Bratislava 22. septembra 2022 – Jedným z riešení závislosti Slovenska na ruských dodávkach je zabezpečenie alternatívnych zdrojov plynu. Slovensko by tiež malo požiadať o možnosť presunu finančných prostriedkov z eurofondov v boji s energetickou krízou, najmä na pomoc obyvateľom, ktorí čelia vysokým cenám energií. Počas diskusie v rámci Stredoeurópskeho plynárenského kongresu sa na tom zhodli predseda výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský a poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel.

Nikto v strednej Európe nebol pripravený na energetickú krízu v takomto rozsahu, uviedol na margo aktuálnej situácie Kremský. „Napriek skúsenosti s rokom 2009 sme si nevedeli predstaviť, že sa plyn môže stať zbraňou, najprv finančnou a neskôr aj nástrojom vydierania zo strany Ruska,“ povedal s tým, že Rusko dnes dodáva do Európy oveľa menej plynu, za ktorý inkasuje oveľa viac. Vysoké ceny plynu a európske obavy o zvládnutie zimy sú výsledkom plynovej vojny, dodal.

„Plyn sa stal vzácnosťou. Tým, že sa používa ako zbraň, dostal negatívne PR a veľa krajín v Európe uvažuje, ako od neho úplne odísť, nie z environmentálnych dôvodov, ale pretože sa stal zbraňou“. Stredná Európa nie je úplne pripravená na to, čo môže prísť. Ľudia by mohli získať konkrétnu predstavu až vtedy, keby im tiekla studená voda, kúrili by na 15 stupňov a cestovali len MHD prípadne chodili výlučne pešo alebo na bicykli, myslí si Kremský.

Stať sa to podľa neho môže aj preto, že plyn sa nevyužíva len v energetike, ale je významným zdrojom aj v priemysle. Dnes stojí na Slovensku fabrika, ktorá je jedným z najväčších výrobcov adblue v Európe, pripomenul s poukázaním na Duslo Šaľa.

Alternatívy

Pri hľadaní východísk je podľa Kremského dôležité, aby Slovensko malo alternatívu. „Aby tu bola alternatíva, ktorá je konkurencieschopná, cenovo zaujímavá. Potom ruský plyn, ktorý sa stal zbraňou, ňou veľmi ťažko môže byť, pretože ak chce niekto vydierať plynom, zoberiem ho od niekoho iného,“ skonštatoval zástupca slovenského parlamentu s tým, že závislosť SR na ruskom plyne sa tento rok čiastočne podarilo znížiť.

„Dôležité je pracovať na viacerých veciach. Prvou sú alternatívne dodávky, LNG, iné zdroje plynu, ako sú Izrael, Cyprus, severná Afrika, Azerbajdžan,“ vymenoval Kremský, ktorý pripomenul aj potenciál alternatívnych zdrojov energie, napríklad bioplyniek spracúvajúcich bioodpad.

Zdôraznil tiež potrebu jasného akčného plánu zníženia závislosti na Rusku, ktorý zahŕňa, úspory, alternatívne zdroje a vlastnú ťažbu. Tú treba podporiť a zjednodušiť aj zákonom. „Nemôžeme dovoliť, aby sa jeden vrt pripravoval 10 rokov,“ zdôraznil šéf hospodárskeho výboru parlamentu. „Sme v situácii, keď sme závislí od krajiny, ktorá nás vyhlásila za svojho nepriateľa a my ideme riešiť „mravčeky a chrobáčiky. To nejde,“ dodal s tým, že môže prísť zima, ktorá nás „prefacká a presvedčí.“

Na aktuálnosť problému závislosti na ruskom zdroji v súvislosti s bezpečnosťou dodávok poukázal aj Robert Hajšel. „Zimu určite nejako prežijeme. Ale ak máme v zásobníkoch 100 bcm a počas zimy vie Európa spotrebovať 150 bcm aj pri úsporách, stále potrebuje tok plynu,“ povedal s tým, že ani zásobníky naplnené na viac ako 90 % nestačia. „Potrebujeme stály prítok plynu, je jedno či ruského, alžírskeho alebo azerbajdžanského,“ zdôraznil Hajšel s tým, že bez toho prežijeme zimu len veľmi ťažko a za cenu veľkých úspor, ktoré nie sú v mnohých prípadoch možné, napríklad pri senioroch či malých deťoch.

„Musíme zabezpečiť alternatívne zdroje plynu,“ zdôraznil ďalej europoslanec, podľa ktorého je pri diverzifikácii potrebné prihliadať na to, odkiaľ sa plyn dovezie, ako aj na dĺžku kontraktov. Treba sa rovnako vyhnúť závislosti od iných režimov, postupovať pragmaticky, ale brať do úvahy aj európske základné hodnoty.

Riziko úplného zastavenia dodávok z Ruska považuje Hajšel za „živé“. Vyváženosť medzi ponukou a dopytom je krehká a ľahko narušiteľná, čo zvyšuje paniku na trhu a následne ceny plynu. V rozpočte treba nájsť peniaze na zastropovanie cien. Poslanec EP v tejto súvislosti navrhuje, aby slovenská vláda požiadala Európsku komisiu o možnosť presúvať prostriedkov z kohéznych štrukturálnych fondov a ďalších investičných fondov (EŠIF) na sociálne kompenzácie, dotovanie cien, ale aj do Plánu obnovy a využiť ich na budovanie plynárenskej infraštruktúry, pripravenej už aj na prepravu obnoviteľných plynov napríklad zeleného vodíka, bez čoho súhlas EK nepríde.

Hajšel pripustil, že plyn dostal negatívne PR, keďže je využívaný ako strategická geopolitická zbraň. Zdôraznil však, že ho potrebujeme, pretože lebo nám pomôže prežiť prechodné obdobie niekoľkých rokov a nezaobídeme sa bez neho, rovnako ako bez jadra. V tejto súvislosti vyjadril spokojnosť so zaradením plynu a jadra do zelenej taxonómie EÚ, vďaka čomu dostanú označenie perspektívnych zdrojov na ďalšie desaťročia. „Tým dostali investori povzbudenie, aby sa nebáli ďalej investovať do plynovej infraštruktúry. Vidíme, aké je to teraz dôležité, či už ide o LNG terminály či prepojenia medzi štátmi. V západnej Európe sa to už veľmi zanedbalo a neexistujú dostatočné prepojenia ani medzi Španielskom a Francúzskom či medzi Francúzskom a Nemeckom, čo nám teraz veľmi chýba a ohrozuje bezpečnosť dodávok,“ pripomenul europoslanec.

V tejto súvislosti ocenil prepojenia, ktoré so susednými štátmi vybudovalo Slovensko. „Je dobré, že peniaze idú do budovania terminálov a zvyšovania ich kapacity a že diverzifikujeme a pripravujeme sa na to, aby sme sa mohli aj v strednej Európe dostať k inému ako ruskému plynu, lebo je to jednoducho strategicky nevyhnutné,“ povedal.

Spolupráca a solidarita vs. zoštátňovanie

Kľúčovým slovom je podľa Hajšela spolupráca, s ktorou súvisí solidarita medzi štátmi, ktoré majú plynu alebo elektriny dosť a tými, ktoré nemajú. „Nemôže sa stať, aby sme pristupovali k nejakému zoštátňovaniu,“ zdôraznil s tým, že naši partneri v Únii ani v Bruseli sa nebudú pozerať s porozumením na to, na čom sa dohodla slovenská vláda. Ide o využívanie zásobníka v Dolných Bojanoviciach, čo je istým spôsobom zoštátnenie, alebo zákaz vývozu elektriny do zahraničia v prípade núdzového stavu, ktorý nie je veľmi dobre definovaný, čo je zneužiteľné, tvrdí poslanec EP s tým, že napriek pozitívam, ako je napríklad zastropovanie cien pre koncových spotrebiteľov, budú musieť definitívnemu schváleniu zákona predchádzať rokovania a konzultácie s EK.

To, čo schválila slovenská vláda, je plán B, plánom A je riešenie na úrovni EK, povedal Kremský, ktorý je skeptický, pokiaľ ide o nájdenie spoločného komplexného riešenia vzhľadom na rozdielnosť jednotlivých národných trhoch, pre ktorú bude ťažké nájsť niečo, čo bude vyhovovať všetkým.

„Preto je dôležité pripravovať plán B,“ zdôraznil Kremský s tým, že ceny bude potrebné zastropovať. S názorom, že cenový strop môže odrádzať od šetrenia energií podľa neho možno súhlasiť, ako aj s tým, že tlak dopytu a ponuky vytvára želateľný efekt úspory. „Som zástanca trhovej ekonomiky a neviditeľnej ruky trhu, ale musí to mať svoje hranice,“ skonštatoval Kremský s tým, že tak ako v prípade potravín sa po ich zdražení bude menej vyhadzovať, napriek tomu nemožno dovoliť, aby ľudia hladovali, keď bude chlieb stáť 20 €. Podobne pri elektrine a plyne vieme, že veľa ľudí nimi mrhá. Ale nemôže nastať situácia, že ľudia nebudú môcť kúriť, budú žiť v zime a energetickej chudobe.

Kremský nepovažuje za cestu zdanenie zarábajúcich firiem a použitie peňazí na dotácie, lebo tieto peniaze skončia u finančných špekulantov na finančných trhoch. „Hlavne trh s elektrinou sa vymkol z kĺbov a v podstate uletel. Nechať ho ďalej ovplyvňovať ceny elektriny by bolo veľmi nebezpečné nielen pre občanov , ale najmä pre európsky priemysel,“ zdôraznil šéf hospodárskeho výboru parlamentu, ktorý varoval pred nezvládnuteľnými cenami energií pre priemysel a následnýkolapsom veľkej časti slovenskej ekonomiky a podobným vývojom v iných krajinách.

„Som zástancom zastropovania cien. Nie som zástancom vyvlastnenia slovenských elektrární a podobne. To by bolo extrémne drahé riešenie, ktoré by neprinieslo až tak veľa, ako si politici sľubujú,“ povedal Kremský. Za rozumné riešenie považuje je dočasné „znárodnenie“ pri ktorom štát cez svoje spoločnosti zoberie elektrinu potrebnú pre Slovensko alebo aspoň jej časť a dodá ju odberateľom za primerané ceny, ziskové pre výrobcov distribútorov a predajcov a znesiteľné pre odberateľov. „To je rozumné riešenie do času, kým sa trhy upokoja a nezačnú reálne fungovať,“ dodal.

Zdôraznil tiež nutnosť pomoci ľuďom s centrálnym kúrením, ktorých je na Slovensku minimálne 1,5 milióna. Tam by mal štát pomôcť, lebo pre sociálne slabších ľudí je to ťažko zvládnuteľné. Pokiaľ nebude riešenie aj pre cenu plynu, zdraženie v budúcom roku môže byť o 150-200 %, upozornil Kremský. „To si nemôžeme dovoliť, pretože by nastala energetická chudoba a bieda ľudí, ktorí by sa zadĺžili a neplatili. Problámy so splácaním faktúr by sa následne mohli preniesť do ekonomiky v podobe druhotnej a terciárnej platobnej neschopnosti, dodal.