Žilina 13. júna 2024 – Zemný plyn sa bude používať naďalej a paralelne s tým sa svet bude sústreďovať na nové riešenia v podobe využívania obnoviteľných plynov či technológií zachytávania, skladovania a využívania uhlíka. Vplyv politických rozhodnutí a cieľov, najmä Európskej zelenej dohody na energetiku a priemysel je zjavný. Green Deal nebude po posledných eurovoľbách zrušený, ale jeho implementácia sa zrejme spomalí a dôjde k jeho revízii, keďže covid, vojna na Ukrajine či energetická kríza zásadne zmenili situáciu v porovnaní s obdobím, keď bola dohoda prijatá. Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Technické výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal poradca Prezídia SPNZ Ján Klepáč.
Dve miliardy voličov v 50 krajinách , viac ako štvrtina populácie sveta, znamenajú, že rok 2024 je supervolebný, podobná situácia sa bude opakovať až v roku 2048, poznamenal Klepáč.
Pre posudzovanie pozície zemného plynu nielen v supervolebnom roku, ale aj v ďalších rokoch sú podľa neho dôležité tri udalosti, Svetové ekonomické fórum (WEF) v Davose, klimatické samity OSN COP a správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).
Hoci svet čelí rôznym hrozbám, neistotám na trhu a energetickej kríze, WEF prišlo s výzvou 31-percentného zníženia spotreby energie do roku 2030. A to napriek tomu, že centrá umelej inteligencie a dátové centrá sú veľkými „žrútmi elektrickej energie“, uviedol Klepáč.
Správa IEA zas podľa neho tvrdí, že v roku 2030 dôjde k „peaku“ vo využívaní fosílnych palív, pokles však bude v prípad plynu a ropy a minimálny. Aj v roku 2050, roku predpokladanej uhlíkovej neutrality, tu bude významná spotreba plynu a ropy, uvádza IEA. Spotreba sa bude dramaticky meniť, konštatoval poradca Prezídia SPNZ s tým, že podľa všetkých scenárov IEA v rozvinutých ekonomikách klesne o cca 25 %, v rozvíjajúcich však stúpne o takmer 40 %.
Vplyv vojny na Ukrajine
Vojna na Ukrajine núti plynárenstvo zaoberať sa novými zdrojmi a trasami, pripomenul Klepáč. Do vojny Rusko pokrývalo cca 40 % európskej spotreby plynu, koncom minulého roka to bolo len 8 %. Dramaticky stúplo využitie LNG, v rámci neho však aj ruského LNG. Spotreba plynu bude aj v Európe do roku 2030 stúpať.
Sankcie poškodili Rusko, Gazprom, ale aj EÚ. Gazprom v roku 2023 vyprodukoval necelých 360 bcm plynu, najmenej od roku 1989. Vzhľadom na odstavenie veľkých prepravných trás, ako boli Jamal (stopnutý Poľskom na jar 2022) a Nord Stream 1 (poškodený v septembri 2022 po sabotážnych výbuchoch), ostali len dve trasy prepravy ruského plynu do Európy, ukrajinská a TurkStream. Gazprom tak neznížil len produkciu, ale aj dodávky do Európy, ktoré boli rovnako najnižšie od jeho vzniku, upozornil Klepáč.
Možnosti Gazpromu nahradiť európske odbytisko ázijským, najmä čínskym, podľa neho narážajú na limity zdrojov, ktoré by mali pokryť očakávaný objem exportu cez existujúci plynovod Power of Siberia 1 a plánovaný Power of Siberia 2. Ďalším problémom je tvrdý tlak Číny na cenu ruského plynu, ktorú dostala až na 257 USD/1000 m3, o 28 % nižšie v porovnaní s tou, ktorú Gazprom inkasoval v Európe. Čína pritom žiada cenu až na úrovni domácich ruských, silno dotovaných cien, dodal Klepáč s tým, že situácia pre Gazprom nie je ružová a Ázia zrejme nenahradí výpadok európskych dodávok.
„Zemný plyn budeme používať naďalej a paralelne s tým sa budeme sústreďovať na nové riešenia, povedal poradca Prezídia SPNZ na margo ďalšieho vývoja a v tejto súvislosti vyzdvihol využívanie obnoviteľných plynov (biometán, vodík) či technológie zachytávania, skladovania a využívania uhlíka (CCS, CCUS). Pripomenul, že podľa Global CCS Institut je v súčasnosti globálne v prevádzke 43 CCS projektov so spoločnou kapacitou 50 MTPA, ďalších 28 je vo výstavbe s 33 MTPA a viac než 300 je v štádiu vývoja (spoločná kapacita min. 300 MTPA), najmä v USA, EÚ, v Austrálii a na strednom východe.
Vplyv politiky
Citeľný vplyv politiky na prítomnosť či budúcnosť zemného plynu, ale aj energetiky ako takej a priemyslu, ilustroval Klepáč na príklade Európskej zelenej dohody, predstavenej po predchádzajúcich eurovoľbách 11.12.2019. „Nie je to jeden ucelený materiál, má mnoho súčastí z ktorých je možné mnohé objektívne oceniť, iné sú predmetom diskusií a niektoré sú vyslovene kontroverzné,“ poznamenal Klepáč.
Keďže mnohé opatrenia sa prijímajú bez reálnych podkladov, len na základe ideologického presvedčenia o nutnosti riešiť klimatickú krízu, dôsledkami podľa neho boli okrem iných hnutie žltých hviezd vo Francúzsku ako reakcia na zámer vyššieho zdanenia fosílnych palív, či prehra prezidenta Macrona v eurovoľbách.
Farmárske protesty proti metánovej stratégii a likvidácii chovov hovädzieho dobytka vo Francúzsku zas pomohli k zmene politickej scény a zostavovaniu vlády Geertom Wildersom.
V Nemecku plán Zelených zakázať kotly na zemný plyn a tuhé palivá spôsobil politické zemetrasenie a vládna koalícia utrpela v eurovoľbách debakel, pripomenul Klepáč. „Následky sú mnohokrát fatálne a pretavili sa aj do výsledku minulotýždňových eurovolieb,“ dodal.
Slovenská situácia
Pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri MŽP SR dospel k záverom, že splnenie cieľov znižovania emisií by si vyžiadalo odchod významných priemyselných podnikov zo SR a ciele Fit for 55 sú bez výrazného obmedzenia dopravy a mobility nedosiahnuteľné, poznamenal Klepáč. ₂. Inštitút tiež pripomenul, že po definitívnom odstavení uhoľných zdrojov vo Vojanoch a Novákoch má Slovensko 6. najmenej emisnú energetiku v EÚ.
IEP podľa Klepáča tiež hovorí, že najlacnejší spôsob zachytávania uhlíka predstavujú opatrenia v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve, teda do pôdy (55 €za tonu CO₂), v minulosti boli 116 až 504 € za tonu CO2. „Fotosyntetická asimilácia uhlíka je najmohutnejší nástroj na zmiernenie globálnych zmien,“ uviedol poradca Prezídia SPNZ.
Ďalší osud Green Dealu
Pokiaľ ide o výsledky eurovolieb 2024 dá predpokladať, že Green Deal sa nezastaví, ale spomalí, domnieva sa Klepáč s tým, že súčasná európska vládnuca koalícia môže prakticky pokračovať, ale s oveľa menším počtom mandátov a bude sa jej ťažko hľadať zhoda naprieč Európskym parlamentom.
„V tejto situácii bude oveľa viac záležať na postoji Európskej Rady. Straty zelených, socialistov i progresívcov v eurovoľbách skomplikujú ich pozície v domácej politike,“ povedal Klepáč. Tlak členských štátov bude podľa oveľa dôležitejším impulzom ako výsledok volieb do europarlamentu.
K revízii Green Dealu príde aj z dôvodu, že od čias, keď sa prerokúval a schvaľoval, situácia sa výrazne zmenila pre covid, vojnu na Ukrajine a energetickú krízu.
Tvrdé dekarbonizačné opatrenia, ktoré si EÚ stanovila, platia iba pre ňu, jej konkurentov, ale i partnerov nijako neviažu a ich kroky sú opatrnejšie, poznamenal Klepáč s tým, že Európa predstavuje 6 % svetovej populácie a produkuje niečo vyše 8 % svetových emisií. Zdôraznil potrebu doplniť Green Deal „Industrial Dealom“, ktorý má pomôcť zachovať a zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. „Pretože priemysel skutočne je európska budúcnosť,“ uzavrel poradca Prezídia SPNZ Ján Klepáč.