Cleveland 15. mája 2026 – Súčasná energetická kríza zvýšila závislosť Európy od skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov. Európa môže v tomto roku získať až dve tretiny svojho dovozu LNG z USA, čo znamená, že jej závislosť na tomto zdroji sa prehlbuje. Spoliehanie sa na LNG sa stalo „Achillovou pätou“ európskej stratégie energetickej bezpečnosti a vystavuje kontinent vysokým cenám, ako aj narušeniu dodávok. Napriek deklarovanému odchodu od ruského plynu zaznamenal dovoz z tohto zdroja v prvom kvartáli 2026 nový rekord a Rusko zostáva druhým najväčším dovozcom LNG do Európy. Na základe svojho výskumu to uviedol americký Inštitút pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA), ktorý sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa energetických trhov, trendov a politík. Inštitút predpokladá, že európsky dopyt po LNG by mohol v rokoch 2025 až 2030 klesnúť približne o 23 %.
Európa prehlbuje svoju závislosť od skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, ktoré v roku 2026 pokryjú dve tretiny dovozu tohto paliva na kontinent, vyplýva z nového výskumu IEEFA. Aktualizované nástroje inštitútu – European LNG Tracker a EU Gas Flows Tracker – ukazujú, že dovoz amerického LNG do Európy sa v rokoch 2021 až 2025 viac ako strojnásobil, keď krajiny starého kontinentu znížili svoju závislosť od ruského plynu dodávaného cez plynovody.
Vzhľadom na pretrvávajúce narušenia vývozu LNG z Kataru, spôsobené vojenským konfliktom medzi USA a Izraelom na jednej a Iránom na druhej strane, IEEFA predpokladá, že USA v roku 2026 predbehnú Nórsko a stanú sa najväčším dodávateľom plynu do Európy a EÚ, pričom v roku 2028 by mohli pokrývať až 80 % dovozu LNG do EÚ. V priemere je americký LNG pre európskych odberateľov najdrahší.
„Prechod Európy z plynu dodávaného plynovodmi na skvapalnený zemný plyn mal za cieľ zabezpečiť spoľahlivosť dodávok a diverzifikáciu zdrojov. Narušenia spôsobené vojnou na Blízkom východe a nadmerná závislosť od amerického LNG však ukazujú, že európsky plán zlyhal v oboch ohľadoch,“ uviedla Ana Maria Jaller-Makarewicz, hlavná energetická analytička IEEFA pre Európu. „LNG sa stalo Achillovou pätou európskej stratégie energetickej bezpečnosti, keďže kontinent sa vystavil vysokým cenám plynu a novým formám narušenia dodávok,“ dodala.
Rekordný dovoz ruského LNG
Inštitút vo svojej správe tiež potvrdil, že Rusko zostáva druhým najväčším dodávateľom LNG do Európskej únie, ktorá len nedávno definitívne prijala legislatívu o postupnom ukončení dovozu ruského plynu najneskôr do jesene roku 2027.
Aktuálne čísla IEEFA ukázali, že v prvom štvrťroku 2026 import ruského LNG do EÚ sa medziročne zvýšil o 16 %. Jeho európsky dovoz tak dosiahol v prvých troch mesiacoch roku 2026 štvrťročný rekord, a to najmä vďaka dodávkam do Francúzska, Španielska a Belgicka. Práve tieto krajiny sú už tradične jeho najväčšími dovozcami.
Inštitút v tejto súvislosti pripomenul, že členské štáty EÚ v roku 2025 minuli 5,9 miliardy eur na ruský plyn dodávaný cez plynovody a 6,7 miliardy eur na ruský LNG.
„Vojna na Blízkom východe spôsobila, že Európa je viac závislá od svojich dvoch najväčších dodávateľov skvapalneného zemného plynu, USA a Ruska. Energetická kríza v roku 2026 ukazuje, že pokiaľ sa európske krajiny rozhodnú spoliehať sa na plyn, musia akceptovať geopolitické riziká, ktoré s tým súvisia,“ poznamenala Jaller-Makarewicz.
Politiky EÚ na zníženie dopytu po plyne
Inštitút vo svojej správe pripomenul, že prebiehajúca energetická kríza podnietila európske snahy o zníženie závislosti od dovážaného plynu, a to aj prostredníctvom novej stratégie AccelerateEU. IEEFA vzhľadom na ňu predpokladá, že spotreba zemného plynu v Európe by mohla v tomto roku naďalej klesať a v období rokov 2025 až 2030 poklesnúť o 14 %, čo znamená, že dopyt po LNG by sa v tom istom období mohol znížiť približne o 23 %.
Európske krajiny však stále plánujú výstavbu ďalších terminálov na príjem a regasifikáciu skvapalneného zemného plynu, ktoré by – v prípade, že k poklesu dopytu naozaj dôjde – mohli byť nedostatočne využívané. IEEFA dokonca predpokladá, že európska dovozná kapacita LNG by v roku 2030 mohla prekročiť celkový dopyt po plyne a dosiahnuť trojnásobok dopytu po skvapalnenom zemnom plyne.
Jaller-Makarewicz v tejto súvislosti dodala, že hoci Európa nemá žiadnu kontrolu nad prerušeniami dodávok LNG, môže zvýšiť energetickú efektívnosť a urýchliť inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a tepelných čerpadiel, aby znížila svoju závislosť od dovozu.
Odporúčania ACER-u
Súčasnej energetickej kríze sa venovala aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), ktorá v reakcii na aktuálne narušenie dodávok energií v dôsledku konfliktu v Perzskom zálive prezentovala vo svojej správe „Analýza vývoja európskeho trhu s LNG – monitorovacia správa za rok 2026“ podobné odporúčania.
Obnovené napätie na Blízkom východe ukazuje, že geopolitické krízy môžu narušiť toky energie a zvýšiť ceny, čo podčiarkuje pretrvávajúci strategický význam iniciatívy REPowerEU a zdôrazňuje potrebu posilniť jej tri základné piliere pre energetickú bezpečnosť Európy a zníženie citlivosti na vonkajšie šoky:
– úspory energie a energetická efektívnosť s cieľom znížiť zraniteľnosť prostredníctvom zníženia dopytu;
– rozširovanie čistej energie s cieľom posilniť odolnosť znížením závislosti od dovážaných fosílnych palív;
– diverzifikácia zdrojov a trás dodávok s cieľom zabezpečiť, aby žiadna jednotlivá dodávateľská krajina, tranzitný koridor ani konflikt nemali bezprostredný vplyv na destabilizáciu európskeho energetického systému a následne aj širšej ekonomiky, uviedol ACER.