Londýn 26. júna 2023 – Globálny dopyt po energii vzrástol v minulom roku o 1 % a rekordný rast obnoviteľných zdrojov energie nijako nenarušil dominanciu fosílnych palív, ktoré stále predstavovali 82 % dodávok, uviedla v pondelok správa odvetvia Statistical Review of World Energy, ktorú prvýkrát zverejnil Energetický inštitút so sídlom v Spojenom kráľovstve spolu s poradenskými spoločnosťami KPMG a Kearny potom, ako ju prevzali od spoločnosti BP, ktorá bola autorom správy od 50. rokov 20. storočia. Informovala o tom agentúra Reuters.
Minulý rok sa niesol v znamení turbulencií na energetických trhoch po ruskej invázii na Ukrajinu, čo pomohlo zvýšiť ceny plynu a uhlia na rekordnú úroveň v Európe a Ázii.
Vytrvalý náskok ropných, plynových a uhoľných produktov pri pokrývaní väčšiny dopytu po energii sa v roku 2022 upevnil napriek doteraz najväčšiemu zaznamenanému nárastu kapacity obnoviteľných zdrojov na kombinovaných 266 gigawattoch, o ktorý sa pričinil najmä rast solárnej energie nasledovanej veternou, uvádza správa.
Globálny dopyt po primárnej energii v roku 2022 podľa nej vzrástol približne o 1 %, pričom sa spomalil z 5,5 % v predchádzajúcom roku, no dopyt bol v roku 2019 stále približne 3 % nad úrovňami obdobia pred koronavírusom.
Spotreba energie rástla všade okrem Európy vrátane východnej.
Obnoviteľné zdroje energie, s výnimkou vodnej energie, predstavovali v roku 2022 7,5 % celosvetovej spotreby, čo je približne o 1 % viac ako v predchádzajúcom roku.
Podiel fosílnych palív na globálnej spotrebe energie zostal na úrovni 82 %.
Výroba elektriny vzrástla v roku 2022 o 2,3 %, čo predstavuje spomalenie oproti predchádzajúcemu roku. Veterná a solárna energia dosiahli rekordný podiel 12 % výroby energie, čím opäť prekonali jadrovú energiu, ktorá klesla o 4,4 %, a pokrývali 84 % čistého rastu dopytu po elektrine.
Podiel uhlia na výrobe elektriny zostal dominantný na úrovni približne 35,4 %.
Zemný plyn
Uprostred rekordných cien v Európe a Ázii svetový dopyt po plyne klesol o 3 %, no stále tvoril 24 % spotreby primárnej energie, čo je o niečo menej ako v predchádzajúcom roku. Produkcia zemného plynu zostala medziročne stabilná.
Produkcia skvapalneného zemného plynu vzrástla v roku 2022 o 5 % na 542 miliárd metrov kubických, čo je podobné tempo ako v predchádzajúcom roku, pričom väčšina rastu pochádza zo Severnej Ameriky a ázijsko-pacifického regiónu.
Európa sa z veľkej časti podieľala na náraste dopytu po skvapalnenom zemnom plyne a zvýšila svoj dovoz o 57 %, zatiaľ čo krajiny ázijsko-pacifického regiónu a Južnej a Strednej Ameriky znížili nákupy.
Dovoz plynu do Európy cez plynovody sa minulý rok znížil na 151 miliárd kubických metrov, kým v roku 2021 dosiahol 232 miliárd m3.
Európsky import LNG vzrástol na 170 kubických metrov zo 108 miliárd v roku 2021. Znamená to, že import LNG do Európy vlani prvý raz prekonal dovoz potrubného plynu.
Japonsko vystriedalo Čínu na pozícii najväčšieho svetového dovozcu skvapalneného zemného plynu. Najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu zostala aj v roku 2022 Ázia, globálny obchod s LNG tvoril 56 % všetkého medziregionálneho obchodu s plynom.
Ruský podiel na svetovom vývoze zemného plynu cez plynovody sa znížil z priemerných 43 % za poslednú dekádu na 29 % v minulom roku.
Ropa
Spotreba ropy sa v roku 2022 zvýšila o 2,9 milióna barelov denne na 97,3 milióna barelov, pričom rast sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom spomalil. V porovnaní s úrovňami pred Covidom v roku 2019 bola spotreba ropy o 0,7 % nižšia.
Väčšina rastu dopytu po rope pochádzala z oživenia apetítu po leteckom palive a produktoch súvisiacich s naftou. Produkcia ropy vzrástla o 3,8 milióna barelov denne, pričom najväčší podiel pochádza od členov OPEC a Spojených štátov amerických. Naopak, najväčší pokles produkcie ropy v roku 2022 zaznamenala Nigéria. Kapacita rafinácie ropy vzrástla o 534 000 barelov denne, najmä v krajinách mimo OECD.
Uhlie
Ceny uhlia dosiahli v roku 2022 rekordné úrovne, v Európe vzrástli o 145 % a v Japonsku o 45 %.
Spotreba uhlia vzrástla o 0,6 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2014, o čo sa pričinil najmä čínsky a indický dopyt, zatiaľ čo spotreba v Severnej Amerike a Európe klesla.
Ťažba uhlia bola o 7 % vyššia ako v predchádzajúcom roku, pričom najväčší podiel na raste mali Čína, India a Indonézia.
Obnoviteľné zdroje energie
Rast obnoviteľnej energie, s výnimkou hydroenergie, sa mierne spomalil na 14 %, ale solárna a veterná kapacita stále vykazovali rekordný nárast o 266 gigawattov, o čo sa zaslúžila najmä solárna energia. Najväčší prírastok slnečnej a veternej energie pridala v minulom roku Čína.
Emisie
Globálne emisie súvisiace s energiou vrátane priemyselných procesov a spaľovania vzrástli o 0,8 % a dosiahli nové maximum 39,3 miliardy ton ekvivalentu CO2, uvádza správa Statistical Review of World Energy.