Londýn 8. januára 2026 – Azerbajdžan, Turecko a Turkménsko majú záujem o posilnenie svojej pozície producentov aj exportérov zemného plynu nielen v regióne, ale aj v širšom medzinárodnom meradle. Dôkazom ich snáh sú investície do ťažby a rozvoj OZE umožňujúce export prebytku plynu či uzatváranie zmlúv s medzinárodnými hráčmi. Pre magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Gas in Transition (GiT) to napísal zastupujúci viceprezident spoločnosti SOCAR pre investície a marketing Vitalij Bajlarbajov.
Azerbajdžan si upevňuje svoju pozíciu spoľahlivého a bezpečného dodávateľa zemného plynu do Európy a zároveň rýchlo zvyšuje investície do OZE a znižovania emisií. V roku 2024 dosiahol vývoz plynu z Azerbajdžanu do Európy takmer 13 mld. m3, čo predstavuje významný nárast oproti 8,2 mld. m3 v roku 2021, vyčíslil Bajlarbajov. V roku 2025 by tento objem mal zostať približne rovnaký.
SOCAR (Štátna ropná spoločnosť Azerbajdžanskej republiky) v súčasnosti dodáva plyn do 14 krajín, z ktorých 11 sa nachádza v Európe (v roku 2026 by mali pribudnúť ďalšie dve európske krajiny – pozn. Slovgas). Túto exportnú expanziu podporili dlhodobé zmluvy a záruky EÚ, čím sa posilnila úloha Azerbajdžanu ako kľúčového energetického partnera pre tento región, poznamenal Bajlarbajov pre GiT.
Túto úlohu má ďalej posilniť schválenie projektu „Shah Deniz Compression“ v hodnote 2,9 mld. USD, ktorý realizuje spoločnosť BP a jej partneri v Kaspickom mori s cieľom získať prístup k zostávajúcim nízkotlakovým zásobám plynu z obrovského ložiska Shah Deniz. Projekt má predĺžiť životnosť ložiska a zvýšiť ťažbu o cca 50 mld. m3 plynu a 25 miliónov barelov kondenzátu. Zahŕňa inštaláciu novej bezobslužnej kompresnej platformy a jej prepojenie s existujúcimi zariadeniami s cieľom zvýšiť tok plynu do Európy a uspokojiť rastúci dopyt po energii, pričom prvé dodávky plynu sa očakávajú okolo rokov 2029–2030.
BP tiež spolupracuje so spoločnosťou SOCAR na projektoch, ako je elektrifikácia terminálu Sangachal a solárnej elektrárne Shafag. Plánuje sa, že kapacita OZE v Azerbajdžane do roku 2029 dosiahne 6000 MW. Rastúca energetická kapacita by tak mohla uvoľniť väčšie objemy plynu na export do Turecka a Európy, ozrejmil Bajlarbajov pre magazín IGU. V súlade s tým podľa neho spoločnosti SOCAR a ExxonMobil v júni 2025 podpísali memorandum o porozumení s cieľom preskúmať nekonvenčné zdroje ropy a zemného plynu v strednom Azerbajdžane. Dohoda je v súlade so širšou ambíciou Azerbajdžanu zvýšiť ťažbu zemného plynu a posilňuje jeho pozíciu spoľahlivého partnera pre Európu, dodal predstaviteľ spoločnosti SOCAR.
Tá sa snaží aj o prehĺbenie svojej regionálnej úlohy a začala dodávať zemný plyn do Sýrie, čím prispieva k úsiliu tejto krajiny o obnovu jej ekonomiky. SOCAR nateraz odobril export plynu na úrovni 1,2 mld. m3, ktorý by mal pomôcť Sýrii uspokojiť jej energetické potreby v oblastiach postihnutých konfliktom zvýšením výroby elektriny na cca 750 MW.
Turecká energetická stratégia
Turecko sa podľa Bajlarbajova nachádza vo významnej fáze rekonfigurácie svojej stratégie v oblasti zemného plynu, vzhľadom na vypršanie platnosti hlavných zmlúv o dovoze plynu. Patrí medzi ne zmluva s ruským Gazpromom na dodávku 16 mld. m3/rok plynovodom Blue Stream, ktorej platnosť vypršala na konci roka 2025 (Ankara ju v decembri 2025 predĺžila o ďalší rok – pozn. Slovgas). Ďalšou je zmluva s Iránom o dodávke 9,6 mld. m3/rok, ktorá má vypršať v júli 2026.
V reakcii na blížiaci sa koniec uvedených kontraktov Turecko na jeseň minulého roku oznámilo podpis ôsmich zmlúv o dodávkach LNG so spoločnosťami BP, Shell, Eni, Sefe, Equinor, Cheniere, JERA a Hartree, čím si zabezpečilo dodávky takmer 15 mld. m3 LNG v rokoch 2026 až 2028.
Pokiaľ ide o domácu ťažbu, Turecko objavilo zásoby 75 mld. m3 zemného plynu v hodnote 30 mld. USD. Objav sa nachádza v oblasti Göktepe, 69 km západne od plynového poľa Sakarya a 165 km od pobrežia. Turecké zásoby zemného plynu v Čiernom mori by sa vďaka nemu mali zvýšiť zo 710 na 785 mld. m3 a posilniť tak schopnosť Turecka pokrývať v blízkej budúcnosti dopyt tamojších domácností po plyne, uviedol Bajlarbajov pre GiT.
Turecko podľa neho vynakladá veľké úsilie aj na energetický prechod. Takmer 90 % z 13 000 MW novej energetickej kapacity Turecka, ktorá je vo vývoji, pochádza z jadrových, veterných a solárnych zdrojov. Prebytočnú energiu z posledných dvoch menovaných by mali uskladňovať batérie veľkého rozsahu, pričom cieľom je dosiahnuť 80 GWh.
Maximalizácia obchodu s plynom, infraštruktúry a pomalý prechod na čistú energiu v Turecku predstavujú jeho diverzifikovanú stratégiu krátkodobých zmien a dlhodobých cieľov transformácie energetiky, konštatoval predstaviteľ SOCAR-u.
Rastúca regionálna úloha Turkménska
Turkménsko sa stáva aktívnejším hráčom v regionálnej plynárenskej dynamike. V roku 2024 krajina vyprodukovala 77,6 mld. m3 zemného plynu, z ktorého veľká časť smerovala do Číny, ktorá tak zostáva hlavným dovozcom turkménskeho plynu, uviedol Bajlarbajov. Krajina však podľa neho pracuje na diverzifikácii svojich exportných trás, vrátane snáh o zásobovanie trhov, ako je Turecko. Vo februári 2025 podpísala turkménska národná energetická spoločnosť Türkmengaz a turecký štátny prevádzkovateľ plynovodov BOTAS dohodu, ktorá umožňuje dovoz turkménskeho plynu cez Irán na základe swapovej dohody. V súlade s ňou Turkménsko spustilo 1. marca 2025 dodávky plynu do Turecka. Po takmer 30 rokoch diskusií tak táto dohoda vytvára nové cesty pre kaspický zemný plyn na európske trhy a diverzifikuje dovoz energie do Turecka, dodal predstaviteľ SOCAR-u.
Dosiahnutie plného potenciálu vývozu turkménskeho plynu do Európy však podľa neho závisí od realizácie Transkaspického plynovodu, ktorý by spájal Turkmenbaši s Baku a potenciálne aj s európskymi odberateľmi prostredníctvom Južného plynového koridoru.
Turkménsko zaznamenalo významný rozvoj aj v sektore ťažby na mori. Spoločnosti XRG, PETRONAS a turkménsky štátny podnik Hazarnebit podpísali novú zmluvu o zdieľaní ťažby so štátnym koncernom Turkmennebit pre pobrežné ložiská zemného plynu a kondenzátu v bloku I v Turkménsku. Podľa zmluvy bude PETRONAS ako vlastník a prevádzkovateľ držať 57 % podiel, pričom partnermi budú XRG (38 %) a turkménsky štátny podnik Hazarnebit, ktorý bude držať zvyšných 5 %. Ďalší prieskum ložiska ponúka významný dlhodobý potenciál, ktorý otvára prístup k približne 200 mld. m3 zemného plynu, vyčíslil Bajlarbajov. Napriek geopolitickým a logistickým prekážkam dohody s Tureckom a investormi z Perzského zálivu podčiarkujú snahu Turkménska stať sa aktívnejším hráčom v regionálnom plynárenstve, uzavrel Vitalij Bajlarbajov pre magazín IGU Gas in Transition.