Londýn 5. februára 2024 – Európsky dopyt po zemnom plyne a elektrine sa v rokoch 2024-25 mierne oživí, k čomu v priemysle aj v domácnostiach prispeje pokles inflácie a úrokových sadzieb. Očakávaný nárast dopytu po plyne o 8 % pokryje najmä zvýšenie dovozu LNG o 15 %. Hoci je región citlivejší na dynamiku LNG, relatívne vysoké úrovne skladovania pravdepodobne pomôžu vyrovnať tlak na ceny. Poradenská spoločnosť ICIS to uviedla vo svojej správe „Pomalá cesta k oživeniu, výhľad na rok 2024 pre európske trhy s plynom, energiou a uhlíkom“.
Priemysel bol v posledných dvoch rokoch silne ovplyvnený masívnym nárastom nákladov na energiu a zvýšením úrokových sadzieb, ktoré zasiahli sektory citlivé na investície. Údaje z Oxford Economics naznačujú, že produkcia výroby s pridanou hodnotou v eurozóne sa v roku 2023 znížila o -0,2 %, pri spotrebnom tovare s pridanou hodnotou došlo k ešte väčšiemu poklesu, -2,4 %.
Chemický sektor prechádza veľkými štrukturálnymi výzvami, zatiaľ čo iné energeticky náročné priemyselné odvetvia, ako napríklad oceliarstvo, tiež zaznamenali výrazný pokles. Európska oceliarska asociácia Eurofer vo svojej správe za 4. štvrťrok 2023 uviedla, že v roku 2023 predpovedá zníženie spotreby ocele v Európe o -5,2 %.
V roku 2024 prinesie pre priemysel niekoľko pozitívnych faktorov, pričom sa očakáva pokles inflácie, ktorý by mala byť nasledovaný poklesom úrokových sadzieb, pričom Oxford Economics nedávno poukázala na to, že prieskumy podnikateľskej nálady v priemysle a v podnikoch začínajú vykazovať známky dosiahnutia dna.
ICIS sa domnieva, že dopyt po priemyselnom plyne a elektrine začne vykazovať známky oživenia v druhej polovici roka a do roku 2025, ale oživenie bude pomalé s veľmi obmedzeným rastom zo strany najväčšieho spotrebiteľského podsektora – výroby chemikálií.
Rezidenčný sektor
Spotrebitelia čelia prostrediu s vysokou infláciou a kríze životných nákladov, čo vedie k umiernenému spotrebiteľskému správaniu, aj keď veľkoobchodné ceny plynu a elektriny za posledných 16 mesiacov značne klesli. „Myslíme si, že v nasledujúcich dvoch rokoch budú makroekonomické faktory pre vzorce správania domácich spotrebiteľov prinajmenšom také dôležité ako priame náklady na plyn a elektrinu, ktorým čelia,“ uviedla spoločnosť ICIS.
Údaje Oxford Economics naznačujú, že reálny HDP eurozóny v roku 2024 vzrastie o 0,6 %, v roku 2025 sa zvýši na 1,9 %, pričom sa očakáva, že inflácia klesne z 5,5 % v roku 2023 na 1,9 % v roku 2024 a len na 1 % v roku 2025. Centrálna banka v decembrovej aktualizácii uviedla, že kombinácia klesajúcej inflácie a silného rastu miezd znamená, že reálny disponibilný príjem sa v období 2024-2026 zvýši rýchlejším tempom.
„Predpokladáme, že nárast kúpnej sily domácností v priebehu roka 2024 a do roku 2025 povedie k postupnému oživeniu dopytu po plyne a elektrine v domácnostiach. Keďže však veľkoobchodné ceny zostávajú blízko dvojnásobnej predkrízovej úrovne, je nepravdepodobné, že by došlo k výraznému oživeniu úrovne dopytu,“ píše sa v správe.
Očakávania pretrvávajúceho podpriemerného dopytu po plyne a elektrine
Európsky dopyt po plyne (EÚ12, teda Rakúsko, Belgicko, Česko, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Luxembursko + Veľká Británia) v roku 2024 dosiahne 3746 TWh, čo je o 8 % viac ako v roku 2023, ale stále o 2 % menej ako v roku 2022. Očakáva sa, že oživenie zosilnie ku koncu roka, keď sa začnú prejavovať klesajúce miery inflácie a nižšie spotrebiteľské ceny. V roku 2025 sa očakáva pokračujúce pomalé zotavovanie, ktoré sa vyšplhá na 3954 TWh, čo je o 4 % viac ako v roku 2022, ale stále o 7 % nižšie ako priemer v rokoch 2017 – 2021, tvrdí výhľad ICIS.
Pokiaľ ide o elektrinu, že európsky dopyt (definovaný ako EÚ + VB, Nórsko a Švajčiarsko) vzrastie v roku 2024 o 2,9 % a dosiahne 3126 TWh. Rovnako ako v prípade dopytu po plyne, spotreba energie bude v roku 2025 naďalej pomaly rásť, pričom presiahne úroveň dopytu v roku 2022, ale zostane tesne pod predkrízovým priemerom v rokoch 2017 až 2021.
Zatiaľ čo dopyt po plyne v Európe pravdepodobne dosiahol vrchol v roku 2021, dopyt po elektrine bude počas zvyšku desaťročia, a aj neskôr, rásť v dôsledku požiadaviek elektrifikácie a výroby zeleného vodíka, aby sa splnili ciele dekarbonizácie.
Európska dodávka plynu
Pri pokrývaní očakávaného medziročného rastu dopytu po plyne o 8 % sa Európa vo veľkej miere bude spoliehať na LNG. A to v období, keď sa očakáva, že globálny trh s LNG bude štrukturálne stále napätý. Dovoz LNG zo západnej Európy by mal v roku 2024 dosiahnuť 1743 TWh, čo je o 15 % viac ako v roku 2023, odhadol ICIS.
Západná Európa podľa neho v roku 2024 zvýši kapacitu spätného splyňovania o 226 TWh ročne, čo predstavuje medziročný nárast o 9 %. Dominovať bude Nemecko so 154 TWh/rok a Belgicko so 72 TWh/rok. Nemecko plánuje uviesť do prevádzky jeden nový plávajúci terminál, Stade, a zvýšiť kapacitu spätného splyňovania v existujúcich termináloch, ako sú Lubmin – neskôr Mukran –, Brunsbüttel a Wilhelmshaven. V Belgicku bolo prvé zvýšenie kapacity LNG terminálu v Zeebrugge uvedené do prevádzky 1. januára.
Hoci je región citlivejší na dynamiku LNG, relatívne vysoké úrovne skladovania pravdepodobne pomôžu vyrovnať tlak na ceny, domnieva sa ICIS. „Zásobníky plynu by sa mali do 1. apríla naplniť na 55 % a pred zimou 2024/2025 pravdepodobne dosiahnu 90 % cieľ EÚ. Naplnenosť na konci roka bude pravdepodobne v rozsahu 85 – 90 %, čo je viac ako priemerná úroveň naplnenia v rokoch 2018 – 2023 v EÚ-27 na úrovni 77 %,“ konkretizovala správa.
Silná nórska údržba
Nórsky potrubný dovoz, ktorý je najväčším jednotlivým zdrojom európskych dodávok, bude prerušený rozsiahlou údržbou počas tretieho štvrťroka podľa plánu údržby nórskej spoločnosti Gassco. To udrží dovoz slabý aj ďalší rok, pričom toky budú medziročne nižšie a o 5 % nižšie v porovnaní s priemerom rokov 2018-2022.
„Dodávky ruských plynovodov do Európy minulý rok klesli o osem percentuálnych bodov na 6 % a očakávame, že objemy dodané Gazpromom v roku 2024 zostanú v súlade s rokom 2023,“ píše sa v správe. Tranzitná dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom vyprší koncom roka 2024 a ICIS očakáva, že tí stredoeurópski nákupcovia, ktorí stále využívajú túto trasu na odber plynu od Gazpromu, v tom budú pokračovať aj počas aktuálneho roka.
Dodávky cez zvyšné trasy by mali zostať väčšinou v súlade s rokom 2023. Domáca produkcia sa má medziročne zvýšiť o 7 TWh, a to aj napriek úplnému odstaveniu Groningenu v roku 2023, s dlho očakávaným opätovným spustením dánskeho poľa Tyra naplánovaného na prvý polrok. Pole bolo pre rekonštrukciu odstavené začiatkom roka 2019 a o päť rokov neskôr je takmer pripravené dodávať Dánsku a Európe 30 TWh plynu ročne, odhadol výhľad ICIS.
Globálny výhľad LNG
Podľa údajov ICIS LNG Foresight sa globálny trh LNG v roku 2024 vráti k stavu podzásobenia. Predpokladá sa, že dopyt po LNG vzrastie medziročne o 5 % na 424 miliónov ton (6407 TWh), zatiaľ čo dodávky by sa mali zvýšiť o 2 % na 413 miliónov ton (6241 TWh).
Nárast dopytu po LNG budú ťahať severozápadná Európa a Čína, pričom oba trhy očakávajú rast dopytu po plyne a nové terminály LNG. „Európa bude potrebovať LNG ako hlavný zdroj dodávok, aby sa vyrovnala s očakávaným nárastom spotreby plynu, pričom očakáva medziročný nárast dopytu po LNG o 15 %,“ odhadol ICIS. Čo sa týka najväčšieho európskeho konkurenta, ázijského kontinentu, očakáva sa relatívne mierny medziročný rast o 1,7 %. Silný rast dopytu po LNG v Číne a v menšej miere v Indii bude čiastočne kompenzovaný očakávaným poklesom v Japonsku a Južnej Kórei.
Čína by mala obhájiť pozíciu najväčšieho svetového dovozcu LNG, ktorú znovu získala v roku 2023 po tom, čo ju v roku 2022 stratila v dôsledku prísnych protipandemických obmedzení, ktoré ochromili jej ekonomiku. Očakáva sa, že čínska ekonomika sa bude naďalej zotavovať, čo poháňa čínsky dopyt po LNG medziročne o 9 %. V Indii bude rast dopytu po plyne v mestách, energetike a priemyselných odvetviach viesť k zvýšeniu dopytu po LNG medziročne o 7 %.
Pokiaľ ide o Japonsko a Južnú Kóreu, očakáva sa, že dovoz LNG si v roku 2023 udrží klesajúci trend. V Japonsku k tomu prispejú vysoké úrovne zásob LNG a dostupnosť jadrovej energie, zatiaľ čo v Južnej Kórei sa zvýši výroba elektriny z jadra, uhlia a OZE.
Na strane ponuky sa očakáva relatívne mierny medziročný rast o 2 %, zaostávajúci za päťročným priemerným rastom na úrovni 5 %. V roku 2024 sa neočakávajú žiadne veľké projekty – skôr malé, ako sú Kongo LNG a mexický Fast LNG Altamira, pričom pretrváva neistota okolo prvej linky ruského projektu Arctic LNG 2 v dôsledku vplyvu sankcií a relatívnej nedostupnosti zariadenia, uzavrela poradenská spoločnosť ICIS vo svojej správe „Pomalá cesta k oživeniu, výhľad na rok 2024 pre európske trhy s plynom, energiou a uhlíkom“.