Bratislava 24. júna 2025 – Slovensko znižuje svoje emisie, napreduje v rozvoji jadrovej energetiky a obnoviteľných zdrojov energie a zároveň postupne odchádza od uhlia, s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť s vyváženým energetickým mixom. Zemný plyn naďalej zostáva kľúčovým zdrojom energie, najmä pre vykurovanie domácností a priemyselné využitie. Pri dekarbonizácii počíta aj s biometánom a vodíkom. Konštatuje to správa „Central & South-Eastern Europe Decarbonisation Report 2025“, ktorú vypracovalo združenie Gas Inftastructure Europe v spolupráci s Grant Thornton Advisory.
„Slovensko prechádza významnou energetickou transformáciou, smerujúcou k jadrovej energetike a postupnému odchodu od uhlia,“ konštatuje správa GIE. Pripomína, že uhoľná elektráreň Vojany bola odstavená v marci 2024, šesť rokov pred pôvodným termínom, čím sa ročné emisie CO2 znížili o 1,2 milióna ton.
Blok 3 jadrovej elektrárne Mochovce bol pripojený v roku 2023 a blok 4 by mal byť spustený začiatkom roka 2024, pričom spolu dodávajú 26 % elektrickej energie krajiny. V roku 2023 sa na Slovensku vyrobilo 85 % nízkouhlíkovej elektrickej energie (63 % jadro, 14 % hydro zdroje). Fosílne palivá predstavovali 15 % výroby elektrickej energie.
Spotreba zemného plynu sa v rokoch 2022 až 2024 znížila o 22 %, čím sa prekonali ciele EÚ. Kapacita OZE v roku 2023 vzrástla o 3,4 % a dosiahla 2,5 GW, pričom vodné zdroje dodali 23 % celkovej výroby elektrickej energie. Úloha uhlia neustále klesá a v roku 2023 tvorilo len 14 % celkovej dodávky energie, vyčíslila správa GIE.
Pozícia zemného plynu
Zemný plyn podľa nej v roku 2023 tvoril 22 % celkovej dodávky energie na Slovensku a bol používaný predovšetkým v domácnostiach (33 %) a priemysle (23 %). Ročná spotreba plynu klesla na 4,3 mld. m3, pričom domáca produkcia pokrývala len 1,2 %. Počas energetickej krízy Slovensko dočasne diverzifikovalo dovoz plynu prostredníctvom potrubných dodávok z Nórska a LNG z rôznych krajín. Krajina však až do roku 2028 naďalej plne závisí od zmluvy s Gazpromom.
Hlavná trasa ruského plynu sa po vypršaní dohody o tranzite cez Ukrajinu čiastočne presunula na plynovod TurkStream. SPP si zabezpečil diverzifikačné zmluvy s dodávateľmi ako Shell, Eni, RWE a pilotnú dohodu s Azerbajdžanom (v súčasnosti nevyužívanú). Ako vnútrozemská krajina bez terminálov LNG je Slovensko závislé od prepojení plynovodov so svojimi susedmi, uviedla správa GIE.
Všíma si tiež, že slovenský sektor vykurovania je primárne zásobovaný zemným plynom, pričom uhlie zohráva sekundárnu úlohu. Krajina napreduje v dekarbonizácii prostredníctvom nových reaktorov jadrovej elektrárne Mochovce, ktoré umožnia využitie odpadového tepla na diaľkové vykurovanie.
FVE a elektromobilita
Slovenská vláda plánuje inštalovať solárne fotovoltaické zariadenia s kapacitou 80 MW na bývalých uhoľných baniach s cieľom podporiť rekultiváciu pôdy a znížiť emisie. V roku 2023 sa inštalácia solárnych zdrojov zvýšila o 42 %, čím celková kapacita vzrástla na 1,2 GW. Vláda si stanovila za cieľ, aby do roku 2030 OZE predstavovali 19,2 % hrubej konečnej spotreby energie, píše sa v správe GIE.
Do roku 2024 podľa nej počet elektrických vozidiel na Slovensku dosiahol takmer 15 500, čo predstavuje nárast o 53 % oproti roku 2023. Verejná nabíjacie infraštruktúra sa rozrástla na 3248 verejných nabíjacích staníc. Vláda ďalej podporuje zavádzanie elektrických vozidiel budovaním celoštátnej siete rýchlonabíjacích staníc, pričom pozdĺž koridoru TEN-T je ich plánovaných najmenej 228.
Slovenské emisie
V roku 2023 Slovensko prispelo k celkovým emisiám skleníkových plynov v EÚ 1,1 % (37.1 MtCO2e), čo predstavuje zníženie o 27,3 % od roku 2005 – mierne pod priemerom EÚ (30,5 %) za rovnaké obdobie. Emisie zo sektorov v rámci systému EU ETS klesli o 41,7 % a Slovensko prekročilo svoje ciele na rok 2020 pre sektory, ktoré sa na úsilí o zníženie podieľajú, konkretizovala správa GIE. Najväčší podiel emisií má podľa nej priemyselný sektor (43 %).
NAFTA, slovenský prevádzkovateľ plynových zásobníkov, pracuje od roku 2010 na znižovaní metánových emisií, pričom sa zameriava na fugitívne emisie a vypúšťanie. Program detekcie a opravy únikov implementuje interná údržbárska skupina a spravuje sa v rámci údržbárskeho systému. Prioritizácia eliminácie zdrojov vypúšťania sa zakladá na zohľadnení dostupnosti technologických riešení, nákladov, efektívnosti a potenciálu zníženia emisií, konštatuje správa GIE.
Úloha plynov v dekarbonizácii Slovenska
Zemný plyn naďalej zostáva kľúčovým zdrojom energie, najmä pre vykurovanie domácností a priemyselné využitie. V roku 2030 by jeho plánovaná spotreba mala dosiahnuť 57,7 TWh, uvádza správa GIE.
S cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív vláda aktívne pracuje na diverzifikácii svojho energetického mixu. V rámci iniciatívy REPowerEU Slovensko plánuje rozšíriť kapacity OZE, vrátane geotermálnej energie. S cieľom ďalej posilniť energetickú bezpečnosť a uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie Slovensko s podporou EÚ modernizuje svoju distribučnú sieť, nahrádza zastarané transformátory a buduje nové rozvodne s cieľom zvýšiť kapacitu.
Biometán
Slovensko plánuje získavať biometán z odpadových materiálov so strategickým využitím v doprave, vykurovaní a plynárenskej sieti. V roku 2023 vláda oznámila, že vyčlení 26 miliónov eur na modernizáciu bioplynových staníc na zariadenia na výrobu biometánu, pričom ďalších 350 miliónov eur poskytne Modernizačný fond na investície do OZE. Výroba biometánu začala spoločnosť PM v Jelšave s cieľom vyrobiť 80 – 85 MWh (koncom apríla 2025 spustila prevádzku druhá biometánová stanica vo Veľkých Bierovciach – pozn. Slovgas). Kľúčovým regionálnym míľnikom v roku 2025 bola prvá dodávka 67 000 m3 biometánu z Ukrajiny na Slovensko, píše sa v správe GIE.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP) podľa nej uvádza ako oblasti použitia biometánu a bioplynu energetiku, kúrenie, priemysel a dopravu.
Pokiaľ ide o politické prostredie, aktívna Slovenská bioplynová asociácia združuje zainteresované strany s cieľom zlepšiť legislatívny rámec pre rozvoj bioplynu. Krajina sa riadi cieľmi EÚ v oblasti OZE, ktoré podporujú biometán, a národnými stratégiami zameranými na dekarbonizáciu a diverzifikáciu energetických zdrojov, pričom biometán uznáva ako dôležité riešenie, poznamenala správa GIE.
Čo sa týka legislatívneho prostredia, Slovensko posilnilo svoj legislatívny rámec na podporu biometánu, vrátane zavedenia slovenského registra obnoviteľných plynov, s cieľom zabezpečiť transparentnosť výroby. Vláda novelizovala zákon č. 251/2012 s cieľom podporiť energetické komunity zamerané na OZE vrátane biometánu. V roku 2023 boli vydané usmernenia pre uplatňovanie záruk pôvodu pre bioplyn v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ, čím sa zvýšila transparentnosť trhu a obchodovanie s certifikátmi, dodáva správa.
Vodík
Slovensko napreduje vo svojej stratégii v oblasti vodíka s cieľom podporiť dekarbonizáciu. Národná vodíková stratégia si kladie za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom sa zameriava na sektory, v ktorých je elektrifikácia náročná, ako sú priemysel a doprava, konštatuje správa GIE. Sprievodný akčný plán načrtáva kľúčové opatrenia, vrátane plánu dekarbonizácie, podpory dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu a priaznivého regulačného prostredia.
Spoločnosť Eustream intenzívne testuje vhodnosť svojej siete zemného plynu pre vodík a skúma možnosti úpravy plynovodu na prepravu čistého vodíka.
Spoločnosť SPP-distribúcia úspešne otestovala primiešavanie vodíka do svojej siete zemného plynu, modernizuje svoju distribučnú sieť a plánuje výstavbu nových potrubí pripravených na vodík, aby podporila integráciu vodíka v priemyselných a mestských oblastiach.
NAFTA realizuje IPCEI projekt HENRI a v súčasnosti sa prvá fáza zameriava na výskum a vývoj vhodných geologických štruktúr pre veľkokapacitné skladovanie vodíka. Oblasťami použitia vodíka v NECP sú energetika, kúrenie, priemysel a doprava, vymenovala správa GIE .
Pokiaľ ide o politické prostredie, vznikla aktívna Národná vodíková asociácia Slovenska, s cieľom podporovať riešenia v oblasti vodíka, ktorá spája zainteresované strany z vládneho, priemyselného a výskumného sektora. Krajina má tiež jasne definovanú stratégiu pre vodík s konkrétnymi cieľmi, vrátane plánov na rozvoj plniacich staníc.
Čo sa týka legislatívneho prostredia, Slovensko zatiaľ nezaviedlo konkrétne daňové stimuly pre obnoviteľný alebo nízkouhlíkový vodík a nezúčastňuje sa na projekte HyLaw, ktorého cieľom je identifikovať legislatívne prekážky. Slovensko sa však podieľa na projekte „IPCEI Hy2Infra“ schválenom EÚ v rámci iniciatívy IPCEI, ktorý sa zameriava na posilnenie vodíkovej infraštruktúry. Tento projekt, podporovaný verejnými prostriedkami z viacerých krajín EÚ, by mal prilákať významné súkromné investície, uzavrela správa „Central & South-Eastern Europe Decarbonisation Report 2025“, ktorú vypracovalo združenie Gas Inftastructure Europe v spolupráci s Grant Thornton Advisory..