Londýn 21. februára 2023 – Napriek tomu, že Afrika vlastní viac ako 8 % overených svetových zásob zemného plynu, zostáva energeticky najchudobnejším kontinentom. Priemyselné odvetvia sa spoliehajú na drahé, neefektívne a znečisťujúce zdroje energie a stovky miliónov domácností nemajú prístup k modernej energii. Namiesto pomoci pri uspokojovaní rastúcich domácich energetických potrieb zostal rozvoj bohatých domácich zdrojov plynu v Afrike vyhradený prevažne pre exportný trh. Zemný plyn je pritom kritickou súčasťou hľadania modernej, dostupnej a spoľahlivej energie v Afrike. Vyplýva to zo správy Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Plyn pre Afriku 2023, ktorá je k dispozícii na igu.org.
Zatiaľ čo africký plyn poháňa ekonomiky a podporuje dekarbonizáciu a pracovné miesta v zahraničí, väčšina afrického kontinentu nemá prístup k infraštruktúre, aby mohla využívať svoje zdroje. Domáce trhy s plynom, najmä južne od Sahary, zostávajú nedostatočne rozvinuté alebo neexistujú, konštatuje správa.
Energetická chudoba Afriky narastá a priamo ovplyvňuje rozvojový potenciál kontinentu a reakciu na zmenu klímy. Prístup k energii v Afrike je stále do značnej miery nedostatočný na podporu rastúcich ekonomík a populácie kontinentu. Vzhľadom na rýchly rast populácie Afriky a hospodársky pokles po COVID-19 sa úsilie o zvýšenie prístupu k energii spomaľuje. Takmer 600 miliónov Afričanov nemá prístup k elektrine a takmer 1 miliarda v súčasnosti nemá prístup k čistému vareniu, poznamenala správa.
Vzhľadom na nedostatočný prístup k energiám a nízku úroveň industrializácie má Afrika najnižšiu spotrebu primárnej energie na obyvateľa na svete, ktorá sa odhaduje na 14,6 gigajoulov (Gj) – alebo 5x menej ako svetový priemer (75,6 Gj), 7x menej ako Čína (109,1 Gj), 16x menej ako Belgicko (235,8 Gj) a takmer 20x menej ako USA (279,9 Gj).
Spotreba elektrickej energie je tiež veľmi nízka, v roku 2020 v priemere na kontinente 534,6 kWh/obyvateľa, v porovnaní s celosvetovým priemerom 3 210 kWh. „Väčšina ľudí v subsaharskej Afrike má spotrebu elektriny nižšiu ako priemerná americká chladnička,“ uvádza IGU.
Zemný plyn ako kritická súčasť hľadania modernej, dostupnej a spoľahlivej energie v Afrike
Afrika chce využiť svoje overené zásoby zemného plynu – približne 18 biliónov m3 alebo 8,8 % celkových objavených svetových zásob – na uspokojenie svojich obrovských a rastúcich energetických potrieb. Využívanie plynu sa stáva čoraz dôležitejším, berúc do úvahy trvalé obmedzenia kapacity vodnej energie v dôsledku sucha a klesajúce používanie ťažkého vykurovacieho oleja HFO/nafty pre ich ťažko znečisťujúce emisie.
V snahe o väčšie prijatie plynu sa kontinent snaží preorientovať palivo smerom k domácim trhom a nájsť vhodnú rovnováhu medzi lukratívnymi príjmami z vývozu a naliehavými potrebami miestneho rozvoja.
Prijatím plynu na miestnej úrovni môže Afrika najmä:
a) podporovať industrializáciu založenú na plyne s cieľom vytvárať pracovné miesta, rozširovať dodávateľské reťazce s výrobou hnojív a petrochemických produktov a diverzifikovať ekonomiky rastom energeticky náročných priemyselných odvetví, akými sú okrem iného cement, oceľ a odsoľovanie,
b) vyrábať elektrickú energiu so základným zaťažením v krajinách bez alternatív, ako je vodná alebo geotermálna energia, a v konečnom dôsledku posilniť národné a regionálne energetické systémy, aby sa umožnila integrácia čoraz dostupnejších obnoviteľných energií (veterná, solárna),
c) poskytovať čistejšiu a dostupnejšiu energiu domácnostiam a priemyslu vytláčaním dreva, biomasy, dreveného uhlia a nafty,
d) prestavať uhoľné a naftové elektrárne na plyn s cieľom začať dekarbonizáciu energetického mixu,
e) vybudovať prijímaciu a spracovateľskú infraštruktúru, ktorá dokáže speňažiť súvisiaci plyn, čím sa odstráni rutinné spaľovanie a zároveň sa sprístupní dodatočná energia pre domácnosti a priemyselné odvetvia,
f) vybudovať plynárenské systémy, ktoré sú dekarbonizovateľné pomocou obnoviteľného plynu, vodíka a technológií zachytávania uhlíka, a preto môžu poskytovať energiu už dnes a zároveň „ukotviť“ budúce nízkouhlíkové energetické systémy kontinentu,“ zdôrazňuje správa.
Úspešné africké prípadové štúdie podľa nej dokazujú, že hoci sú výzvy zložité, je možné vyvinúť miestne riešenia na dosiahnutie plynofikácie a zníženia emisií. Tieto prípady zahŕňajú úspešnú monetizáciu domáceho využívania plynu v Tanzánii, rast vývozu LNG v Nigérii či iniciatívy na zníženie flaringu – spaľovania nadbytočného plynu v Angole, Nigérii a Kamerune.
Plyn a dekarbonizácia
„Plyn je riešením na vybudovanie odolných a udržateľných energetických systémov, ktoré môžu Afrike pomôcť pri dekarbonizácii v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Súčasnému energetickému mixu Afriky dominujú vysoko emitujúce a znečisťujúce tradičné zdroje, ako je biomasa, drevo a drevené uhlie s negatívnymi vplyvmi na verejné zdravie a životné prostredie,“ upozorňuje IGU.
Jej správa sa zameriava najmä na energetický mix, v ktorom dominuje uhlie, ropa a zemný plyn. Podiely uhlia a zemného plynu sú najdôležitejšie, ale v jednotlivých krajinách sa výrazne líšia. Väčšina elektriny z uhlia sa nachádza v Južnej Afrike, zatiaľ čo elektrina z plynu sa vyrába prevažne v Egypte a Alžírsku.
Na druhej strane, subsaharská Afrika sa vo veľkej miere spolieha na ropu, aby podporila svoj decentralizovaný priemysel výroby energie, ktorý pozostáva z riedkych elektrární na vlastnú spotrebu a dieselových generátorov, pričom samotná distribuovaná kapacita nafty sa odhaduje niekde medzi 45 GW5 a 100 GW6.
Zemný plyn poskytuje okamžité zníženie emisií, keď nahrádza uhlie alebo ropné palivo, a to pokiaľ ide o skleníkové plyny, ale najmä látky znečisťujúcich ovzdušie. Z tohto dôvodu viaceré africké krajiny, vrátane Ghany, Južnej Afriky a Senegalu, plánujú prejsť na plyn, aby znížili svoje emisie a zlepšili kvalitu ovzdušia.
Prijatie plynu tiež prináša veľkú výhodu z hľadiska cenovej dostupnosti, pretože plyn je v energetike, priemysle a doprave často oveľa lacnejší ako dovážaná nafta. Ukázalo sa to napríklad v Nigérii, kde bol CNG v rokoch 2020 až 2022 dvakrát až štyrikrát lacnejší ako nafta.
Rozvoj plynárenskej infraštruktúry a trhov v Afrike by mal ísť ruka v ruke aj s ďalšou dekarbonizáciou dodávok paliva v strednodobom a dlhodobom horizonte. To zahŕňa podporu integrácie variabilnej obnoviteľnej výroby a plánovanie zachytávania uhlíka, obnoviteľných plynov a integrácie vodíka.
Pokiaľ ide o vplyv emisií skleníkových plynov v krátkodobom až strednodobom horizonte, prijatie zemného plynu v Afrike bude mať vzhľadom na jeho miniatúrny štartovací bod veľmi slabý vplyv na globálne emisie. IEA odhaduje, že používanie ďalších 90 bcm ročne afrického plynu do roku 2030 pre priemysel hnojív, ocele, cementu a odsoľovania vody by generovalo kumulatívne emisie CO2 vo výške 10 Gt. To by zvýšilo podiel Afriky na globálnych emisiách zo súčasných 3 % na 3,5 % do roku 2050, vyčíslila správa.
Zlepšenie udržateľnosti a globálna konkurencieschopnosť hodnotového reťazca plynu v Afrike
Pre budúcnosť afrického plynárenského priemyslu bude životne dôležité zabezpečiť najmodernejšie riadenie dodávateľského reťazca plynu, ktoré je potrebné na postupné minimalizovanie emisií skleníkových plynov vrátane metánu. To bude mať veľký vplyv nielen na environmentálnu stopu priemyslu, ale veľmi výrazne to ovplyvní aj príťažlivosť afrického plynárenského sektora pre investície.
Projekty manažmentu emisií metánu a znižovania spaľovania môžu prispieť k zníženiu emisií v krátkodobom horizonte a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť zdrojov Afriky a poskytnúť viac energie rastúcim africkým ekonomikám.
Znižovanie spaľovania je ďalším kriticky dôležitým prvkom pre budúcnosť afrického plynu. Afrika dosiahla určitý stupeň úspechu pri obmedzovaní spaľovania; výsledky však stagnujú. Prípadové štúdie v Angole, Nigérii a Guinejskom zálive ponúkajú niekoľko lekcií, ktoré môžu regulátori a prevádzkovatelia uplatniť na úspešné zachytenie a využitie ich súvisiaceho plynu.
Ukazujú, že aj keď sa mechanizmy sankcií ukázali ako užitočné, neponúkajú riešenia pre malé a rozptýlené horiace miesta, kde je plyn pri nízkom tlaku a malých objemoch.
Využitie exportného priemyslu na rozvoj miestnych trhov, podporu globálnej energetickej transformácie a zvyšovanie energetickej bezpečnosti
Celkový rastový trend globálneho dopytu po LNG za posledné desaťročie umožnil africkým krajinám speňažiť plyn na lukratívnych exportných trhoch a zrodil na kontinente niekoľko vývozných LNG terminálov. Exportná kapacita Afriky však zostala – v porovnaní s jej potenciálom – relatívne malá. So súčasnými trhovými fundamentmi, ktoré signalizujú silnú potrebu investícií do nových dodávok LNG, má kontinent novú príležitosť stať sa strategickým a spoľahlivým globálnym uzlom dodávok plynu, konštatuje správa.
Toto okno príležitosti však nie je vyhradené exkluzívne pre Afriku a nezostane otvorené navždy. Do roku 2025 sa už africká exportná kapacita LNG zvýši z dnešných 77,6 mtpa na 83 mtpa, pričom do klubu afrických exportérov plynu sa pridajú nové krajiny – Senegal, Mauretánia a Kongo. Oveľa väčší potenciál existuje na základe projektov, ktoré sa v súčasnosti plánujú, s celkovým objemom navrhovaných projektov viac ako 55 mtpa.
Na realizáciu tohto obrovského potenciálu a profitovanie z lukratívnych sektorových investícií bude potrebný pragmatický prístup, pocit naliehavosti situácie a zameranie sa na konkurencieschopnosť s cieľom prilákať miliardy dolárov, ktoré sa v tomto desaťročí vložia do projektov LNG. Rovnako dôležité je, že ďalší rozvoj exportných projektov sa musí premietnuť do lepšej hodnoty pre miestne hospodárstva.
Správa tiež zvažuje možnosť využiť exportnú infraštruktúru na ukotvenie domácich plynárenských projektov (Mozambik, Mauretánia, Senegal, Maroko, Nigéria) a úlohu exportných terminálov LNG pri posilňovaní domácich dodávok plynných kvapalín.
Správa IGU zdôrazňuje, že ak chcú zainteresované africké strany maximalizovať svoj plynový potenciál a podporiť udržateľný hospodársky rozvoj, mali by sa snažiť riešiť niekoľko prekážok.
Po prvé, financovanie kapitálovo náročných energetických projektov v Afrike čelí dvom veľkým výzvam: rastúcemu dlhovému zaťaženiu afrických štátov a odpredaju všetkých uhľovodíkov zo strany globálnych správcov aktív.
Zabezpečenie kapitálu pre plynárenské podniky je stále náročnejšie, keďže je stále potrebnejšie, a vyžaduje si projekty zamerané na budúcnosť, ktoré by ubezpečili globálnych investorov o udržateľnosti a klimatickej hodnote, a uvoľnenie dodatočných zdrojov kapitálu, najmä na domácom trhu.
Druhou bariérou je nedostatok infraštruktúry na spracovanie, skladovanie a distribúciu zemného plynu.
Investície do africkej plynárenskej infraštruktúry sú naďalej vnímané ako riskantné a nehospodárne, najmä vzhľadom na malé a rozptýlené centrá dopytu v subsaharskej Afrike. Na zvýšenie prieniku plynu sa v tejto správe navrhuje preskúmať niekoľko spôsobov, najmä vrátane rozvoja priemyselných zoskupení, reformy trhov s elektrickou energiou, podpory regionalizácie a podpory prijímania technológií malého rozsahu.
Nakoniec je tu naliehavá výzva vytvoriť priaznivé prostredie a znížiť riziká spojené s investovaním v Afrike. Politická istota a fyzická bezpečnosť sú v Afrike nevyhnutné na zabezpečenie pozitívneho prostredia a rast hodnotových reťazcov plynu.
Vzhľadom na dlhodobú neistotu globálneho dopytu a zintenzívnenie konkurencie v rámci širšej energetickej transformácie je dôležité riešiť tieto prekážky s pocitom naliehavosti skôr, ako sa príležitosť pre Afriku začne zatvárať, uzavrela správa Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Plyn pre Afriku 2023, ktorá je k dispozícii na igu.org.