Amsterdam 7. októbra 2025 – Smršť klimatických iniciatív, politík a legislatívnych noriem Európskej únie bola v posledných rokoch sprevádzaná aj naratívom o zmenšujúcej sa úlohe fosílnych palív vrátane zemného plynu. Jednou z členských krajín Únie, ktorá ich znižovanie v energetickom mixe presadzovala, bolo aj Holandsko. Úloha zemného plynu v energetickom mixe Holandska, ale aj severozápadnej Európy, sa však zďaleka nekončí; v skutočnosti môže byť pravda práve opačná, píše pre portál oilprice.com Cyril Widdershoven ,dlhoročný pozorovateľ globálneho energetického trhu. Po rokoch propagácie odstraňovania zemného plynu ako zdroja energie sú holandská vláda a EÚ opäť konfrontované s vlastnou závislosťou od plynu a realitou globálnych energetických trhov, konštatuje odborník. Upozornil na viaceré systémové riziká súvisiace s bezpečnosťou dodávok plynu a zdôraznil potrebu nových scenárov zohľadňujúcich aktuálne globálne hrozby.
Widdershoven v tejto súvislosti poukázal aj na aktuálnu správu „Prehľad bezpečnosti dodávok plynu“ vypracovanú spoločnosťou Gasunie Transport Services (GTS). V tej sa jasne uvádza, že pokles dopytu po zemnom plyne v Holandsku (ako v priemysle, tak aj u spotrebiteľov) je nižší, ako sa predpokladalo. Holanďania si musia uvedomiť, že zemný plyn zostane ešte dlho hlavným zdrojom energie v energetickom mixe krajiny, konštatuje ďalej GTS vo svojom dokumente a zdôrazňuje aj potrebu udržiavať podzemné plynové zásobníky a vysoké skladovacie kapacity, pretože budú naďalej kľúčové, píše Widdershoven pre oilprice.com.
Podľa Gasunie Transport Services sú zásoby zemného plynu v Holandsku dostatočné na pokrytie zimného dopytu, hoci súčasné objemy sú príliš nízke. (Holandsko bolo k 1. októbru 3,5 percentuálneho bodu od svojho cieľa 74-percentnej naplnenosti zásobníkov, ktorý sa krajina zaviazala splniť, uviedlo ministerstvo hospodárstva minulý týždeň pre Argus. V októbri 2024 krajina zaznamenala čisté čerpanie zo zásobníkov, ale ak bude čisté vtláčanie tento rok v súlade s októbrom 2023 na úrovni 147 GWh/d, holandské zásoby by 4. novembra mohli prekročiť 74 % – pozn. Slovgas.)
Vo svojej ročnej aktualizácii a odporúčaní pre holandské ministerstvo pre klímu a zelený rast GTS uvádza, že v zime 2026–2027 bude Holandsko mať dostatočné kapacity a objemy na pokrytie očakávaného dopytu aj v prípade chladnej zimy.
Príliš optimistické závery?
Optimizmus je zrejmý, ale analytici by mali mať na pamäti, že GTS, podobne ako jej bývalá materská spoločnosť Gasunie, je do veľkej miery kontrolovaná a financovaná vládou, konštatoval Widdershoven. Očakávať dôkladnú analýzu rizík a potenciálnych dôsledkov mimoriadnych udalostí, zmien na trhu alebo geopolitických otrasov je tak podľa neho optimistické. Gasunie Transport Services zrejme svoj výhľad založila na relatívne priaznivých scenároch, čo môže viesť k podceneniu vážnych hrozieb. Geopolitické a vojenské analýzy však už poukazujú na „zmrákanie sa“, upozornil odborník pre oilprice.com.
Správa zdôrazňuje potrebu skladovania 115 TWh (11,5 miliárd metrov kubických) na roky 2026–2027, zatiaľ čo v súčasnosti je to 110 TWh (resp. 11 bcm). Táto zmena je v rozpore s predchádzajúcou politikou holandskej vlády a svedčí o uznaní rastúcich geopolitických a klimatických rizík. Hoci správa uvádza, že dodávky a skladovanie budú v prípade „normálnych podmienok“ dostatočné, varuje, že priestor pre chyby sa zmenšuje. Stresové scenáre, ako napríklad prerušenie dodávok LNG, prísnejšie sankcie voči Rusku alebo chladnejšia ako priemerná zima by mohli vážne narušiť dodávky plynu nielen v Holandsku, ale aj v severozápadnej Európe, píše Widdershoven.
Systémové riziká
Riziká sú podľa neho systémové. Prvým z nich je možnosť, že chladnejšia zima by mohla zvýšiť dopyt o 15–20 TWh. Ďalším je skutočnosť, že štrukturálny dopyt zostáva naďalej vysoký. Navyše, je čoraz pravdepodobnejšie, že by mohlo dôjsť k prerušeniu dodávok, vymenoval odborník.
Medzi potenciálne šoky podľa neho patrí ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku za pokračujúcu vojnu na Ukrajine, ktoré ovplyvnia holandské a belgické terminály. Ako ukázali udalosti z prvej polovice tohto roka, šok by mohla predstavovať aj kríza v Iráne, ktorá by mohla ohroziť 20 % dovozu LNG do Európy. Nestabilita dodávok LNG z USA a výpadky súvisiace s úzkymi miestami v infraštruktúre by mohli byť ďalšími zdrojmi šokov, domnieva sa Widdershoven.
V tejto súvislosti upozornil, že ak sa uvedené scenáre naplnia počas chladnej zimy, holandské zásoby budú pod veľkým tlakom, čo povedie k vyšším cenám TTF a potenciálnym napätiam na hraničných bodoch, keď budú susedné krajiny čerpať zo zásob. Holandsko zostáva európskym plynárenským centrom a cieľ 115 TWh nie je cieľom len pre jeho vlastnú bezpečnosť, ale aj pre Nemecko, Belgicko a Spojené kráľovstvo, zdôraznil odborník pre oilprice.com.
Je preto podľa neho naliehavo potrebný nový súbor scenárov, ktorý zohľadňuje hybridnú vojnu, útoky na infraštruktúru a systémové prerušenia dodávok. Holandská sieť zostáva hlavným cieľom Ruska, Číny a dokonca aj plánovania NATO. Tlak je vyvíjaný aj na dodávateľov mimo Ruska – od Nórska po Katar. Plnohodnotná eskalácia vojny na Ukrajine by mohla výrazne obmedziť globálne toky LNG, konštatoval Widdershoven.
Naliehavosť situácie nemožno preceňovať: nevyhnutné sú urýchlené dodávky do zásobníkov, diverzifikácia dodávok, posilnenie bezpečnosti infraštruktúry a programy reagujúce na dopyt. Výhľad GTS môže vyzerať upokojujúco, ale v skutočnosti 115 TWh nie je len číslo – je to strategická hranica pre schopnosť Európy absorbovať šoky a udržať „svetlá zapnuté“, uzavrel pre portál oilprice.com Cyril Widdershoven.