Atény 10. septembra 2024 – Koncom augusta zverejnený grécky národný energetický a klimatický plán (NCEP) očakáva 70 % pokles dopytu po zemnom plyne do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 2022, keďže v energetickom systéme krajiny by mali dominovať OZE. Plán však súčasne obhajuje ďalšie rozširovanie plynárenskej infraštruktúry krajiny, ktorá ašpiruje na pozíciu regionálneho plynárenského uzla. Vyzýva tiež na rozvoj vlastných zdrojov plynu, aby sa krajina mohla stať jeho čistým vývozcom. NCEP tiež uznáva, že v roku 2050 bude potrebné približne rovnaké množstvo kapacity na výrobu elektriny z plynu ako v súčasnosti, najmä na podporu prerušovaných OZE. Téme sa venoval portál Natural Gas World.
Nový grécky NECP, ktorý je teraz predmetom verejnej konzultácie, predpokladá, že celkový dopyt po plyne klesne z 51,2 TWh v roku 2022 na 44,1 TWh v roku 2030 a len na 16,2 TWh do roku 2050. Najväčší podiel spotreby plynu je v sektore energetiky, kde sa predpokladá jej pokles z 19,1 TWh v roku 2022 na 10,4 TWh v roku 2030 a 4,8 TWh v roku 2050 v dôsledku výrazného rastu OZE. V percentuálnom vyjadrení sa má podiel plynu do polovice storočia znížiť z 37 % v roku 2022 na 3,5 %.
Grécko má do roku 2030 vyrábať viac ako 80 % elektriny z OZE oproti 42 % v roku 2022 a podľa plánu sa má tento podiel do roku 2050 zvýšiť takmer na 100 %. Hlavnými hnacími silami tohto rastu by malo byť sedemnásobné zvýšenie výroby solárnych zdrojov na 49,2 TWh do roku 2050 a boom rozvoja veternej energie na mori po roku 2030, v dôsledku ktorého by veterné farmy mali do polovice storočia prispievať 43,6 TWh. Veterná energia na súši sa má takmer strojnásobiť na 30,2 TWh, zatiaľ čo vodné zdroje viac ako zdvojnásobí na 9,1 TWh.
Rastúce OZE podľa plánu umožnia Grécku do roku 2035 prejsť z čistého dovozcu energie na čistého vývozcu vďaka prebytku 3,7 TWh.
Lignitové uhlie, ktoré v roku 2022 prispelo do mixu 5,1 TWh alebo 11 %, zmizne zo siete do konca tohto desaťročia. Ropa, ktorá predstavovala takmer 10 % elektriny, do roku 2045.
Kapacita spaľovania plynu tu zostane
Uvedené dáta však predstavujú len projekcie budúcej výroby energie, nie kapacity. Kapacita plynových zdrojov v skutočnosti vzrastie zo 6,3 GW v roku 2022 na 7,9 GW v roku 2030, čím sa podporí využívanie OZE počas vyraďovania uhlia. Do roku 2050 potom klesne na 6,4 GW. A to je o niečo viac ako súčasná úroveň. NECF uznáva, že plynové elektrárne budú „zásadné na to, aby sa vo všetkých prípadoch zabezpečila stabilita a bezpečnosť dodávok elektrickej energie počas energetického prechodu“.
Tieto elektrárne budú musieť využívať výhody národného kompenzačného mechanizmu, aby mali finančnú motiváciu zostať v prevádzke aj vtedy, keď systém zaplaví vysoká produkcia z OZE. Platí to najmä preto, lebo sa očakáva, že v rokoch 2030 až 2040 sa rozbehne používanie veľkorozmerných batérií na pomoc pri stabilizácii systému. Aj niektoré elektrárne spaľujúce ropu budú musieť podľa plánu zostať v „chladnej rezerve“, aby sa zabezpečila stabilná napájanie niektorých gréckych ostrovov.
Dopyt po plyne v priemysle má v nasledujúcich desaťročiach zaznamenať pokles zo 6,6 TWh v roku 2022 na 4,9 TWh v roku 2030, 1,4 TWh v roku 2040 a 0,9 TWh v roku 2050. Rezidenčný/komerčný dopyt sa má podľa NCEP znížiť z 1,3 TWh v roku 2022 TWh na 2030, 0,2 TWh v roku 2040 a 0,2 TWh v roku 2050. Kľúčovou hnacou silou má byť elektrifikácia, teda využívanie tepelných čerpadiel pri vykurovaní. Grécko plánuje zakázať predaj nových olejových a plynových kotlov do roku 2025. Ďalším faktorom sú zvýšené požiadavky EÚ na energetickú efektívnosť budov spolu so zahrnutím emisií z budov do systému obchodovania s emisiami (ETS) bloku. Svoju úlohu zohrá aj zvýšená produkcia biometánu.
Plánovaná energetická transformácia Grécka je prechodom od uhlia k plynu a OZE a dáva zmysel, povedal Thierry Bros, energetický expert a profesor na Sciences Po Paris pre NGW. Poznamenáva však, že nie všetky krajiny môžu využiť takúto cestu, pretože nemajú také jedinečné množstvo slnka a vetra ako Grécko. Začlenením zemného plynu Grécko už znížilo spotrebu uhlia rýchlejšie ako ktorákoľvek iná krajina na svete, jeho podiel v energetickom mixe sa znížil z 51 % v roku 2014 na 10 % v roku 2022.
Predpoveď takého prudkého poklesu spotreby plynu je „šokujúce,“ hovorí Matthew Bryza, generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Straife pre NGW. Poukázal v tejto súvislosti na výrazné zvýšenie dopytu po plyne v Grécku od 90. rokov 20. storočia. „Vsádzam na to, že zemný plyn sa bude vo veľkej miere využívať ešte najmenej 30 rokov – je energeticky hustý, je lacný a je oveľa čistejší ako uhlie,“ povedal
Ašpirácie na plynárenský uzol
Grécko dosiahlo tento prechod v nemalej miere vďaka prístupu k lacnému ruskému potrubnému plynu, ktorý v roku 2021 predstavoval viac ako polovicu jeho dovozu. Tento plyn stále dostáva, a to aj napriek invázii Moskvy na Ukrajinu. V posledných rokoch sa však krajina výrazne zamerala aj na rozširovanie vlastnej plynárenskej infraštruktúry.
V októbri sa Grécko chystá spustiť terminál na dovoz LNG Alexandroupolis (regasifikačná kapacita 5,5 bcm ročne), ktorý sa pripojí k existujúcemu zariadeniu Revithoussa (7 bcm). Využíva tiež Transjadranský plynovod (TAP), ktorým prúdi plyn z Azerbajdžanu do Grécka, ktorého vláda odhaduje, že krajina tento rok odoberie 1,2 bcm tohto plynu.
Kapacita oboch projektov ďaleko prevyšuje grécku spotrebu, ktorá v roku 2023 dosiahla 6,4 bcm. Grécko je už centrom obchodu s plynom v regióne a chce túto úlohu v nasledujúcich rokoch posilniť.
NECP uvádza sedem projektov národného, regionálneho a medzinárodného záujmu, napríklad FSRU Dioriga (2,5 bcm ročne), plán zdvojnásobenia kapacity TAP na 20 bcm ročne či zvýšenie kapacity plynovodu Interconnector Greece-Bulgaria na 5 bcm/rok, ktorým do Bulharska prúdi plyn z Azerbajdžanu a spätne splyňovaný LNG.
V prípade realizácie všetkých uvedených projektov by prepravná kapacita Grécka podľa NECP vzrástla zo súčasných 3,1 na 8,5 bcm ročne do roku 2026. Plány by však mohli zlyhať, ak sa neuskutoční zámer EÚ úplne odísť od ruského plynu a ak bude regionálny dopyt naďalej pokrývaný najmä ruským plynom prepravovaným cez Turecko, konštatuje NCEP.
Inými slovami, Grécko počíta s tým, že Brusel dodrží svoj záväzok eliminovať dovoz ruského plynu do roku 2027. Rusko v roku 2023 poslalo do Európy 25,1 bcm plynu, väčšinou do krajín v centrálnych a juhovýchodných regiónoch, ktoré by mohli ťažiť z objemov posielaných cez Grécko. Cez Ukrajinu preteká asi 14,7 bcm, ktoré sa stratia, ak Kyjev a Moskva neobnovia svoju tranzitnú dohodu, hoci sa skúmajú možnosti, ako pokračovať v preprave a zároveň obmedziť priamy obchod medzi Ukrajinou a Ruskom. Okrem toho Maďarsko a Slovensko signalizovali, že budú pokračovať v obchodovaní s plynom s Ruskom a majú zmluvy, ktoré presahujú rok 2027.
Domáci potenciál
NECP tiež zdôrazňuje potrebu rozvoja vlastných zdrojov plynu, ktorých potenciál a pravdepodobné zásoby sa odhadujú na 680 bcm. Vláda doteraz udelila deväť licencií na pevnine a na mori a v apríli 2022označila ich za národné prioritné projekty. V pláne sa uvádza, že vrty by sa mali byť realizované v nasledujúcich dvoch rokoch a ak sa urobia životaschopné objavy a príjmu konečné investičné rozhodnutia, domáca produkcia plynu by sa mohla spustiť do konca desaťročia.
Tento aspekt NECP je samozrejme vysoko špekulatívny, keďže ešte nie je známe, koľko plynu Grécko má a koľko by ho mohlo skutočne vyťažiť. Naznačuje to však, že NCEP je všetko, len nie „protiplynový“, a to napriek jeho pesimistickej predpovedi o domácom dopyte. A ak sa v nadchádzajúcich rokoch ukáže dopyt po plyne robustnejší, než sa predpokladalo, Grécko si zabezpečí svoju budúcu energetickú bezpečnosť prostredníctvom bohatého a rôznorodého prístupu k dovozom a potenciálne domácim dodávkam.