2026 s názvom Unlocking Energy System Efficiency: The Strategic Role of Hydrogen Infrastructure in Sector-Coupling (Zvyšovanie efektívnosti energetického systému: strategická úloha vodíkovej infraštruktúry pri prepájaní sektorov) poukazuje na niekoľko kľúčových výsledkov modelovania, ktoré majú priamy dosah na budúci rámec bezpečnosti dodávok. Štúdia preukazuje, že zabezpečenie bezpečnosti dodávok a dosiahnutie klimatickej neutrality si vyžadujú diverzifikovanejší technologický mix a širšie zastúpenie rôznych energetických nosičov, pričom technológie prepájania sektorov budú zohrávať významnú úlohu pri predchádzaní preťaženiu elektroenergetickej infraštruktúry a pri zvyšovaní celkovej efektívnosti trhu.
Štúdia ďalej identifikuje vodíkový systém ako kľúčové riešenie zabezpečenia flexibility a bezpečnosti dodávok v budúcom energetickom systéme. Európska vodíková prepravná infraštruktúra v kombinácii so zásobníkmi vodíka a vyváženou kombináciou domácej výroby a dovozu bude zohrávať zásadnú úlohu pri posilňovaní flexibility, odolnosti a bezpečnosti dodávok. Štúdia ukazuje, že vodíkový systém vrátane zásobníkov dokáže lepšie pokrývať dlhodobé potreby flexibility v rámci integrovaného energetického systému než krátkodobé a strednodobé riešenia elektroenergetického sektora. Zistenia štúdie GIE naznačujú, že budúci rámec bezpečnosti dodávok by mal výslovne zohľadňovať prínos vodíkovej infraštruktúry k integrácii obnoviteľných zdrojov energie, diverzifikácii dodávok a dlhodobej odolnosti energetického systému.
Odporúčania politík:
– Uznať zásadnú úlohu plynárenskej infraštruktúry pri zabezpečovaní rozsiahlej flexibility v sezónnom horizonte a pri pokrývaní špičkového dopytu, podporujúc primeranosť elektroenergetického systému a rast výroby z OZE, bezpečnosť dodávok a umožňujúc odolnosť a integráciu energetického systému.
– Lepšie začleniť vodík do rámca bezpečnosti dodávok uznaním úlohy vodíkovej prepravnej infraštruktúry, zásobníkov, domácej výroby, dovozu a technológií prepájania sektorov pri zabezpečovaní flexibility, integrácii obnoviteľných zdrojov energie, diverzifikácii dodávok a posilňovaní dlhodobej odolnosti energetického systému.
– Zabezpečiť technologicky neutrálny a integrovaný prístup k bezpečnosti dodávok, ktorý bude v lepšie zohľadňovať úlohu, prínos a vzájomné závislosti rôznych energetických nosičov, infraštruktúr a technológií vrátane vodíka a biometánu, a uznať, že ich vzájomné pôsobenie je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov v oblasti bezpečnosti dodávok, cenovej dostupnosti energie a dekarbonizácie.
Význam fyzickej bezpečnosti a jej vplyv na bezpečnosť dodávok
V súčasnom, rýchlo sa meniacom geopolitickom prostredí sa ochrana kritickej energetickej infraštruktúry stala neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti dodávok energie. Bezpečnosť sa už nedefinuje výlučne dostatočnou kapacitou alebo diverzifikáciou zdrojov, ale čoraz viac aj odolnosťou, prevádzkyschopnosťou a ochranou aktív pred hybridnými hrozbami v celom hodnotovom reťazci. Nedávne prípady sabotáží, hybridných útokov a rastúce geopolitické napätie ukázali, že energetická infraštruktúra, najmä cezhraničné zariadenia, terminály LNG, kompresorové stanice a podmorské plynovody, je vystavená fyzickým hrozbám, ako aj hrozbám na rozhraní fyzickej a kybernetickej bezpečnosti, upozornilo GIE.
Posilnenie fyzickej bezpečnosti si zároveň vyžaduje zásadný posun v úrovni spolupráce medzi energetickými podnikmi a vnútroštátnymi orgánmi obrany a bezpečnosti. Ochranu kritickej infraštruktúry už nemožno považovať výlučne za oblasť civilnej pôsobnosti. Na základe existujúcich rámcov je potrebné systematicky rozvíjať užšiu koordináciu a spoluprácu prostredníctvom spoločného posudzovania rizík, plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí a mechanizmov krízovej reakcie.
EÚ by mala bezpečnosť a odolnosť stanoviť za základné kritériá pri plánovaní energetickej infraštruktúry, prideľovaní finančných prostriedkov a hodnotení projektov. To by malo zahŕňať výslovné kritériá týkajúce sa fyzickej ochrany, kybernetickej bezpečnosti a odolnosti systému pri výbere projektov a hodnotení novej aj existujúcej sieťovej infraštruktúry. Zároveň je potrebné zabezpečiť primeranú finančnú odmenu, ktorá umožní realizáciu takýchto kapitálovo mimoriadne náročných investícií do ochrany kritickej infraštruktúry Európy.
Ďalej je potrebné posilniť štruktúrované a bezpečné mechanizmy výmeny informácií medzi prevádzkovateľmi, členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Včasná výmena informácií o hrozbách, hlásení incidentov a osvedčených postupov je nevyhnutná na predvídanie rizík a zabezpečenie koordinovanej reakcie naprieč hranicami. Zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie v súčasnom geopolitickom kontexte si v konečnom dôsledku vyžaduje komplexný prístup, ktorý spája investície do infraštruktúry, regulačné rámce, priemyselnú politiku a bezpečnostnú spoluprácu. Bez zohľadnenia všetkých týchto rozmerov hrozí EÚ, že vybuduje energetické systémy, ktoré budú síce efektívne, ale nie odolné, upozornil pozičný dokument GIE.
Odporúčania pre tvorbu politík:
– Začleniť aspekty bezpečnosti a odolnosti do rámcov EÚ pre plánovanie energetickej infraštruktúry a financovanie, pričom sa zabezpečí systematické zohľadňovanie fyzickej ochrany, kybernetickej bezpečnosti, prevádzkovej odolnosti a pripravenosti na hybridné hrozby pri posudzovaní, rozvoji a financovaní novej aj existujúcej infraštruktúry.
– Vytvoriť štruktúrovaný rámec EÚ na bezpečnú výmenu informácií o hrozbách a incidentoch týkajúcich sa energetickej infraštruktúry, ktorý umožní ich včasnú výmenu medzi prevádzkovateľmi, členskými štátmi a inštitúciami EÚ a zároveň posilní koordináciu v oblasti posudzovania rizík, pripravenosti na krízové situácie a reakcie na núdzové situácie.