Londýn 27. augusta 2024 – Globálne trhy s plynom zostávajú v krehkej rovnováhe s obmedzeným rastom na strane ponuky, keďže dopyt neustále rastie, v roku 2023 o 1,5 %, s očakávaným zvýšením na 2,1 % do konca roka 2024. Kľúčovou hnacou silou tohto rastu je aj naďalej Ázia, zatiaľ čo Severná Amerika a Blízky východ dominujú vývozu. Ak by dopyt po plyne pokračoval v takom raste ako za posledné 4 roky, bez ďalšieho rozvoja výrobných kapacít, do roku 2030 sa očakáva celosvetový schodok dodávok na úrovni 22 %. Ak sa dopyt ešte zvýši, schodok bude výraznejší. To podčiarkuje naliehavú potrebu zvýšiť investície. Vo svojej správe Global Gas Report 2024, publikovanej pri príležitosti energetickej konferencie ONS 2024 v nórskom Stavengeri to uviedla Medzinárodná plynárenská únia (IGU).
„Dopyt po energii a plyne naďalej rastie, poháňaný zlepšovaním životnej úrovne v rozvojovom svete, novými trendmi dopytu a pokračujúcim rastom v rozvinutých regiónoch. Musíme hľadať realistický spôsob, ako vyvážiť tieto trendy s cieľmi dlhodobej udržateľnosti, ako je budovanie diverzifikovaného energetického systému a komplexné prístupy k riešeniu klimatických zmien,“ uviedla na margo správy prezidentka IGU Li Yalan. Prijatie inovatívnych riešení a flexibilných politík bude podľa nej kľúčom „k navigácii“ v tomto vysoko neistom energetickom prostredí.
Medzi hlavné zistenia správy IGU patrí, že ak by dopyt po plyne pokračoval v takom raste ako za posledné 4 roky, bez ďalšieho rozvoja výrobných kapacít, do roku 2030 sa očakáva celosvetový schodok dodávok na úrovni 22 %. Ak sa dopyt ešte zvýši, schodok bude výraznejší. To podčiarkuje naliehavú potrebu zvýšiť investície.
Dopyt po energii podľa správy naďalej rástol v rozvinutých a rozvojových regiónoch, zatiaľ čo spaľovanie uhlia sa v roku 2023 zvýšilo viac ako kedykoľvek predtým a zostáva najväčším zdrojom globálnych emisií z energetiky, konštatuje správa.
Na obmedzenie rastu emisií skleníkových plynov a na zabezpečenie odolnosti globálneho trhu s plynom je nevyhnutné zvýšiť investície do dodávok zemného plynu a rozšírenia technológie biometánu, zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) a nízkouhlíkových vodíkových technológií. Zemný plyn dnes poskytuje okamžitú príležitosť znížiť emisie z uhlia o 50 % a z ropy o 30 % prostredníctvom nákladovo efektívneho prechodu.
Dopyt po plyne
„Globálny dopyt po plyne si v roku 2023 udržal svoj rast, pričom vzrástol o 59 bcm (1,5 %) v porovnaní s úrovňami z roku 2022,“ uvádza správa. Očakáva sa, že v roku 2024 bude rast dopytu aj naďalej poháňaný Áziou, ktorá by mala rásť zhruba o 43 bcm (4,3 %), Blízky východ by mal pridať cca 29 bcm (4,7 %), a Severná Amerika okolo 8 bcm (0,7 %) %).
Európsky dopyt klesol v dôsledku zníženého dopytu zo strany energetického a priemyselného sektora, ako aj v dôsledku nižších sezónnych potrieb.
V minulom roku sa oproti roku 2022 zvýšila aj celosvetová produkcia plynu, konkrétne o 19 bcm (0,5 %), uviedla IGU.
Zatiaľ čo Ázia poháňa rast dopytu po dovoz plynu, Severná Amerika a Blízky východ prispievajú k rastu jeho exportu, s cieľom vyvážiť globálnu ponuku a dopyt. „Exportný potenciál Severnej Ameriky vyskočil o pozoruhodných 37 bcm, keďže produkcia bridlicového plynu zaznamenala rozmach v oblastiach Permian, Haynesville a Eagle Ford, pričom prekonala spotrebu.
Medzinárodná cenová volatilita
Napriek tomu, že globálne trhy s plynom sa po období rekordnej volatility v roku 2022 upokojili, zostávajú krehké, keďže pretrvávajú obavy o energetickú bezpečnosť. Úrovne cenovej volatility sú stále výrazne vyššie ako v období pred pandémiou, pričom akýkoľvek významný posun na strane dopytu alebo ponuky má potenciál narušiť súčasnú rovnováhu, konštatuje správa.
Globálna produkcia biometánu
Globálna produkcia biometánu naberá na obrátkach, pričom nové centrá výroby vznikajú aj mimo tradičných globálnych lídrov, ktorými sú EÚ a USA. „Výroba biometánu v EÚ rýchlo rástla, v rokoch 2019 až 2022 ročne o 24 %,“ vyčíslila IGU. Ďalším lídrom sú USA, ale pozitívny impulz sa šíri aj na vznikajúce výrobné trhy v Číne a Indii.
Zelený a nízkouhlíkový vodík
„Očakáva sa, že produkcia vodíka s nulovým a nízkym obsahom uhlíka sa rýchlo rozšíri zo svojej malej základne cca 4 až 5 miliónov ton ročne na zhruba 45 % ročne do roku 2030. Takmer 90 % predpokladanej výrobnej kapacity do roku 2030 je stále v počiatočných fázach plánovania, čo vytvára neistotu v súvislosti s tempom jej rastu,“ píše sa v správe, ktorá dodáva, že ročná miera rastu kapacity zeleného vodíka v rokoch 2023 – 2030 (115 %) je takmer štvornásobná v porovnaní s modrým vodíkom (31 %).
Zachytávanie a skladovanie CO2
Na základe ohlásených projektov má kapacita CCS rásť v rokoch 2023-2030 o 42 % ročne, čo je 14-krát viac ako historické tempo rastu 3 % ročne v rokoch 2020 až 2023, vyčíslila IGU. Zhruba 86 % kapacity na zachytávanie CO2 do roku 2030 budú tvoriť projekty vo fáze pred konečným investičným rozhodnutím (FID), ktoré nedávno čelili oneskoreniam a budú im zrejme čeliť aj pri ďalšom postupe, tvrdí správa s tým, že dosiahnutie kapacity zachytávania CO2 požadovanej podľa scenára 1,6 °C zostáva neisté.
Infraštruktúra zemného plynu bude kľúčová pre širšie prijatie nízkouhlíkových a obnoviteľných plynov.
Dopyt po energii
Dopyt po energii neustále rastie v rozvojových aj rozvinutých regiónoch, prekračujúc predpoklady scenára energetického prechodu, čo má vplyv na hnacie sily dopytu po zemnom plyne a znásobuje globálne riziko nedostatku energie, poznamenala IGU.
Dopyt po energii v Severnej Amerike podľa nej prekročil úrovne z roku 2019, k čomu prispel najmä sektor dopravy a teraz aj nový dopyt z dátových centier a rozširovanie elektrifikácie, píše sa v správe.
Ázia zaznamenala oveľa silnejší rast dopytu po energii, najmä v priemyselných sektoroch Indie a Číny.
Dopyt po energii v Afrike rástol rýchlejšie ako vo väčšine regiónov, tlačený najmä rozvojom miest, ale stále zostáva pod úrovňou, ktorú by kontinent potreboval dosiahnuť na dosiahnutie plného prístupu k energii pre svoje obyvateľstvo.
Ak by sa dopyt po energii naďalej vyvíjal ako v nedávnej minulosti, žiadny z kľúčových regiónov pravdepodobne nedosiahne ciele na rok 2030 načrtnuté v rôznych scenároch dopytu.
Dopyt po nových zdrojoch energie
Dátové centrá zamerané na sektor umelej inteligencie (AI) spôsobujú prudký nárast dopytu po elektrickej energii, najmä v USA, uviedla správa. Extrémne poveternostné podmienky, ako sú vlny horúčav, podľa nej výrazne zvyšujú globálny dopyt po chladení, najmä v rozvojových krajinách s nízkym, ale rastúcim vlastníctvom klimatizácií, ako je India
Rýchle zavádzanie tepelných čerpadiel, napriek tomu, že sú energeticky účinnejšie v porovnaní s tradičnými vykurovacími systémami, môže zvýšiť dopyt po elektrine, upozorňuje IGU.
Elektrické vozidlá by mali vytlačiť dopyt po benzíne, pričom zemný plyn by mal pomôcť znížiť tlak na rozvodné siete na celom svete.
Pokračujúca elektrifikácia dopravného sektora na čele s Čínou má tiež zvýšiť dopyt po elektrickej energii.
Scenáre dopytu po energii
Budúcnosť dopytu po energii je neistá, ovplyvnená faktormi ako hospodársky rast, energetická účinnosť, vznik energeticky náročných technológií a rastúci výskyt extrémnych poveternostných udalostí, konštatuje IGU.
„Ak sa dopyt po energii bude naďalej vyvíjať ako v posledných rokoch, môže sa výrazne odchyľovať od scenárov vývoja, čo môže viesť k medzere medzi dopytom a plánovanou ponukou plynu a nízkouhlíkovej energie,“ píše sa v správe.
Spolu s rastúcim dopytom po energii podľa nej rastú aj globálne ročné emisie a na ich súčasnej trajektórii pravdepodobne prekročia úroveň globálneho otepľovania o 2,5 °C.
„Zemný plyn má najväčší potenciál doplniť obnoviteľné zdroje v spravodlivom energetickom prechode, pričom poskytuje spoľahlivosť potrebnú na vyváženie problémov s ich prerušovaným fungovaním a škálovateľnosťou,“ uviedla správa Global Gas Report 2024 z dielne Medzinárodnej plynárenskej únie.