Peking 2. augusta 2023 – Zemný plyn bude zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri znižovaní emisií Číny a zaručení jej energetickej bezpečnosti, ale pre plné umožnenie tejto výhody je potrebné lepšie plánovanie plynárenských a energetických systémov, ďalšie reformy a väčšia integrácia trhu. Pre magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Global Voice of Gas (GVG to napísali Liu He a Čang Kuo-Šeng z Inštitútu pre prieskum a vývoj čínskej štátnej ropnej spoločnosti CNPC.
Čínske zásoby zemného plynu v poslednom desaťročí naďalej rástli najvyšším tempom, pričom overené zásoby sa každoročne zvyšujú v priemere o 960 bcm. Za posledných šesť rokov rýchlo rastie aj domáca produkcia, každoročne v priemere o 10 bcm, pričom v roku 2022 dosiahla 220 bcm. V súčasnosti je pomer zásob zemného plynu k produkcii nad 30, čo znamená, že existuje pevný základ pre ďalšie zrýchlenie jej rastu. Nekonvenčné zásoby plynu budú hrať ústrednú úlohu pri budúcom zvyšovaní produkcie, konštatujú autori.
Naliehavý dopyt po čistejšej energii podľa nich poháňal rýchly rast čínskej spotreby zemného plynu, predovšetkým s cieľom nahradiť uhlie, ktoré bolo desaťročia „chrbticou“ ekonomiky. V rokoch 2008 až 2021 sa dopyt zvýšil z 81,3 na 372,6 mld. m3, pričom rástol priemerným ročným tempom 12,4 %. Rast v rokoch 2015 a 2016 stagnoval v dôsledku slabšej globálnej ekonomiky a nižších cien ropy, no v roku 2017 sa čínsky dopyt po plyne opäť vrátil k rýchlemu rastu, čím sa začala druhá zlatá éra plynu v krajine v prostredí silnejšieho hospodárskeho výkonu a radu priaznivých štátnych politík, píšu Liu He a Čang Kuo-Šeng, podľa ktorých k tomu prispel aj rast cien uhlia a ropy. Medzi rokmi 2017 a 2021 ročný absolútny rast presiahol 30 bcm. V roku 2022 však spotreba prvýkrát klesla v dôsledku pandémie COVID-19.
Výhľad ponuky
Čína má množstvo rôznych druhov zdrojov zemného plynu, čo znamená, že existuje veľký potenciál na ďalšie zvyšovanie zásob a produkcie. Výhľad pre dlhodobú ťažbu určuje Systém predpovede produkcie a dodávok zemného plynu, analytický nástroj vyvinutý spoločnosťou CNPC, ktorý zohľadňuje rôzne typy zdrojov a viaceré scenáre. To poskytuje základ pre národné plánovanie rozvoja energetiky a zemného plynu. Podľa tejto analýzy dosiahne konvenčná produkcia zemného plynu vrchol okolo roku 2030 na úrovni 200 – 220 miliárd m3, vyčíslili čínski experti.
Globálne upstreamové postupy uvádzajú podiel overených zásob plynu v dobre rozvinutých panvách na 30 – 60 %. Čínska produkcia metánu z uhoľných podloží naďalej pomaly rastie a je na ceste k dosiahnutiu 10 – 15 bcm do konca desaťročia. Ak dôjde k odstráneniu „úzkych miest“ vývojových technológií, mohlo by to byť 15-20 bcm. Produkcia bridlicového plynu by mala v roku 2030 dosiahnuť 40-50 bcm a v dlhodobejšom horizonte 60-80 bcm. „Celkovo sa predpokladá, že čínska produkcia zemného plynu dosiahne v roku 2030 270 bcm a z dlhodobého hľadiska sa udrží na úrovni približne 300 miliárd m3,“ vyčíslili autori.
Zásadná úloha plynu v Číne
Urýchlenie rozvoja zemného plynu je realistický spôsob, ako zabezpečiť, aby emisie CO2 dosiahli vrchol pred rokom 2030 – cieľ, ktorý bol stanovený ako súčasť čínskeho uhlíkovo neutrálneho plánu. Najdôležitejším bodom programu dekarbonizácie bude obmedzenie spotreby uhlia a čo najrýchlejšie dosiahnutie vrcholu emisií z uhlia. „Očakáva sa, že kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa bude zohrávať výroba elektriny z plynu, a to vzhľadom na výrazne nižšie emisie CO2 na jednotku 798 g na kWh. Očakáva sa, že Čína do roku 2060 nainštaluje 400 GW výroby elektriny zo zemného plynu a emisie týchto elektrární možno ďalej znížiť zavedením zachytávania a ukladania uhlíka (CCS),“ uviedli Liu He a Čang Kuo-Šeng.
Prechod z uhlia na plyn sa začal v Číne v roku 2000. Dosiahnutie vrcholu emisií CO2 by malo trvať 30 rokov, teda do roku 2030 a o ďalších 30 rokov by krajina mala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Ako jeden z najdôležitejších ekologických a nízkouhlíkových zdrojov získa zemný plyn pozíciu hlavné zdroja energie v krajine a rozvoj tohto sektora v rámci 13. päťročného plánu Číny je pozoruhodným úspechom, tvrdia čínski experti.
Rast spotreby zemného plynu bol podľa nich rýchly, s výrazne rastúcou mierou splyňovania. Reforma trhu so zemným plynom, zvýšený a diverzifikovanejší dovoz a väčšia skladovacia kapacita, to všetko predstavuje pevný základ pre ďalší rozvoj plynu ako hlavného energetického zdroja počas súčasného obdobia 14. päťročného plánu, dodali.
LNG: hlavný prispievateľ dodávok plynu plynu v Číne
V dôsledku stúpajúcich spotových cien, obrovských výkyvov na trhu a pomalého hospodárskeho rastu sa čínsky dovoz LNG v roku 2022 znížil o približne 15,5 milióna ton ročne, čo je prudký pokles o takmer 20 %. V marci 2023 vzrástol dovoz LNG o 16 % r/r, čím sa prerušila 14-mesačná séria poklesu. Pre slabé trhové fundamenty a stále relatívne vysoké spotové ceny je však dvojciferný rast za celý rok stále veľmi neistý. Väčšina rastu bude pochádzať z nových dlhodobých zmluvných objemov. Napäté trhové prostredie s vysokými spotovými cenami LNG pravdepodobne povedie k tomu, že kupujúci budú vo svojich portfóliách hľadať väčší podiel termínovaných dodávok. Podľa S&P Global sa predpokladá, že dopyt Číny po LNG v roku 2025 vzrastie na 85 ton a v roku 2030 na 120 ton, poznamenali Liu He a Čang Kuo-Šeng.
Napredovanie
1. Posilnenie špičkového dizajnu a napredovanie reťazca zemného plynu
Čínsky plynárenský priemysel je stále v počiatočnom štádiu, aj keď s veľmi rýchlym rozvojom, ktorý sa vyznačuje rýchlo rastúcou produkciou, objemami dovozu, spotrebou, prepravnou kapacitou plynovodov, skladovaním a ďalšími prvkami priemyselného reťazca, ako aj postupným rozširovaním aplikácií. V regiónoch sa určujú, implementujú a testujú zodpovedajúce cenové mechanizmy, zákony a nariadenia. Očakáva sa, že budúci plynárenský priemysel bude vybudovaný ako vysoko flexibilný a prosperujúci, tvrdia pre GVG autori.
Vo svetle vyššie uvedeného by plánovanie čínskeho priemyslu zemného plynu malo byť záležitosťou národnej stratégie energetickej bezpečnosti s väčším zameraním na jeho dizajn na najvyššej úrovni. Vytvoriť sa má celkový a systematický plán na usmernenie výroby, dovozu, zásobovania, skladovania, cenových mechanizmov a spotreby, aby sa zabezpečilo racionálne trhové hospodárstvo.
2. Reforma cenového mechanizmu a vyrovnávanie ziskov v celom reťazci zemného plynu
Cenu zemného plynu ovplyvňujú náklady na prepravu a diskontná hodnota v rôznych regiónoch. Najmä v posledných rokoch, v období vrcholnej spotreby plynu, súčasný mechanizmus trhových zliav zhoršil zmätok na trhu v období „nedostatku plynu“.
Upstreamoví producenti na jednej strane čelili tlaku na zaistenie bezpečných dodávok a na druhej strane bojovali s nižšími ziskami. Medzitým sa potrubné a predajné sektory v midstreame a downstreame tešia z väčšieho podielu ziskov v dôsledku nízkeho stupňa otvorenia trhu a nedostatočnej konkurencie, pričom získavajú dividendy z rýchlo rastúcej spotreby. Okrem toho regionálne monopoly a spôsob spájania mestských distribučných sietí a vládnych cenových mechanizmov viedli k oddeleniu upstreamových a downstreamových cien. V dôsledku súčasného nesúladu medzi nákladmi na dodávku na dodávateľskom trhu a predajnou cenou na dodávateľskom trhu, plus rôznych dotačných mechanizmov pre rôznych používateľov, bránia regionálne prevádzkové podniky dodávateľom na dodávateľskom trhu racionálne rozvíjať dodávky, upozornili čínski experti.
Efektívnym riešením je podľa nich prehĺbenie reforiem pre celý priemyselný hodnotový reťazec zefektívnením administratívy, delegovaním väčších právomocí na podniky s nadväzujúcim a nadradeným reťazcom a zlepšením predpisov a optimalizáciou služieb opierajúc sa o štátnu distribučnú spoločnosť PipeChina. Prevádzkovatelia na dodávateľskom trhu by mali byť povzbudzovaní, aby vyrábali viac a dopĺňali svoje rezervy optimalizáciou rozdelenia zisku a poskytnutím silnejšej vyjednávacej sily, a následne by sa mal zlepšiť trh nadväzujúceho trhu tým, že sa otvorí konkurencii, navrhujú Liu He a Čang Kuo-Šeng .
3. Rozšírenie sústavy zemného plynu
V súčasnosti sú dodávky zemného plynu v Číne charakterizované spotrebou blízko zdroja. Domáci plyn prúdi hlavne v západných výrobných oblastiach, zatiaľ čo dovážaný potrubný sa distribuuje v blízkosti plynovodov, pričom prioritou dodávok sú oblasti ako Peking, Tianjin, delta rieky Jang-c‘-ťiang a delta Perlovej rieky. V pobrežných oblastiach, ďaleko od oblastí ťažby plynu, závisí rast spotreby najmä od zvýšenia dovozu LNG. Neexistujú dostatočné plynovodné prepojenia, preto je oddelenie regionálneho trhu stále na poprednom mieste.
Z pohľadu makropriemyselného rozvoja by sa energetická stratégia mala zamerať na plnú integráciu systémov pre domáci plyn, dovážaný potrubný plyn a dovážaný LNG s inou strednou a nadväzujúcou infraštruktúrou. To môže umožniť rozvoj viacerých uzlov zemného plynu a obchodných centier po celej krajine, aby sa vytvoril dynamickejší systém spájajúci zdroje výroby a dodávok s koncovými spotrebiteľmi. „Mala by sa vybudovať národná plynárenská sieť, ktorá by mala podobný rozsah ako inteligentná štátna energetická sieť, kde je plyn podporovaný inými zdrojmi energie a sú nasadené nové technológie, ako sú „big data“ a umelá inteligencia, uzavreli Liu He a Čang Kuo-Šeng z Inštitútu pre prieskum a vývoj čínskej štátnej ropnej spoločnosti CNPC pre GVG.