Bratislava 29. januára 2024 – Situáciu po vypršaní rusko-ukrajinského tranzitného kontraktu treba vyriešiť v priebehu tohto roka. Európske voľby budú úspešné, ak prinesú posun z energetickej ideológie do energetickej politiky. Napriek zníženým odhadom spotreby zemného plynu žiadny scenár Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) nehovorí o ukončení využívania zemného plynu ani v roku 2050. Bývalý výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (2007- 2019) a súčasný poradca jeho prezídia Ján Klepáč prezentoval tieto a ďalšie názory v rozhovore pre Hospodárske noviny.
V závere roka vyprší platnosť rusko-ukrajinskej tranzitnej dohody. „V priebehu tohto roka to treba doriešiť. Počul som o niekoľkých scenároch, napríklad že by sa predaj ruského zemného plynu uskutočnil prostredníctvom tretej strany. Myslím si, že Rakúsko bude tlačiť, aby tranzit ruského plynu cez Ukrajinu pokračoval, pretože má kontrakt až do roku 2040,“ poznamenal Klepáč na margo ďalšieho vývoja.
Kapacita alternatívneho plynovodu Turkish Stream je už z väčšej časti vypredaná, pripomenul s tým, že už v roku 2014 prišiel eustream s myšlienkou Eastringu – plynovodu, ktorý by do strednej Európy dovážal azerbajdžanský plyn cez Turecko, prípadne aj LNG z Grécka.
„Dnes sa opäť o niečom podobnom znovu uvažuje už pod názvom Solidarity ring v spolupráci prepravných operátorov Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska. Už v roku 2006 boli úvahy dovážať do Európy aj turkménsky zemný plyn. K tomu by bolo potrebné postaviť prepojovací plynovod popod Kaspické more,“ ozrejmil poradca prezídia SPNZ pre HN s tým, že pre úspech projektu bude dôležitá spolupráca s ostatnými dotknutými štátmi, ako aj výsledky volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024.
Klepáč sa domnieva, že po eurovoľbách príde v Európe v zelených témach k zreálneniu. „Budem považovať európske voľby za úspešné, ak nás posunú z energetickej ideológie do energetickej politiky,“ povedal. Na rozdiel od minulosti, keď do energetiky vstupovala politika, pričom energetika si dokázala presadiť svoje, je dnes situácia diametrálne odlišná. „Do energetiky nám nevstupuje len politika, ale hlavne ideológia. Kým základom politiky je hľadanie kompromisu, základom ideológie je zničenie oponenta. Bez ohľadu na fakty. Ak však argumenty nestoja na faktoch, potom to už nie sú argumenty, ale predsudky,“ uviedol poradca prezídia SPNZ pre HN.
Pokiaľ ide o ukončenie využívania zemného plynu, v súčasnosti prechodného paliva, v Európskej únii do roku 2050 Klepáč povedal: „Keď chcete vedieť, kam smeruje európska energetika, treba vám sledovať tri veci, ktoré sa dejú každoročne: konferencie OSN o zmene klímy, Svetové ekonomické fórum v Davose a výročnú správu IEA.“ Závery z týchto fór podľa neho ovplyvňujú aj naše budúce smerovanie. „Scenár IEA hovorí, že do roku 2030 dosiahne využívanie fosílnych palív vrátane zemného plynu vrchol, ale v žiadnom ich scenári nehovoria o nule, čísla sú v ich predpovediach oproti súčasnosti síce nižšie, ale žiadna nula, ani v roku 2050,“ zdôraznil Klepáč.
Na margo názoru, že Slovensko diverzifikuje len plynové trasy, a nie samotnú molekulu plynu poradca prezídia SPNZ pripomenul, že molekuly zemného plynu nie sú označené krajinou pôvodu.
„Keď sa stretnú rôzne druhy plynov v nejakom uzle, napríklad v hube Baumgartene neďaleko Bratislavy, tak so surovinou sa následne obchoduje. Bolo by to zjednodušovanie, ak by sme tvrdili, že je to všetko ruský plyn. No na druhej strane by sme sa nemali tváriť, že neberieme žiaden ruský plyn,“ vysvetlil Klepáč a dodal, že ruský zemný plyn je stále u nás prítomný a ešte nejaký čas ho budeme naďalej odoberať. „Napríklad Španielsko, ktoré v minulom polroku predsedalo Európskej únii, podľa slov jeho ministerky ani nepredpokladá, že na ruské LNG budú uvalené sankcie. Trhové signály hovoria, že ruský plyn je stále potrebný, ak nechceme v Európe podraziť ekonomický rozvoj. Samozrejme, všetko by bolo iné, keby sa podarilo ukončiť vojnu na Ukrajine, ale to sú zatiaľ zbožné želania,“ konštatoval Klepáč.
Čo sa týka tvrdení, že slovenská infraštruktúra nedokáže spracovávať neruský plyn, pripomenul nedávnu českú aféru, pri ktorej sa objavili tvrdenia, že nórsky plyn spôsobuje problémy, ale ukázalo sa, že je to záporná propaganda. „Na hraniciach všetkých štátov EÚ sú vybudované medzištátne odovzdávacie stanice, cez ktoré prechádza prepravovaný zemný plyn,“ ozrejmil Klepáč. Tam sa merajú prepravované množstvá, prevádzkové tlaky, teploty a kontroluje sa tiež kvalita zemného plynu, obsah metánu, vyšších uhľovodíkov, výhrevnosť či rosný bod. „Vylučujem, že by Európska únia pustila na svoje územie plyn, ktorý by takto nebol skontrolovaný. Určite nehrozí, že „dostávame nórsky plyn, meníme horáky“. Takto to nefunguje,“ dodal bývalý výkonný riaditeľ SPNZ a súčasný poradca jeho prezídia Ján Klepáč pre Hospodárske noviny….