Berlín 6. augusta 2025 – Bioplyn by vďaka širokým možnostiam využitia mohol byť jedným z kľúčových nástrojov energetického prechodu a prispievateľom k znižovaniu emisií na ceste k uhlíkovej neutrality, ktorú tak razantne presadzuje Európska únia. K jeho rozmachu dochádza vo viacerých členských štátoch EÚ vrátane Nemecka, kde bol dlho považovaný za okrajové riešenie. Teraz však bioplyn preberá novú úlohu stabilizátora veterných a solárnych zdrojov energie, ktoré sú závislé od počasia. Téme sa venoval nemecký denník Handelsblatt.
Veterná energia a najmä solárna energia sa za posledných 25 rokov výrazne zlacnili, zatiaľ čo v prípade bioplynu technický pokrok nedokázal priniesť takýto pokles cien. Dôvodom je neustála potreba čerstvej biomasy, konštatuje Handelsblatt s tým, že niektorí pozorovatelia bioplyn už dokonca odpísali. Napríklad na začiatku roka 2010 vtedajší riaditeľ think-tanku Agora Energiewende, ktorý sa venuje aj otázke klimaticky neutrálneho energetického systému, Rainer Baake vyhlásil: „Prečo by sme mali platiť až 25 centov za elektrinu z biomasy, keď solárnu a veternú energiu môžeme mať za menej ako deväť centov?“
Dnes je však čoraz jasnejšie, že nezáleží len na výrobných nákladoch na jednotlivú kilowatthodinu, ale aj na tom, či je možné vyrábať elektrinu podľa potreby a nezávisle od počasia. Bioplyn sa preto viac ako kedykoľvek predtým považuje za súčasť energetického mixu budúcnosti, poznamenal Handelsblatt.
Zariadenia na výrobu sa však menia. Prevádzkovatelia začínajú čoraz viac využívať špecifické možnosti bioenergie tým, že zvyšujú flexibilitu svojich zariadení. Keď v minulosti poľnohospodári budovali bioplynové stanice, navrhovali ich tak, aby vyrábali elektrickú energiu 24 hodín denne – veď baktérie produkujú plyn nepretržite. Skladovanie plynu sa v minulosti vo svete elektrickej energie zdalo byť zbytočné. Bolo totiž veľmi jednoduché nechať kogeneračné jednotky na výrobu elektriny z plynu bežať nepretržite.
Medzitým sa však situácia zásadným spôsobom zmenila. Vďaka rozvoju fotovoltaiky a veternej energie sa v Nemecku čoraz častejšie stáva, že sa vyrobí viac elektriny, ako sa spotrebuje. V júni 2025 bol zaznamenaný nový rekord: 141 hodín s negatívnymi cenami elektriny a ďalších dvanásť s cenou presne nula, konštatoval Hadlesblatt. Preto podľa neho vo flotile zariadení došlo k prestavbe. Stále viac bioplynových staníc vyrába elektrinu len vtedy, keď ju nemôžu dodávať zdroje závislé od počasia.
Burza stanovuje prevádzkové doby
Z ekonomického hľadiska je to pre prevádzkovateľov atraktívne, pretože v obdobiach bez veternej a solárnej energie sú veľkoobchodné ceny elektriny najvyššie. V odvetví bioplynu sa hovorí o nadstavbe. Plynový zásobník umožňuje intervalovú prevádzku elektrárne.
Pri nadstavbe s faktorom šesť napríklad elektráreň beží len jednu šestinu času, ale na oplátku dodáva šesťnásobný výkon. Elektrická burza stanovuje prevádzkové doby.
Ak sa navyše dočasne zníži zásobovanie fermentora substrátom, je možné znížiť aj produkciu plynu s predstihom niekoľkých hodín alebo na nasledujúci deň. To má zmysel, ak je napríklad predvídateľné, že počas celého víkendu sa nedosiahnu dostatočné burzové ceny. Aby mohli farmári optimálne riadiť zariadenie na trhu s elektrickou energiou, využívajú služby špecializovaných poskytovateľov, vysvetlil Handelsblatt.
Jedným z nich je napríklad spoločnosť SK Verbundenergie (SKVE) v bavorskom Regensburgu, ktorá podľa vlastných údajov už plne automaticky riadi 441 bioplynových elektrární v mene farmárov. Táto spoločnosť predáva elektrinu v rôznych segmentoch spotového trhu, t. j. na dennom a vnútrodennom trhu.
Akonáhle je v nemeckej sieti nedostatok elektriny, napríklad pre slabnúci vietor, ceny na trhu s elektrinou stúpajú, čo dáva signál na spustenie flexibilných bioplynových elektrární. Prevádzkovatelia zariadení s päťnásobnou nadstavbou by tak mohli v súčasnosti zarobiť približne päť centov viac za kilowatthodinu, vyčíslil pre Handelsblatt Christian Dorfner, člen predstavenstva SKVE. Zariadenie s osemnásobnou nadstavbou by mohlo priniesť sedem až osem centov navyše.
Kritika záberu pôdy
Okrem takejto systémovej užitočnosti je pre bioplynový priemysel otázkou aj využívanie substrátov. Potreba plochy na pestovanie surovín opakovane vyvolávala kritiku. Energetické plodiny na výrobu bioplynu totiž v roku 2024 v Nemecku zaberali 1,35 milióna hektárov, čo predstavuje osem percent celkovej poľnohospodárskej pôdy. Environmentálne organizácie už dlho požadujú, aby sa podpora bioplynových zariadení prísne zameriavala na udržateľné substráty, ako sú zvyšky a odpady.
Podľa prieskumu prevádzkovateľov, ktorý uskutočnilo Nemecké centrum pre výskum biomasy v Lipsku, odpad a zvyšky, ako aj hnoj a hnojovica v roku 2023 tvorili 59 % použitých substrátov. Dodávali však len 32 % energie, pretože obnoviteľné suroviny, ako je kukurica, majú vyššiu energetickú hustotu, poznamenal Handelsblatt.
Využitie organického odpadu sa podľa denníka stále viac dostáva do pozornosti etablovaných odpadových spoločností. Spoločnosť Veolia napríklad prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Biocycling spracováva ročne 160 000 ton biologického odpadu a zvyškov jedla.
Spoločnosť prevádzkuje zariadenie v Bardowicku pri Lüneburgu (neďaleko Hamburgu, Dolné Sasko). Má ročnú kapacitu 36 300 ton a podľa výpočtov spoločnosti dokáže z dodaných organických zvyškov a odpadových materiálov vyrobiť až 17 mil. kWh elektrickej energie ročne. Z údajov spoločnosti Veolia vyplýva, že ide hlavne o organický odpad, ktorý vzniká pri výrobe, spracovaní a likvidácii potravín – okrem iného balené a nebalené potraviny, zvyšky jedla, použité jedlé oleje, zvyšky z odlučovačov tukov, mäsové odpady a vedľajšie produkty výroby.
Zároveň poľnohospodári hľadajú nové spôsoby, ako energeticky využiť hnojivo, ktoré vzniká na ich farmách. Tak vznikla v Heeku v Münsterlande spoločná bioplynová stanica, ktorá využíva výlučne zvyšky z poľnohospodárskej výroby. Keďže pre jednotlivé farmy nebola výstavba zariadenia na spracovanie hnoja ekonomicky rentabilná, 45 poľnohospodárov sa spojilo, aby postavili fermentačné zariadenie. Tým sa dosiahla veľkosť, ktorá umožňuje rentabilné spracovanie vznikajúceho bioplynu na biometán a jeho dodávanie do plynárenskej siete, ozrejmil Handelsblatt.
Okrem veľkých zariadení sa v súčasnosti diskutuje aj o malých zariadeniach pre domáce použitie. Spoločnosť Vattenfall ich dokonca propaguje, napríklad model nemeckej spoločnosti B-Energy. Zariadenie, ktoré dokáže fermentovať domáci biologický odpad, sa dá postaviť na ploche asi desiatich metrov štvorcových.
Ďalším dodávateľom malých zariadení je izraelská spoločnosť Home Biogas. Odborná asociácia Biogas uviedla, že „v zásade víta každé bioplynové zariadenie“, ale poukazuje na to, že bezpečnostné normy je pri malých domácich zariadeniach ťažké dodržiavať.
Varenie na bioplyne
Spoločnosť B-Energy uvádza, že jej zariadenia sa dodávajú takmer výlučne do Afriky. Podľa Katrin Pütz, zakladateľky a výkonnej riaditeľky spoločnosti, sú však použiteľné aj v Nemecku. „Ja sama varím tri štvrtiny roka na vlastnom bioplyne,“ povedala pre Handelsblatt.
Problémom je, že proces fermentácie vyžaduje minimálne 20, ideálne však 37 stupňov Celzia. V zásade je možné teplotu udržiavať pomocou vyhrievacích rohoží, ale tým sa okamžite naruší energetická bilancia, ak nie je k dispozícii nadbytok slnečnej energie, ktorú nemožno využiť inak.
To je zase výhoda väčších bioplynových zariadení s výrobou elektriny. Využívajú odpadové teplo zo svojej blokovej tepelnej elektrárne na optimálne temperovanie fermentačného procesu, uzavrel denník Handelsblatt.