Singapur 30. marca 2023 – Ázia predstavovala v rokoch 2012-2021 až 76 % nárastu dovozu LNG. Táto trajektória bola zmenená konfliktom na Ukrajine a náhlym európskym dopytom po tomto palive. Ceny reagovali prudkým rastom, čo viedlo k odhadovanému poklesu dovozu LNG do Ázie o 15 miliónov ton v roku 2022. Magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Global Voice of Gas (GVG) sa vo svojom článku zamýšľa nad možnosťami oživenia ázijského dopytu v súvislosti s renesanciou jadra v Japonsku a Kórei, nástupom OZE či pretrvávajúcimi vysokými cenami v prípade južnej Ázie.
Rekordné ceny LNG v niektorých krajinách viedli k prehodnoteniu úlohy dovážaného plynu v ich energetickej budúcnosti a zvýšili motiváciu investovať viac do obnoviteľných zdrojov.
Ázia má však nedostatok plynu a veľa uhlia, čo predstavuje necelých 23 % celosvetovej spotreby v prvom prípade, ale takmer 80 % v druhom. Očakáva sa, že táto základná skutočnosť podporí dopyt regiónu po LNG v nasledujúcom desaťročí a s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhšie, a to aj napriek rýchlemu rozmachu obnoviteľnej energie a/alebo jadrovej energie.
Navyše, zatiaľ čo objemy plynu domácej produkcie v Ázii a Tichomorí ako celku naďalej rastú, takmer celý tento rast pochádza z Číny, krajiny, ktorá zaznamenala najvýraznejší a najodolnejší dopyt po LNG.
S výnimkou Číny Ázia vyprodukovala v rokoch 2020 a 2021 podstatne menej plynu ako v roku 2019. Vyspelé ázijské ekonomiky nemajú domácu produkciu plynu, ktorá by stála za zmienku, a mnohé rozvojové ázijské ekonomiky v južnej a juhovýchodnej Ázii majú štrukturálne deficity, ktoré pravdepodobne nebudú riešiť nárast domácej produkcie plynu v krátkodobom až strednodobom horizonte.
Výsledkom je, že v strednodobom horizonte sa očakáva návrat ázijského dopytu po LNG, keďže sa rozšíri ponuka a Európa zníži svoj dopyt po plyne, čím sa LNG stane dostupnejší, konštatuje GVG.
Japonsko a Južná Kórea sa vracajú k jadru
Japonsko aj Južná Kórea urobili za posledných šesť mesiacov zásadné zmeny v jadrovej politike, čo odráža zmenený pohľad na úlohu, ktorú bude LNG zohrávať v ich energetických mixoch.
Ich motivácia odzrkadľuje snahu získať zdroj energie menej ohrozený nestálosťou na medzinárodných trhoch a potrebe dosiahnuť environmentálne ciele, ktoré sa stali náročnejšie, keďže nedostatok cenovo dostupného plynu znamená dlhšiu závislosť od vysokouhlíkového uhlia.
V decembri Japonsko schválilo návrh nízkouhlíkovej energetickej politiky, ktorá je najviac pro-jadrová od jadrovej katastrofy vo Fukušime v roku 2011.
V súčasnosti je v krajine v prevádzke iba sedem reaktorov, 26 zostáva pozastavených a ďalších 26 vstúpilo do vyraďovacej fázy. Potenciálne prevádzkyschopné reaktory majú celkovo viac ako 30 GW, pričom kapacita vyraďovaných reaktorov je niečo vyše 17 GW.
Nová politika umožní pokračovať v prevádzke jadrových elektrární aj po 60 rokoch a zahŕňa plány na výstavbu nových reaktorov, ktoré by nahradili vyraďované.
Podobne, v Južnej Kórei, nedávno prijatý 10. základný plán pre dodávku a dopyt po elektrine počíta s nárastom podielu jadrovej energie na výrobe elektriny z 23,4 % v roku 2018 na 32,4 % v roku 2030 a 34,6 % v roku 2036, čo je významný obrat v porovnaní s predchádzajúcim plánom.
Výroba uhlia má prudko klesnúť a OZE rásť, hoci 10. plán počíta s menšou kapacitou obnoviteľnej energie v roku 2030 ako 9. plán. Napriek väčšej úlohe jadrovej energie v 10. pláne, konverzie z uhlia na plyn znamenajú, že výroba elektriny z plynu sa zvýši, aj keď sa predpokladá, že skutočné spaľovanie plynu bude klesať. V roku 2030 by výroba elektriny z plynu mala predstavovať 22,9 % celkovej výroby, v roku 2036 len 9,3 %. Keďže dopyt krajiny pokrýva výlučne dovoz LNG, znamená to veľké zníženie jeho importu a rovnako veľké množstvo nevyužitých alebo zriedkavo využívaných výrobných kapacít spaľujúcich plyn.
Znamená to však aj to, že ak plány na expanziu jadrovej energie alebo obnoviteľnej energie, prípadne oboch, zaostanú za očakávaniami, spotreba LNG bude vyššia. Konzultant Rystad Energy napríklad vidí nárast dopytu po LNG v Južnej Kórei na 51 ton v roku 2030 a 54 ton v roku 2040 zo 47 ton v roku 2021.
Podobný skepticizmus panuje v súvislosti s vplyvom novej jadrovej politiky Japonska, pričom krajina tiež investuje do nových plynových elektrární. Väčšina prognóz naznačuje postupný pokles dopytu po LNG. Výskumná a poradenská jednotka Energy Intelligence vidí pokles japonského dopytu zo 73,2 MT v minulom roku na 67,5 MT v roku 2030 a 54,5 MT v roku 2040.
Verejná mienka o jadrovej energii v oboch krajinách je nestála a programy reštartu aj nových blokov môžu čeliť oneskoreniam a prekročeniu nákladov. Dosiahnutie jadrových cieľov si bude vyžadovať dôslednú politickú podporu, ktorá nie je v žiadnom prípade zaručená v nasledujúcom desaťročí a neskôr, upozorňuje GVG.
Okrem toho sa obe krajiny stále vo veľkej miere spoliehajú na výrobu elektriny z uhlia, ktorá v roku 2021 vyprodukovala 302 TWh v Japonsku a 212 TWh v Južnej Kórei. Ak majú obe krajiny splniť svoje klimatické ciele, musí dôjsť k výraznému poklesu. Uhlíková neutralita do roku 2050 znamená, že výroba uhlia sa musí odstrániť súčasne s rastom dopytu po elektrine.
Rovnako ako v Južnej Kórei, budúce využívanie LNG v Japonsku závisí od úspechu a načasovania rozšírenia jadrovej energie a OZE. Keďže kapacita výroby uhlia sa obmedzuje, bude LNG jedinou záložnou možnosťou.
Čínsky dopyt po plyne je odolný
Čínsky dopyt po plyne v roku 2022 podľa všetkého mierne klesol – o 3 bcm (menej ako 1 %), podľa LNG výhľadu na rok 2023 od Shellu, čo potvrdzuje odhad Národnej komisie pre rozvoj a reformy z decembra na základe prvých desiatich mesiacov roku 2022.
Zníženie predstavuje významný zlom od viac ako dvoch desaťročí nepretržitého rastu. Hlavnými faktormi boli ekonomický vplyv politík nulovej tolerancie voči COVID-19 a rastúce medzinárodné ceny plynu, ktoré znížili dopyt po plyne v sektore dopravy, priemyslu a energetiky. Ceny sa tiež odrazili v uprednostňovaní potrubného plynu pred LNG a objemov LNG dodávaných na základe dlhodobých zmlúv pred spotovými nákupmi.
Čína je však zároveň najaktívnejšou krajinou, pokiaľ ide o podpisovanie nových dlhodobých zmlúv na LNG. Odzrkadľuje to očakávanie oživenia dopytu pri reštarte hospodárskeho rastu, návrat k agresívnejšiemu nahrádzaniu uhlia plynom a snahe vyhnúť sa (a potenciálne z nej ťažiť) volatilite spotových cien.
Zrušenie proticovidových opatrení naznačuje, že čínska ekonomika tento rok zaznamená vyšší rast HDP ako minulý, a je takmer isté, že to povedie k vyššiemu dopytu po plyne, poznamenal GVG.
Keďže domáca produkcia pravdepodobne neporastie rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch, veľkú časť oživenia dopytu bude musieť pokryť dovoz. Vzhľadom na obmedzenia dovozu plynu zo Strednej Ázie do Číny a napriek zvýšeným objemom prostredníctvom plynovodu Power of Siberia z Ruska sa očakáva, že Čína bude tento rok potrebovať viac LNG ako vlani. Čína medzitým pokračuje rýchlym tempom v rozširovaní svojich kapacít OZE. Podľa vládnych údajov Čína minulý rok pridala 37,6 GW novej veternej kapacity, 6 GW na mori a 87,4 GW solárnej fotovoltaickej kapacity. Čínsky národný energetický úrad odhaduje, že tento rok pribudne ďalších 160 GW veternej a solárnej kapacity.
Aj keď ide o veľké čísla, Čína má stále pred sebou obrovskú prácu, pokiaľ ide o jej masívnu závislosť od uhlia v energetickom sektore, kde plyn hrá relatívne malú úlohu. Priemyselný, rezidenčný a komerčný dopyt po plyne prevyšuje výrobu plynu na výrobu elektriny.
Navyše aj v minulom roku vzrástol dopyt po plyne v domácnostiach a na komerčné účely o 6 bcm, tvrdí Shell, ktorý vo svojom výhľade predpovedá nárast čínskeho dopytu po LNG v tomto roku o 4 až 9 miliónov ton.
Južná Ázia zostane „zvyškovým trhom“
Na cenovo citlivejšom indickom trhu došlo v roku 2022 k prudkému nárastu dovozu LNG. Vysoké ceny LNG, ktoré predchádzali ruskej invázii na Ukrajinu, už mali vplyv na dovoz LNG z južnej Ázie v roku 2021. India zaznamenala výrazný nárast domácej produkcie plynu, ktorý vykompenzoval pokles dovozu plynu, ale v minulom roku celkové domáce dodávky klesli o 3,7 bcm.
To znamená, že podiel plynu na spotrebe primárnej energie sa oproti strednodobým plánom vlády znížil. India chce, aby do roku 2025 tvoril plyn 15 % jej energetického mixu v porovnaní so 6,3 % v roku 2021 a ešte nižšom v minulom roku.
Spotové ceny LNG v prvom štvrťroku tohto roka klesli, ale zostávajú na vysokých úrovniach. India a ďalší juhoázijskí dovozcovia LNG – Bangladéš a Pakistan – sa však vrátili na trh a ich tendre, ktoré boli v roku 2022 ignorované, nachádzajú ponuky.
Južná Ázia však pravdepodobne zostane neochotným nákupcom LNG vzhľadom na pravdepodobnosť, že ceny zostanú zvýšené v dôsledku pokračujúceho vysokého dopytu z Európy, domnieva sa GVG.
India rozširuje svoje kapacity OZE oveľa rýchlejšie ako Bangladéš alebo Pakistan, ale je tiež oveľa viac závislá od uhlia. Napriek tomu zaznamenala dlhodobé neúspechy, pokiaľ ide o potenciálny rast dopytu po LNG. Stratila dve plávajúce jednotky skladovacie a regasifikačné jednotky, ktoré skončili v Európe, čím sa zabrzdilo dokončenie terminálov Jaigarh a Jafrabad.
Bez iných možností dovozu okrem LNG sa zdá, že nedostatok zvýšenej dostupnosti plynu bude znamenať zvýšené využívanie uhlia podobne ako v roku 2022, čo je zlé pre indické ciele v oblasti využívania plynu aj pre jej emisie skleníkových plynov.
Na ázijských trhoch zostáva kľúčová cena
Cena bude hlavným determinantom návratu ázijského dopytu po LNG na rastovú trajektóriu pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ale môže chvíľu trvať, kým sa spotové ceny LNG vrátia na dostupnejšie úrovne.
Spotreba LNG v Európe sa mohla v roku 2022 zvýšiť v dôsledku voľnej dovoznej kapacity. Tú ešte posilnilo rýchle nasadenie veľkého počtu FSRU, ktoré dostalo najmä Nemecko, štvrtú najväčšiu svetovú ekonomiku, priamo na trh.
Na strane ponuky sú investičné časy pre vybudovanie novej kapacity LNG dlhé a v rámci Ázie Indonézia naďalej spotrebúva viac plynu na domácom trhu, čo obmedzuje jej možnosti exportu.
Očakáva sa, že nové dodávky budú pochádzať z Kataru a USA, kde ceny plynu klesli späť na veľmi nízke úrovne, a nie z Ázie, čím sa ďalej internacionalizuje ich dovoz LNG. Aj keď je však lacný plyn z USA pozitívom pre export LNG, neskracuje čas potrebný na vybudovanie nových kapacít.
Obrovské rozšírenie katarskej skvapalňovacej kapacity by malo byť dokončené až v rokoch 2026/27 a až vtedy bude trh s LNG schopný nájsť rovnováhu na dostupnejšej úrovni.
Vyhliadka zvýšených cien LNG na niekoľko rokov obmedzí rast ázijského dopytu po LNG a posilní vyhliadky jadrovej aj obnoviteľnej energie.
Ich rýchlejší rast pravdepodobne naštrbí prognózy ázijského dopytu po LNG spred vojny na Ukrajine. Po roku 2026/27, keď príde k postupnému spľasnutiu bubliny európskeho dopytu po LNG, sa však latentný ázijský dopyt po plyne pravdepodobne stane zrejmejším a problém masívneho využívania uhlia zostane nevyriešený.
Shell predpovedá rozsah prognózy rastu pre Áziu, s výnimkou Číny, v roku 2023 od -4 do +9 MT. Čína podľa neho zohráva vyrovnávaciu úlohu na novo štruktúrovanom trhu LNG, na ktorom sa Európa a severná Ázia stali „prémiovými“ trhmi. Hoci sa zdá, že južná Ázia si zachová svoju úlohu zvyškového trhu, konkurencia zo strany čínskych kupujúcich sa môže ukázať silnejšia, než sa očakávalo, uzavrel magazín IGU Global Voice of Gas.