Jeruzalem 30. januára 2026 – Izrael sa za 22 rokov od spustenia vlastnej ťažby v roku 2004 stal kľúčovým regionálnym lídrom v produkcii a exporte zemného plynu. Aj keď producenti pôsobiaci v izraelských vodách východného Stredomoria tlačia na ďalšie zvýšenie exportu a deklarujú v tomto smere ambície presahujúce región, domáce potreby zostávajú pred piatym kolom udeľovania licencií na prieskum ložísk plynu pre krajinu prioritou. Dôvodom je aj rýchly rast sektora umelej inteligencie, v ktorom chce Izrael hrať významnú úlohu a ktorý má vysoké nároky na spotrebu elektriny vyrábanej práve z plynu. V rozhovore pre spoločnosť Platts, súčasť S&P Global Energy, to povedal izraelský komisár pre ropné záležitosti na ministerstve energetiky a infraštruktúry Chen Bar-Yosef.
História izraelskej ťažby plynu sa začala písať v roku 2004, keď začalo produkovať prvé komerčné morské pole Mari-B. Krajina však zostala závislá od dovozu plynu až do roku 2011, pričom sa spoliehala aj na dodávky z Egypta cez plynovod Ariš-Aškelon. Po významných objavoch plynu v ložiskách Tamar (2009) a Leviathan (2010) prišlo k zásadnej zmene v roku 2013, keď bola spustená ťažba z Tamaru, ktorá výrazne zvýšila izraelskú produkčnú kapacitu a krajine zabezpečila sebestačnosť.
Ďalším míľnikom bol rok 2017, keď Izrael spustil export zemného plynu, konkrétne do susedného Jordánska. O dva roky nato už začalo produkovať aj izraelské najväčšie pole Leviathan a export do Jordánska a najmä Egypta sa výrazne zvýšil.
Zatiaľ čo pole Tamar zabezpečuje väčšinu domácej spotreby, práve Leviathan je hnacou silou exportu. Hoci ťažba výrazne vzrástla, na zabezpečenie dlhodobých domácich dodávok sú uplatňované regulačné obmedzenia exportu (približne 40 % zásob).
„Izrael je rozvinutá krajina, ale stále sme na vzostupe,“ povedal Bar-Yosef. „ Domnievame sa, že by sme mali nájsť viac ložísk plynu a pokračovať v prieskume, aby sme sa uistili, že sme pripravení na dlhodobé obdobie a máme dostatočné zásoby na pokrytie všetkých našich potrieb,“ zdôraznil pre Platts.
Tieto potreby rastú, pričom jedným z rýchlo sa rozvíjajúcich hnacích motorov je odvetvie umelej inteligencie. „Izrael je a chce byť súčasťou sveta umelej inteligencie,“ povedal Bar-Yosef. „Domnievame sa, že umelá inteligencia a dátové centrá umelej inteligencie prídu do Izraela, a preto chceme byť pripravení,“ dodal s tým, že potrebná elektrina by mala pochádzať v prvom rade z OZE a plyn by mal byť „doplnkový“.
Napriek tomu sa podľa neho odhaduje, že ročná domáca spotreba plynu v nasledujúcom desaťročí vzrastie z približne 14 mld. m3 na 20 – 24 mld. m3 do roku 2035.
Rastúca produkcia ako podmienka zvýšenia exportu
Produkcia z Tamaru a ďalších dvoch hlavných pobrežných polí v krajine – Leviathan a Karish – vzrástla podľa údajov ministerstva energetiky v roku 2024 na rekordných 27,4 mld. m3. Práve rastúce objemy ťažby umožnili producentom v pobrežných vodách Izraela uzatvárať exportné zmluvy so spotrebiteľmi v susednom Jordánsku a Egypte, pričom Egypt sa snažil vyplniť vlastný deficit, ktorý v posledných rokoch spôsobila jeho domáca klesajúca ťažba plynu, ozrejmil portál spglobal.com.
Obavy domáceho trhu boli pre izraelskú vládu kľúčovým bodom pri posudzovaní najnovšej dohody na export ďalších 130 mld. m3 plynu do Egypta z ložiska Leviathan v najbližších rokoch, ktorá bola uzavretá v auguste 2025. Vláda ju posudzovala niekoľko mesiacov a až v decembri minulého roka ju schválila. Premiér Benjamin Netanjahu ju pri tejto príležitosti označil za „najväčšiu dohodu o dodávkach plynu v histórii Izraela“, ktorej hodnota sa odhaduje na 35 miliárd dolárov.
Pred schválením dohody však regulačné orgány podľa Bar-Yosefa požadovali záruky, ktoré by izraelský trh ochránili pred dosahmi vysokého exportu. „Získali sme prísľuby týkajúce sa cien v Izraeli,“ povedal pre Platts.
Nárast vývozu bude nasledovať po zvýšení ťažby z ložiska Leviathan, nedávno ohlásené partnermi na tomto plynovom poli – spoločnosťami Chevron, NewMed Energy a Ratio Energies – ktoré prijali konečné investičné rozhodnutie o zvýšení ťažobnej kapacity na približne 21 mld. m3 ročne do konca desaťročia, pripomenul portál spglobal.com. Projekt zvýšenia ťažby zahŕňa vŕtanie troch ďalších morských vrtov, pridanie ďalšej podmorskej infraštruktúry a vylepšenie spracovateľských zariadení na ťažobnej plošine.
Dôležitosť konkurenčného prostredia
Okrem zabezpečenia dostatočných dodávok plynu pre izraelský trh sa ministerstvo energetiky tiež snaží zabezpečiť, aby tieto objemy pochádzali od rôznych predajcov, keďže dohliada na vývoj v tomto sektore. „Konkurencia je pre nás veľmi dôležitou otázkou,“ povedal Bar-Yosef.
Tento postoj potvrdil aj Elad Golan, ktorý do začiatku roka 2023 pôsobil ako vedúci oddelenia regulácie na izraelskom ministerstve energetiky a v súčasnosti vedie energetickú poradenskú spoločnosť Negev Consulting. „Izraelská vláda má z dôvodu diverzifikácie a konkurenčného boja veľký záujem o príchod nových hráčov,“ uviedol pre Platts.
Nové kolo výberového konania na prieskum – ďalšia príležitosť na podnietenie konkurencie – je prvým v Izraeli od vypuknutia vojny s Hamasom v októbri 2023. Bar-Yosef však vylúčil možnosť, že nedávny konflikt odradí spoločnosti od prieskumu. Zdôraznil, že operácie prebiehajú v Stredozemnom mori, nie na pevnine. „Nepracuje sa priamo v Izraeli, ale na mori,“ dodal v rozhovore pre Platts.
Zdôraznil tiež, že prevádzkovatelia vo veľkej miere udržali ťažbu počas väčšiny vojny. „Väčšinu času – hovorím o viac ako 95 % posledných dvoch rokov – ťažba pokračovala,“ povedal. „To ukazuje, že v Izraeli sa dá pracovať aj v ťažkých časoch. Dúfajme, že už nebudú, ale samozrejme to nemôžeme sľúbiť,“ poznamenal Bar-Yosef.
Export na susedné aj vzdialenejšie trhy
Zatiaľ čo domáci energetický trh zostáva prioritou izraelskej vlády, exportná infraštruktúra sa ďalej rozvíja. Ministerstvo energetiky očakáva, že dlho očakávaný plynovod spájajúci Ašdod a Aškelon, ktorý čelil oneskoreniam v dôsledku vojny, bude dokončený v prvom štvrťroku 2026 a podporí zvýšený export do Egypta. Ministerstvo predpokladá, že ďalší projekt podporujúci dodávky plynu do Egypta – plynovod Nitzana – bude dokončený v októbri 2028.
Snahy o dodávky plynu do vzdialenejších destinácií sú zatiaľ v počiatočnom štádiu. Bar-Yosef v tejto súvislosti tvrdí, že európske trhy sú „stále možnosťou“. Jeho rezort napríklad podporuje súkromný projekt vybudovania plynovodu do susedného Cypru, povedal. Bývalý cyperský minister energetiky George Papanastasiou však vyjadril pochybnosti o ekonomickej životaschopnosti tohto plánu vzhľadom na prebiehajúce cyperské snahy o vybudovanie terminálu na dovoz LNG, pripomenul spglobal.com.
Ďalšiu možnosť exportu izraelského plynu do Európy a ďalej predstavuje LNG. Izraelské skvapalňovanie však zatiaľ zostáva vzdialenou perspektívou. „Pochybujem, že sa niekedy podarí exportovať LNG z Izraela s použitím súčasných technológií,“ povedala profesorka Brenda Shafferová, členka fakulty US Naval Postgraduate School, ktorá sa zameriava na geopolitiku a obchod s plynom. „Nie je na to k dispozícii žiadne pobrežie,“ vysvetlila pre Platts.
Shafferová je tiež skeptická, pokiaľ ide o vyhliadky na rozvoj plávajúcich jednotiek LNG pri pobreží Izraela. „Naozaj si neviem predstaviť, že by FLNG fungovalo v mieste s krehkou bezpečnostnou situáciou, v akej je Izrael,“ povedala.
Bar-Yosef zas skonštatoval, že pre spoločnosti by mohlo byť ťažké financovať FLNG pri existujúcich objemoch izraelského vývozu Izraela. „Pri malých množstvách to nebude fungovať,“ povedal pre Platts s tým, že FLNG potrebuje väčšie množstvá plynu, než sú k dispozícii teraz.
Podľa Shafferovej sa javí ako pravdepodobnejšia možnosť zvýšenia exportu využitie existujúcich skvapalňovacích terminálov v susednom Egypte.