Londýn 9. septembra 2024 – Európsky trh s energiou sa pripravuje na ďalší potenciálny šok v oblasti dodávok zemného plynu – pravdepodobné uplynutie platnosti dohody o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou na konci tohto roka. Očakávania, že dodávky cez túto trasu budú prerušené uprostred zimy, už teraz tlačia na rast cien plynu v Európe. Ak sa nenájde riešenie, ako sa vyhnúť ich definitívnemu zastaveniu, európski kupujúci by mohli čeliť nevítanému nárastu cien v čase, keď bude dostatok plynu najviac potrebný. Téme sa venoval magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Global Voice of Gas.
Napriek rusko-ukrajinskému konfliktu tranzit ruského plynu cez Ukrajinu pokračuje, aj keď výrazne pod predvojnovou úrovňou, pripomenul GVG. Dodávky cez Ukrajinu do Európy a Moldavska dosiahli v minulom roku 13,7 bcm, čo je pokles oproti 41,6 bcm v roku 2021. No vzhľadom na drastické zníženie dodávok Ruska za posledné dva roky to stále predstavuje približne polovicu exportu ruského plynu do Európy.
Štátny monopolný vývozca potrubného plynu Gazprom ho prepravuje cez Ukrajinu na základe päťročného kontraktu medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý vstúpil do platnosti začiatkom roku 2020. Ani vtedy, v čase mieru, nebolo ľahké dohodu dosiahnuť, pretože Rusko sa v tom čase snažilo dokončiť teraz nepoužiteľný plynovod Nord Stream 2 na presmerovanie väčšieho množstva plynu priamo do Nemecka.
Dohoda bola až 30. decembra 2019, aj vďaka intenzívnemu sprostredkovateľskému úsiliu európskych predstaviteľov. Teraz je situácia, samozrejme, radikálne iná. Zatiaľ čo Rusko uviedlo, že je otvorené rokovaniam o pokračovaní tranzitu plynu aj po uplynutí platného kontraktu, Ukrajina to vylúčila. A Európska komisia sa k podpore rokovaní oboch strán veľmi nemá, konštatuje magazín IGU.
Vo februári tohto roku komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová uviedla, že Brusel „nemá záujem“ o predĺženie tranzitnej dohody. „Na základe našich predbežných analýz existujú alternatívne riešenia na zásobovanie krajín, ktoré stále dostávajú časť plynu cez ukrajinskú trasu,“ povedala.
Nie všetky zainteresované strany v Európe to však vidia rovnako. V júni agentúra Bloomberg informovala, že európske vlády rokovali s ukrajinskými partnermi o možnostiach, ako zachovať tranzit plynu v budúcom roku.
Možnosti pokračovania tranzitu
Jednou z predložených možností je využitie ukrajinských plynovodov na prepravu azerbajdžanského plynu do Európy. Znamenala by menšiu priamu interakciu medzi Moskvou a Kyjevom, vhodnejšiu na dosiahnutie riešenia, uviedol GVG.
Obe strany však ešte budú musieť dosiahnuť dohodu o cezhraničnom prepojení. Azerbajdžanský plyn by pred vstupom na Ukrajinu aj tak musel najskôr prejsť cez Rusko, čo predstavuje riziko pre bezpečnosť dodávok a zvýšenie nákladov o ruské tranzitné poplatky. A to za predpokladu, že Moskva by vôbec súhlasila s tým, že konkurent bude využívať jej územie na tranzit plynu, keď má sama prebytok vlastných dodávok.
Alternatívne by sa azerbajdžanský plyn mohol prepravovať cez Juhokaukazský plynovod (SCP – 24 bcm ročne) a Transanatólsky plynovod (TANAP – 17,5 bcm), a potom na sever cez Bulharsko a Rumunsko na Ukrajinu. SCP aj TANAP však už bežia na plnú kapacitu a konečné investičné rozhodnutia (FID) o ich zvýšení ešte neboli prijaté.
Najdôležitejšie však je, že Azerbajdžan v krátkodobom horizonte nemá prebytok plynu, ktorý by nahradil ruské objemy, uviedli energetické výskumníčky Anne-Sophie Corbeau a Tatiana Mitrova v blogovom príspevku pre Centrum globálnej energetickej politiky Kolumbijskej univerzity v júli 2024.
Azerbajdžanská vláda a EK podpísali v roku 2022 memorandum o zvýšení dodávok azerbajdžanského plynu do Európy na 20 bcm ročne do roku 2027. Koncom júla 2024 však šéf ukrajinskej štátnej plynárenskej spoločnosti Naftogaz Oleksij Černyšov odhadol, že Azerbajdžan by bol schopný prepraviť cez územie Ukrajinu iba 2 bcm, čiže oveľa menej ako v súčasnosti posiela Rusko, upozornil magazín IGU.
Azerbajdžan a Rusko by mohli pristúpiť aj virtuálnej výmene dodávok plynu. V tomto scenári by Rusko pokračovalo v preprave plynu na hranicu s Ukrajinou, kde by bol označený ako azerbajdžanský plyn. Na druhej strane by Azerbajdžan mohol dodávať plyn do inej krajiny, pravdepodobne do Turecka, kde by bol po vstupe deklarovaný ako ruský plyn.
Ďalšou možnosťou je, že by európske spoločnosti alebo krajiny preberali zodpovednosť za ruský plyn na rusko-ukrajinskej hranici, ako aj za jeho tranzit cez Ukrajinu. Energetický expert Thierry Bros to vidí ako najpravdepodobnejšiu možnosť, pretože zahŕňa menej účastníkov, ktorí by mali dosiahnuť dohodu, konkrétne Rusko, Ukrajinu a európskych nákupcov plynu, namiesto toho, aby sa museli zapojiť aj Azerbajdžan a prípadne Turecko. Existujúce zmluvy medzi Ruskom a jeho odberateľmi plynu v Európe by sa mohli zachovať a Rusko a Ukrajina by sa podobne vyhli akýmkoľvek priamym obchodom nad rámec dosiahnutia dohody o cezhraničnom prepojení.
Volatilita
Zatiaľ čo Európa je v súčasnosti oveľa menej závislá od ruského plynu ako kedysi, náhle ukončenie tranzitu by na trh malo stále veľký vplyv, keďže ruské dodávky cez Ukrajinu stále pokrývajú 4 – 5 % celkovej spotreby plynu v EÚ.
Európa prekonala najhoršiu energetickú krízu, no veľkoobchodné ceny plynu a elektriny sú stále dva až trikrát vyššie ako historicky bežné a globálne dodávky plynu sú naďalej napäté. Vďaka tomu je trh veľmi zraniteľný voči ponukovým šokom. Túto zraniteľnosť potvrdilo niekoľko prudkých nárastov cien plynu v posledných mesiacoch.
V júni ich napríklad spôsobil neplánovaný výpadok v Nórsku, ktoré je teraz hlavným európskym dodávateľom potrubného plynu. V júli zas viedli k cenovej reakcii aj odstávky v závode Ichthys LNG v Austrálii a termináli Freeport LNG v USA. Trh tiež pocítil dozvuky eskalácie napätia na Blízkom východe.
Dôležitosť plynu ako zálohy a poistky stabilných dodávok energie sa zvýšila, keďže EÚ sa čoraz viac spolieha na prerušované OZE, ktoré v minulom roku vyrobili takmer 45 % elektriny bloku, vyčíslil GVG.
Situácia jednotlivých krajín
Ak dôjde k prerušeniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, podľa Rystad Energy to poznačí najmä krajiny najviac závislé od týchto dodávok, teda Rakúsko, Moldavsko a Slovensko, ktoré touto trasou v minulom roku odobrali 5,7 bcm, 2 bcm a 3,2 bcm plynu. Slovinsko a Chorvátsko cez ukrajinskú trasu tiež odoberajú časť ruského plynu.
Rystad odhaduje, že tieto krajiny by pri nahrádzaní uvedených ruských dodávok museli získať ďalších 7,2 bcm LNG, aby nahradili ruský plyn, za predpokladu, že Azerbajdžan alebo iná tretia strana nebude prepravovať plyn cez Ukrajinu na základe dohody o swape s ruským plynom. Uvedených 7,2 bcm plynu by mohlo prísť z terminálov v Poľsku, Nemecku, Litve a Taliansku.
Moldavsko sa už dohodlo s Ukrajinou na pokračujúcom toku ruského plynu do konca roku 2025. Táto dodávka pokrýva 74 % jeho spotreby, zvyšok pochádza z Rumunska a juhu prostredníctvom reverzných tokov cez Transbalkánsky plynovod. Po vypršaní tejto dohody bude musieť Moldavsko presmerovať tento plyn, zrejme cez transbalkánsky reverzný tok. Ruský plyn by sa mohol dostať do Moldavska cez vstupný bod Isaccea medzi Rumunskom a Ukrajinou, ale podľa Rystadu by stále bola potrebná tranzitná dohoda na 25-kilometrovú vzdialenosť cez Ukrajinu. Moldavsko by tiež mohlo prijímať azerbajdžanský plyn cez Južný plynový koridor a LNG z tureckých a gréckych dovozných terminálov.
Pokiaľ ide o ostatné krajiny, jedinou alternatívou k ruským zásobovacím trasám by bol Balkan Stream a vstupný bod Horgoš medzi Srbskom a Maďarskom, poznamenáva Rystad.
Slovensko by bez ruského zdroja potrebovalo asi 4 bcm plynu dodávaného cez vstupný bod Lanžhot z Česka. S dodatočnou kapacitou opätovného splyňovania v Poľsku, ktorá je k dispozícii až v roku 2025, môže tiež byť potrebné, aby v prípade nulového toku ruského plynu cez Ukrajinu došlo k obráteniu toku plynu z Rakúska.
Rakúsko, minulý rok najväčší príjemca ruského plynu v Európe, by muselo zvýšiť dovoz z Nemecka cez vstupný bod Oberkappel, ktorý je nastavený na maximálne 8 bcm ročne. Rystad na základe údajov z roku 2023 odhaduje, že dovozná kapacita Oberkappelu nebude na vyplnenie dovozného schodku 8,53 bcm dostatočná. Bez krátkodobých úprav kapacity by sa tranzit plynu do Maďarska znížil a do toky do Talianska by sa zastavili. V prípade úplného zastavenia ukrajinského tranzitu by Rakúsko muselo doviezť až 2,5 bcm z Talianska cez hraničný bod Arnoldstein/Tarvisio.
Taliansko sa už vo veľkej miere nespolieha na ukrajinský tranzit, ale muselo by získať približne 3,75 bcm plynu pre Slovensko a Rakúsko, čo by mohlo urobiť vďaka plávajúcemu dovoznému LNG terminálu v Ravenne, ktorý má byť v prevádzke v roku 2025, a ako aj s využitím 1,23 bcm alžírskeho potrubného plynu, ktorý do Talianska tečie cez Tunisko.
Maďarsko by podľa Rystad v prípade zastavenia toku ruského plynu cez Ukrajinu čelilo značným problémom. Ak bude Moldavsko zásobované cez juh, kapacita Transbalkánskeho plynovodu z Rumunska by bola plne obsadená, čím by sa zastavil prítok z Rumunska. Navyše by Rakúsko nebolo schopné posielať plyn do Maďarska, zatiaľ čo Chorvátsko nebude mať pripravenú dodatočnú kapacitu spätného splyňovania pred rokom 2025. Maďarsko by sa preto muselo spoliehať výlučne na zvýšený dovoz cez TurkStream, čo si vyžaduje, aby vstupný bod Horgoš nepretržite fungoval na svojej maximálnej kapacite 9 bcm ročne. Alternatívne, ak by Rakúsko dokázalo získať dostatok LNG z Talianska, Maďarsko by mohlo získať viac plynu prostredníctvom spätného toku na vstupnom bode Mosonmagyarovár z Rakúska, konštatoval magazín IGU.
Vertikálny koridor
Krajiny strednej a východnej Európy sa na možné prerušenie pripravujú aj prostredníctvom iniciatívy Vertical Gas Corridor, ktorá by mala využiť existujúcu infraštruktúru na Ukrajine a v Moldavsku a umožnila by LNG dovážanému cez Grécko a Turecko dostať sa na Slovensko, do Maďarska a potenciálne do Poľska. Prevádzkovatelia prepravných sústav zainteresovaných krajín podpísali v januári 2024 s EÚ memorandum o porozumení týkajúce sa tohto plánu. Tureckí a bulharskí prevádzkovatelia sa zas dohodli na zvýšení vstupnej kapacity na vstupnom bode Strandža 1, čo umožní zvýšený tok plynu z Azerbajdžanu a oblasti Kaspického mora do Európy.
Neistota týkajúca sa budúcnosti ukrajinského tranzitu už znepokojuje trh a vytvára tlak na rast cien. Najlepší spôsob, ako môže Európa toto riziko zmierniť, je pokračovanie v úsilí o diverzifikáciu dodávok plynu prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, ďalšieho zvyšovania svojej energetickej bezpečnosti a zlepšovania likvidity trhu. Musí sa nájsť aj riešenie, ktoré zabezpečí pokračovanie ukrajinského tranzitu plynu aj po tomto roku, aby sa Európa vyhla strate ďalších dodávok plynu v čase, keď svetový trh zostáva veľmi napätý, uzavrel Global Voice of Gas.