Brusel 29. februára 2024 – Iniciatíva AggregateEU bola ústredným úsilím EÚ o diverzifikáciu dovozu energií mimo ruských fosílnych palív a úspešne prispela k bezpečnosti dodávok Európskej únie v roku 2023. Uviedla to na svojom webe Európska komisia, ktorá konkretizovala, že v štyroch minuloročných kolách tendrov AggregateEU spárovala dopyt s ponukou na úrovni viac ako 42 bcm plynu. Ako úspešný hodnotí Komisia aj prvý tohtoročný tender, v ktorom mohli spoločnosti hľadať plyn na dlhodobejšie dodávky do októbra 2029. EK o tom informovala na svojom webe.
Vo februári 2022 vstúpil energetický sektor EÚ na neprebádané územie po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu a pokuse o využitie energetických dodávok do Európy ako „zbrane“, čím sa otázka bezpečnosti dodávok energie do EÚ dostala do centra pozornosti. S takmer polovicou dovozu plynu do EÚ pochádzajúceho z Ruska a veľkým podielom uhlia a ropy bola EÚ konfrontovaná s dvojitou výzvou: zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie a udržať ceny na aspoň ako-tak dostupných úrovniach.
Po dvoch rokoch sa oblasť dovozu energií do EÚ výrazne zmenila. Celkový dopyt Únie po plyne pred vojnou predstavoval približne 400 bcm ročne, pričom len asi 10 % z toho pokrývala domáca produkcia a 150 bcm zemného plynu (LNG aj potrubného) prišlo v roku 2021 z Ruska. V roku 2022 tento objem klesol takmer na polovicu (80 bcm) a v minulom roku na 43 bcm. „Stručne povedané, závislosť EÚ od ruského plynu klesla zo 45 % v roku 2021 na iba 15 % v roku 2023,“ vyčíslila EK, podľa ktorej k tomu v nemalej miere prispel jej plán REPowerEU. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy úsporou energie, urýchlením prechodu na čistú energiu a diverzifikáciou zdrojov nášho dovozu energie.
Z dlhodobého hľadiska sa podľa EK energetická bezpečnosť EÚ dosiahne nahradením dovážaných fosílnych palív domácim OZE a zlepšením energetickej účinnosti – pričom cieľom EÚ je stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete do roku 2050. „Zatiaľ čo podiel obnoviteľných zdrojov v EÚ spotreba energie stúpa a od roku 2004 do roku 2022 sa viac ako zdvojnásobila, zemný plyn stále predstavuje približne štvrtinu spotreby energie v EÚ,“ konštatuje Komisia s tým, že Únia je stále silne závislá od externých dodávateľov tohto paliva. „To je dôvod, prečo diverzifikácia dodávok plynu a spolupráca so spoľahlivými partnermi zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti dodávok pre európskych občanov, podniky a základné služby, ako sú nemocnice, v krátkodobom až strednodobom horizonte, kým nedosiahneme náš cieľ – úplná dekarbonizácia,“ zdôraznila EK.
Diverzifikácia dodávok energie
Energetická kríza dala európskemu energetickému trhu tvrdú lekciu. Veľký podiel dovozu ruskej ropy a plynu v európskom energetickom mixe vytvoril prílišnú závislosť od jediného, nedôveryhodného dodávateľa.
Zabezpečenie väčšej rozmanitosti v zdrojoch dovozu energie do EÚ znamená, že ak jeden zdroj z akéhokoľvek dôvodu náhle vypadne, následky sa prejavia menej akútne. Obchodovanie s predvídateľnejšími a stabilnejšími energetickými partnermi výrazne minimalizuje riziko zlomyseľných prerušení dodávok energie, poznamenala EK.
Kombinácia spoľahlivejších plynovodných dodávok a dovozu LNG bola kľúčová na prekonanie závislosti EÚ od dovozu ruského plynu. „V dôsledku toho sa Nórsko a USA stali v roku 2023 našimi hlavnými dodávateľmi plynu, čo predstavuje 30 % a 19 % nášho celkového dovozu plynu,“ dodala Komisia.
Posilnenie pozície Európy na globálnom trhu s energiou
Situácia, ktorá nastala po ruskej invázii, si vyžiadala prehodnotenie súčasného stavu na energetickom trhu EÚ. Napriek nespochybniteľnej chuti a potrebe solidarity EÚ v tejto veci sa v prvých dňoch krízy zistilo, že hráči EÚ sa na globálnom energetickom trhu neúmyselne predbiehali v snahe zabezpečiť si dodávky.
V reakcii na nesúrodú reakciu na energetickú krízu v EÚ bola 7. apríla 2022 zriadená Energetická platforma EÚ, ktorá má pomôcť zabezpečiť dodávky energie do EÚ a koordinovaným spôsobom odstrániť závislosť od ruského plynu prostredníctvom agregácie dopytu a spoločného nákupu zemného plynu.
„Iniciatíva AggregateEU bola spustená v roku 2023 s cieľom prispieť k zabezpečeniu primeraných dodávok energie na zimu 2023 – 2024. Poskytla kanál na súhrnný dopyt po plyne zo strany všetkých plynárenských spoločností so sídlom v EÚ – alebo v krajinách Energetického spoločenstva – a prilákala dodávky od medzinárodných dodávateľov,“ pripomenula EK.
Od apríla do decembra 2023 boli zorganizované 4 kolá výberových konaní, v ktorých kupujúci predložili svoj dopyt a dodávatelia ponuky. Nasledovalo spájanie dopytu a ponuky prostredníctvom platformy s cieľom uľahčiť dohody. Počas 4 minuloročných kôl AggregateEU spojila viac ako 42 bcm dopytu s ponukou, konkretizovala EK.
Energetická platforma EÚ podľa nej dosiahla vynikajúce výsledky pri zhromažďovaní dopytu a koordinácii nákupu zemného plynu a pritiahla veľký záujem účastníkov trhu. Keďže energetická kríza sa ešte neskončila, ministri energetiky EÚ sa 19. decembra 2023 dohodli na predĺžení právneho rámca umožňujúceho AggregateEU fungovať aj ďalší rok, počas ktorého pribudnú novinky v jej fungovaní.
Nový koncept
V roku 2024 AggregateEU prichádza s novým konceptom strednodobého tendra, v ktorom budú môcť kupujúci predložiť svoj dopyt na sezónne 6-mesačné obdobia. Tieto výberové konania sú určené na podporu priemyselných spotrebiteľov a na podporu predajcov pri identifikácii kupujúcich, ktorí by mohli mať záujem o dlhšie obchodné partnerstvo – to znamená až na 5 rokov, teda do októbra 2029.
Prvý takýto tender bol spustený 15. februára. V novom kole spoločného nákupu plynu do októbra 2029 predložilo 19 spoločností – vrátane priemyselných odberateľov – požiadavky na takmer 34 bcm plynu, uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. Viac ako 15,3 bcm z tohto objemu predstavoval skvapalnený zemný plyn, zatiaľ čo vyše 18,3 bcm malo byť dodaných plynovodmi, konkretizoval Šefčovič s tým, že ide o vynikajúcu odozvu na novú službu.
Predajcovia, ktorí mohli na združený dopyt zareagovať do 26. februára, predložili ponuky v objeme 97,4 bcm plynu, čo predstavuje takmer trojnásobok objemov požadovaných európskymi nákupcami, informovala v stredu (28. 2.) Európska komisia. Šefčovič v tejto súvislosti dodal, že veľký objem ponúk dodávok je „pozoruhodný“ a ukázal, že systém EÚ sa stal fungujúcim trhom pre plyn, a to vrátane priemyselných nákupcov v Európe.
EÚ je v procese schvaľovania legislatívy, ktorou sa systém spoločného nákupu plynu stane trvalým.