Horný Smokovec 11. marca 2025 – Zemný plyn má budúcnosť a aj jeho najväčší odporcovia musia uznať, že stále hýbe svetom, ako z hľadiska overených zásob bezpečný, cenovo primeraný, ekologicky čistý, dostupný a flexibilný zdroj energie. Ukončenie ukrajinského tranzitu len ďalšou v rade, zrejme nie poslednou, skúškou odolnosti európskeho i slovenského plynárenstva. Spoločenské a politické vnímanie zemného plynu i jeho pozície v energetickom mixe sa však mení, o čom svedčia aj rozhodnutia európskych energetických koncernov o zdvojnásobení investícií do projektov plynu a ropy v roku 2024. Opätovné prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska v januári 2025 tlačí Slovensko tesnejšie sa pripútať k juhovýchodnej Európe cez ktorú je možné priviesť do strednej Európy plyn z Rumunska, Kaspickej oblasti, východného Stredomoria i LNG terminálov v Stredozemnom mori. Tieto a ďalšie názory prezentoval poradca Prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč na 33. ročníku konferencie Vykurovanie v Hornom Smokovci.
Leitmotívom jeho vystúpenia bolo konštatovanie, že plyn, nie aj, ale najmä zemný plyn má budúcnosť a aj jeho najväčší odporcovia musia uznať, že stále hýbe svetom. „Rozvíjajúce sa štáty pochopili, že blahobyt rozvinutých štátov je výsledkom intenzívneho využívania fosílnych palív a z nich v minulom storočí hlavne zemného plynu. Je prirodzené, že nemôžu rozumieť tlakom, že oni sa ho v mene záchrany planéty majú vzdať. Najmä, keď ho naďalej a bez ostychu intenzívne využívajú i rozvinuté štáty,“ poznamenal Ján Klepáč a v tejto súvislosti poukázal na fakt, že argumenty v prospech zemného plynu, ktoré používal pre 10 rokmi, obstoja aj dnes. Zemný plyn je z hľadiska overených zásob bezpečný, cenovo primeraný, ekologicky čistý, dostupný a flexibilný zdroj energie.
Ako ďalej, Slovensko?
Poradca Prezídia SPNZ sa vo svojom vystúpení venoval aj aktuálnej situácii európskeho plynárenstva s akcentom na Slovensko. Pripomenul, že SPP podpísal svoj dlhodobý kontrakt s Gazpromom 3.12.2008 s účinnosťou od 1.1.2009 na obdobie 20 rokov s celkovým dodaným objemom 130 mld. m³ zemného plynu (6,5 mld. m³ ročne). Kontrakt bol následne predĺžený až do roku 2034, pripomenul Ján Klepáč. „To znamená, že ak preprava ruského zemného plynu v rokoch 2023 a 2024 cez územie Ukrajiny a Slovenska dosahovala 12,4 až 14,3 mld. m³, dodávky pre Slovensko boli v súlade s dlhodobým kontraktom,“ konštatoval Ján Klepáč s tým, že najdôležitejším dodávateľom zemného plynu pre Slovensko až do konca roku 2024 bola Ruská federácia.
Dodávky cez Ukrajinu predstavovali 37 – 41 mil. m³ denne. Od októbra 2024 dovážalo Slovensko malé objemy zemného plynu aj z Maďarska 7 – 9 mil. m³ denne. V tom istom období však Slovensko reexportovalo nemalé objemy zemného plynu aj do Rakúska a Česka. „Zaujímavé, že český premiér o tom nevedel a hrdo vyhlasoval, že ČR sa zbavila závislosti od ruského zemného plynu. Ešte zaujímavejšie je, že Slovensko dodávalo spätným chodom ruský zemný plyn aj na Ukrajinu. Ukrajina sa nám za to pekne poďakovala,“ poznamenal Ján Klepáč.
V januári 2025 sa Slovensko muselo spoľahnúť na svoje zásobníky a čiastkové dodávky z Maďarska. Proklamovaný net export do Českej republiky sa 1. januára nezmenil na net import na Slovensko, dodal poradca Prezídia SPNZ.
Začiatkom roka 2025 bolo podľa neho jasné, že ak má Slovensko pokryť svoju spotrebu zemného plynu bude musieť načrieť hlbšie do svojich podzemných zásobníkov a spoľahnúť sa na diverzifikačné kontrakty, uzavreté hlavným obchodníkom spoločnosťou SPP, v ktorých prevažoval reexport z európskych trhov LNG. „Tu treba oceniť aktivity obchodníkov z SPP ktorým sa podarilo podpísať zmluvy s viacerými veľkými medzinárodnými energetickými spoločnosťami (BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE ), a tak rozložiť riziko v prípade výpadkov dodávok plynu z východu,“ zdôraznil Ján Klepáč.
Dodal, že ruský plyn sa aj po rozhodnutí Ukrajiny zastaviť tranzit cez ich krajinu dováža naďalej do Európy iným trasami, napríklad plynovodom Turkish Stream. Ruský plyn sa do Európy dováža ďalej aj cez LNG terminály, kde plyn pôvodom z Ruska predstavuje stále druhý najväčší dovoz LNG po plyne z USA. Podľa agentúry Bloomberg dovoz ruského plynu cez LNG do EÚ v minulom roku medziročne vzrástol o 16 % a dosiahol rekordných takmer 15 miliónov ton. „Navyše, nárast cien zemného plynu, z dôvodu zastavenia jeho tokov cez Ukrajinu, spôsobuje, že ruská spoločnosť Gazprom inkasuje za dodané objemy viac peňazí ako predtým,“ uviedol Ján Klepáč.
Toky Slovensko – Maďarsko – Ukrajina
Povedal, že vďaka kyvadlovej diplomacii slovenského premiéra (Moskva – Putin, Ankara – Erdogan, Bratislava – Orbán) sa podarilo navýšiť kapacity dodávok plynu cez medzištátnu odovzdávaciu stanicu Veľké Zlievce – Balassagyarmat o približne 1 mld. m³. Slovenský prepravca oznámil, že na slovensko-maďarskej hranici sa pevná kapacita v smere z Maďarska na Slovensko zvýši na 4 240 252 kWh/h (t. z. z 2,63 mld. m3/rok na 3,5 mld. m3/rok). Začiatkom februára 2025 spoločnosť SPP oznámila, že Gazprom dodáva plyn aj na Slovensko cez plynovod Turkish Stream, Turecko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až na Slovensko. „Je zrejmé, že táto trasa nemôže úplne nahradiť objemy zemného plynu, ktoré prichádzali na Slovensko do konca roka 2024. V každom prípade ide o zaujímavú trasu pre Slovensko, už len s ohľadom na to, že s výstavbou nových plynovodov začína byť v juhovýchodnej Európe tlačenica,“ konštatoval Ján Klepáč.
Pripomenul tiež nečakaný obrat zo 6. februára 2025, keď začal tiecť zemný plyn zo Slovenska aj na Ukrajinu, ktorej jej prezident mesiac predtým prehlasoval, že je plynovo sebestačná a zastavil toky ruského plynu na Slovensko. Obchodný riaditeľ SPP to komentoval, že Ukrajina odoberá zemný plyn z Ruska, ktorý k nim ide cez pol sveta, povedal Ján Klepáč s tým, že ruský plyn prechádza cez TurkStream, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Slovensko na Ukrajinu.
„Všetkým okrem ukrajinského prezidenta bolo jasné, že jeho rozhodnutie zastaviť tranzit ruského zemného plynu ohrozí ukrajinské potrubia, zásobníky či domáce ložiská. Od nového roka už nie sú chránené ruskými obchodnými záujmami,“ uviedol poradca Prezídia SPNZ. V súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru už Kyjev nedokáže ťažiť plyn ani zo zásobníkov ani z vlastných ložísk a tak sa odhodlal dovážať ruský plyn okľukou a cez Slovensko, dodal.
K obnoveniu dovozu plynu z Európy na Ukrajinu tak došlo v čase prebiehajúcej zimnej sezóny s vysokou spotrebou a európskymi zásobami plynu na úrovni približne 48 % kapacity zásobníkov (medzitým, k 9. 3. už klesli pod 37 % – pozn. Slovgas). Pritom v rovnakom období minulého roka sa držali na úrovni cca 65 %. Treba poznamenať, že Slovensko dodáva plyn na Ukrajinu z vlastných zásobníkov namiesto jeho dovozu cez konektory s Českou republikou a Rakúskom. Vlastné potreby naďalej zabezpečuje prostredníctvom ťažby zo zásobníkov a dovozu z Maďarska, ozrejmil Ján Klepáč.
Čo po zime?
Pripomenul, že Gazprom Export od 1. februára obnovil dodávky zemného plynu pre SPP cez plynovod TurkStream. Začiatkom apríla by sa dodávky na Slovensko cez túto trasu mohli zdvojnásobiť. „SPP sa totiž nevzdal myšlienky založiť na Ukrajine dcérsku spoločnosť a požiadať o licenciu na obchodovanie na jej území,“ povedal Ján Klepáč s tým, že počiatočné objemy by predstavovali 4 mld.m³ pre potreby SPP, neskôr 14 mld.m³ čo bola úroveň ročnej prepravy cez Ukrajinu v poslednom roku, z toho 4 mld.m³ pre SPP, zvyšok pre ďalších klientov Gazpromu. „Samozrejme ukončenie vojny na Ukrajine by tomuto procesu veľmi prospelo. Zmluva s Gazprom Exportom je platná do roku 2034 a SPP ju nemieni vypovedať, lebo kontrakt s Gazpromom je pre SR ekonomicky najvýhodnejší, keďže plyn bol nakupovaný za trhové ceny, ale bol dodaný až na Slovensko. Preto SPP do svojich cien nemusel zahŕňať prepravné poplatky, ktoré sú aktuálne veľmi vysoké,“ zdôvodnil Ján Klepáč, ktorý poukázal aj na rastúci význam prepojenia na Maďarsko.
Kapacita prepravy plynu z Maďarska na Slovensko je aktuálne 3,5 mld.m³ ročne, spotreba SR je zhruba 4,5 mld.m³. Už v blízkej dobe tak bude musieť dôjsť k tomu, že Slovensko bude musieť importovať zemný plyn aj z inej krajiny. V tejto súvislosti je pravdepodobná trasa z Nemecka cez Česko, kde má SPP zarezervovanú kapacitu.
Na rozdiel od Európy malo Slovensko ešte aj vo februári 2025 nadpriemerné zásoby zemného plynu vo svojich zásobníkoch. „Iste k tomu prispel i fakt, že ešte koncom decembra boli zásobníky naplnené takmer na 100%. Takže nedostatok zemného plynu tento rok Slovensku nehrozí. Neistota skôr panuje v cenách, hlavne ak budúci rok slovenská vláda zruší energopomoc pre domácnosti,“ konštatoval Ján Klepáč.
Zdroje zemného plynu, ktoré ovplyvňujú resp. môžu ovplyvňovať zásobovanie Európy
Ján Klepáč sa venoval aj novým, pre Európu perspektívnym možnostiam ťažby plynu. Hoci vlastná ťažba v Európe klesá, podľa Eurostatu a ENTSOG-u dosiahla minulý rok ťažba v EÚ a Veľkej Británii spolu takmer 60 mld. m³, zdá sa, že aj tu sa blýska na lepšie časy.
Čierne more a jeho podmorské zásoby zemného plynu môžu priniesť zásadnú zmenu v energetickej mape Európy. „Od roku 2027 sa začne ťažba plynu z rumunského náleziska Neptun Deep, ktoré bolo objavené už pred desiatimi rokmi, ale až teraz sa začína využívať. Predpokladané zásoby z tohto ložiska sú 100 mld. m³ zemného plynu a celkové rumunské zásoby v Čiernom mori predstavujú 200 mld. m³,“ konkretizoval poradca Prezídia SPNZ.
Energetickí analytici predpovedajú, že ešte do konca tejto dekády sa stane Rumunsko najväčším producentom zemného plynu v EÚ. Ložisko Neptun Deep sa nachádza 160 km od pobrežia a ťaží sa vo vodách hlbokých 100 až 1000 metrov. Ložisko spoločne rozvíjajú rakúska spoločnosť OMV a ROMGAZ. „Dôležité je, že rumunský prevádzkovateľ prepravnej siete Transgaz už zadal zákazku na výstavbu 308 km dlhého plynovodu, ktorý napojí toto ložisko na európske plynárenské siete v regióne,“ zdôraznil Ján Klepáč a pripomenul aj nové objavy na nórskom kontinentálnom šelfe (OMV) či plány nórskeho ťažobného sektora na zvýšenie investícií na 253,8 miliardy nórskych korún, smerované do v súčasnosti produkujúcich ložísk, ako aj do rozvoja nových ložísk a do pobrežných aktív.
Stabilnú pozíciu v európskom energetickom mixe majú aj dodávky plynu z Alžírska, potrubného aj LNG, ktoré v minulom roku predstavovali 32 mld. m³, resp. 19 mld. m³.
Z hľadiska dodávok zemného plynu do Európy sa javí ako perspektívna oblasť východného Stredomoria zahrňujúca Egypt ( s preukázateľnými zásobami 2209 mld. m³), Izrael (1000 mld. m³) a Cyprus (509 – 673 mld. m³), uviedol Ján Klepáč. Širšiemu rozvoju energetického exportu či už cez LNG alebo pomocou plánovaného plynovodu EastMed bránia vzájomné spory o náleziská, nízka ťažba, chýbajúca infraštruktúra i politická nestabilita. „Myslím, že je to príležitosť pre EÚ podniknúť kroky, ktoré podnietia investície do ťažby a potrebných infraštruktúrnych projektov. Len to by EK musela vziať zemný plyn na milosť a v rámci diverzifikačných aktivít sa zapojiť do tohto procesu,“ zdôraznil s tým, že uvedené tri krajiny by do konca tejto dekády mohli pokrývať 7% dopytu EÚ.
Pokiaľ ide o dodávky LNG, ktoré v ostatných dvoch rokoch kryjú významnú časť európskeho dopytu, medzi najväčších dodávateľov patria USA, Katar a Rusko. V USA sa tento rok začnú realizovať nové projekty s výraznou podporou súčasného prezidenta. Na prelome rokov 2024/25 sa uviedli do prevádzky: druhá fáza terminálu Venture Global v Louisiane a tretia fáza projektu Corpus Christi v Texase. Tým sa zvýši vývoz LNG z USA v tomto roku o 15%. Katar rovnako pripravuje rozsiahly program expanzie s cieľom zvýšiť svoju vývoznú kapacitu do roku 2030 o neuveriteľných 85 % oproti súčasným úrovniam, vyčíslil ján Klepáč.
Prepravné siete ovplyvňujúce dovoz zemného plynu na Slovensko
Niekoľko desaťročí od roku 1967 sa európske prepravné plynovody stavali v smere východ – západ, čo malo svoju logiku, keďže prepájali najväčšieho producenta zemného plynu Sovietsky zväz, s najväčším odberateľom, západnou Európou. „Až plynová kríza v januári 2009 naplno ukázala nedostatky takéhoto riešenia. Na 12 dní boli zastavené dodávky ruského zemného plynu do Európy. Najviac postihnutými štátmi bolo Slovensko a Bulharsko. Vo zvyšku Európy bolo plynu relatívne dosť, ale k nám sa nemohol dostať. Chýbali prepojovacie plynovody – interkonektory,“ pripomenul poradca Prezídia SPNZ s tým, že stredná Európa z tejto lekcie poučila.
Výsledkom spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky bol postupne vybudovaný interkonektor sever – juh, spájajúci poľský LNG terminál Swinoujscie pri Baltickom mori s chorvátskym LNG terminálom Omišalj v Jadranskom mori. V rámci neho bolo zrealizované a sprevádzkované slovensko – poľské a slovensko – maďarské prepojenie, čím sa Slovensko plynovodne prepojilo so všetkými svojimi susedmi. Tak po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 mohlo Slovensko pomerne rýchlo diverzifikovať dodávky plynu z LNG terminálov v západnej Európe, príp. aj plynovodmi z Nórska, uviedol Ján Klepáč.
Opätovné prerušenie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie v januári 2025 podľa neho tlačí Slovensko tesnejšie sa pripútať k juhovýchodnej Európe cez ktorú je možné priviesť do strednej Európy plyn z Rumunska, Kaspickej oblasti, východného Stredomoria i LNG terminálov v Stredozemnom mori.
Možné trasy prepravy plynu na Slovensko
Prvou je Balkan Stream, uvedený do prevádzky v roku 2021, ktorý nadväzuje na podmorský plynovod TurkStream vedúci z Ruska popod Čierne more do Turecka. TurkStream má kapacitu 31.5 mld. m³ plynu ročne, z čoho časť je vyčlenená pre niekoľko krajín juhovýchodnej Európy. Prvá vetva napojenia na TurkStream prechádza Tureckom, zatiaľ čo druhá vetva smeruje do Bulharska, Srbska a Maďarska. Srbsko a Bulharsko nazývajú túto časť plynovodu Balkan Stream, priblížil poradca Prezídia SPNZ.
Vertikálny koridor
Slovensko, spolu s Ukrajinou a Moldavskom, sa podpisom memoranda o porozumení pripojili v januári 2024 k Vertikálnemu koridoru, spoločnej iniciatíve operátorov prepravných sietí z Grécka, Bulharska, Rumunska, Ukrajiny, Moldavska a Slovenska, ktorá poskytuje príležitosť na dovoz plynu z gréckych LNG terminálov. Vo výročnej aukcii zatiaľ nebol preukázaný relevantný dopyt. Aj keď súčasné kapacity z Maďarska na Slovensko sú z väčšej časti vypredané, slovenský prepravca EUSTREAM našiel technické riešenie, ako kapacitu navýšiť o ďalších takmer 0,9 mld. m³/rok, pripomenul Ján Klepáč.
Importný koridor KASPIK (Solidarity Ring)
Je iniciatívou národných prepravcov Bulharska (Bulgartransgaz), Rumunska (Transgaz), Maďarska (FGSZ) a Slovenska (EUSTREAM) zameraná na rozvoj dovozu zemného plynu z Azerbajdžanu. Cieľom projektu je pri minimálnej úprave prepravnej siete zabezpečiť importnú trasu pre dodávky zemného plynu z Azerbajdžanu v predpokladanom objeme do 5 mld. m³ /rok, vysvetlil Ján Klepáč. V r. 2024 zatiaľ chýbal na danej trase záväzný dopyt, no do budúcna by toto riešenie mohlo výrazne prispieť k diverzifikácii zásobovanie juhovýchodnej Európy. V prospech trasy hovorí podpísané Memorandum o porozumení medzi Európskou komisiou a Azerbajdžanom z 18. júla 2022 o strategickom partnerstve v oblasti energetiky. Projekt je podporený aj medzivládnym memorandom z 25. apríla 2023 podpísaným zástupcami vlád Bulharska, Rumunska, Maďarska, Slovenska a Azerbajdžanu, dodal poradca Prezídia SPNZ.
Záver
Prerušenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu 2025 bolo podľa Jána Klepáča len ostatnou, zrejme nie poslednou, skúškou odolnosti európskeho i slovenského plynárenstva. Predchádzali mu európske plynárenské krízy 2006, 2009, svetová kríza finančná 2008, majdan na Ukrajine 2014 (ktorý dal špeciálne zabrať aj slovenskému plynárenstvu), útok ruskej armády na Ukrajine 2022. „Dôležité je, že zo všetkých týchto skúšok vyšlo plynárenstvo so cťou. Plynári stále vedia, kde nakúpiť zemný plyn i akými cestami ho prepraviť včas na miesto spotreby. A v tom je ich budúcnosť, aj budúcnosť ušľachtilého paliva akým je zemný plyn,“ zdôraznil Ján Klepáč, ktorý za dôležitú považuje aj zmenu spoločenského a politického vnímania zemného plynu i jeho pozície v energetickom mixe. Svedčia o tom aj rozhodnutia európskych energetických koncernov, ktoré v roku 2024 zdvojnásobili investície do ropných a plynárenských projektov, pričom o desatinu znížili investície do obnoviteľných zdrojov.
Zároveň sa oslabuje pozícia aktivistov, akým je napríklad Greta Thunberg. Vysoké ceny energií a klesajúca konkurencieschopnosť tamojšej ekonomiky viedla nemeckých poslancov vo februári 2025 ku schváleniu možnosti štátnych dotácií pre plynové elektrárne až do roku 2042, hoci pôvodne mali svoju činnosť ukončiť v roku 2035, uviedol poradca Prezídia SPNZ.
Čoraz viac nielen energetických, ale i bankových analytikov podľa neho upozorňuje, že Green Deal vyústi do stagnácie. V rámci zelených zákonov sa rodia tie najabsurdnejšie nápady, ktoré zvyšujú geopolitickú, energetickú a potravinovú neistotu a v konečnom dôsledku sú existenčnou hrozbou pre blahobyt národov, teda presný opak toho čo propagujú, konštatoval Ján Klepáč.
Pokiaľ ide o vývoj v EÚ, pripomenul výrok španielskeho ekonóma a profesora globálnej ekonómie Daniela Lacalleho: „Nikto, kto rozumie energetike, nerozumie tomu, čo teraz Európska únia robí!“. „Čo k tomu dodať? Myslím, že to dopadne takto: Najprv nás ignorovali, potom sa nám posmievali, potom nám vyhrážali a nakoniec sme zvíťazili!“ uzavrel poradca Prezídia SPNZ Ján Klepáč na konferencii Vykurovanie 2025.
Vystúpenia expertov slovenských plynárenských spoločností
Na podujatí prezentovali najnovšie poznatky a trendy zo sektoru plynárenstva viacerí odborníci zo slovenských plynárenských spoločností. Počas prvého dňa venovaného téme „Energetika budov“ (generálny partner SPP – distribúcia, a.s.,) sa v sekcii „Energetická legislatíva“ bezpečnosti a diverzifikácii dodávok plynu venoval Jerguš Vopálenský z SPP-distribúcia.
Jej ďalší zástupca, Radovan Illith prezentoval v sekcii „Energetická hospodárnosť budov“ minimalizáciu CAPEX pri výstavbe RD v energetickej triede A0 s využitím obnoviteľných plynov.
Počas druhého dňa konferencie venovanému téme Progresívna výroba tepla v sekcii „Zdroje tepla“ vystúpil Július Roth, ktorý predstavil možnosti využitia záruk pôvodu obnoviteľných plynov v rôznych sektoroch vykurovania.