Bratislava 18. júna 2021 – Slovensko chce pri napĺňaní klimatických cieľov a investíciách do súvisiacej dekarbonizácie ísť postupnou cestou, nie skokovo, využiť popri OZE aj existujúcu plynárenskú infraštruktúru a zohľadniť danosti jednotlivých krajín, energetickú efektívnosť, ako aj problematiku energetickej chudoby a energetickej náročnosti priemyslu. Na webinári Euractivu „Obnoviteľné plyny: Kde je ich miesto v energetike do roku 2050?“ to povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek.
Niektoré štáty EÚ, ktoré začínajú na „zelenej lúke“, podľa neho presadzujú skokovú reformu a chcú, aby sa hneď od začiatku hovorilo len o obnoviteľných zdrojoch a vodíku.
„Krajiny, ktoré majú infraštruktúru dobre vybudovanú, SR je 2. najplynofikovanejšia krajina v EÚ s dlhou históriou využívania plynu, presadzujú, že ak budeme robiť takéto investície, aby sa na to išlo postupne, s rozumom. Hovoríme o technologicky neutrálnom prístupe a ekonomickej efektívnosti. Pretože peniaze sú vždy až na prvom mieste,“ uviedol Galek a stým, že práve krajiny SVE hovoria o racionálnom prístupe a využívaní toho, čo majú k dispozícii. „Vychádzajú z toho, že keď tie financie použijeme, na konci dňa to bude musieť niekto zaplatiť, a to bude spotrebiteľ,“ skonštatoval a pripomenul aj otázku energetickej chudoby a energeticky náročného priemyslu.
Aj v pripravovanej taxonómii EÚ ide o udržateľné, nie hneď zelené investície, zdôraznil. “Ako SR presadzujeme, aby bola investícia považovaná za udržateľnú, resp. prechodnú, a to v prípade plynu aj jadra,“ ozrejmil.
Štátny tajomník MH pripomenul, že okrem plynárenskej infraštruktúry ma Slovensko aj 113 bioplynových staníc využívajúcich bioplyn na výrobu elektriny a tepla, pričom za ich problém považuje práve využitie tepla. Slovensko chce podporovať prestavbu týchto staníc na výrobu biometánu a jeho dodávanie do siete.
„To. čo ako SR presadzujeme, keď ideme touto cestou, aby to nebolo robené skokovo, aby sme zohľadnili danosti jednotlivých členských krajín, to čo bolo vybudované v minulosti. Aby sme využívali infraštruktúru, ktorú máme, aby zo bolo o rekonštrukcii, blendingu, retrofitingu. Aby sme sa naozaj postupne dopracovali k cieľu,“ zdôraznil.
Skokové, ekonomicky náročné riešenia podľa neho na konci dňa zaplatí spotrebiteľ. Toho to môže odradiť a môže povedať, že nechce prispievať svojou peňaženkou k zelenej Európe, dekarbonizovať energetiku, pretože na to nemá.
Galek pripomenul, že v rámci Plánu obnovy zameraného na elektroenergetiku má SR 220 mil. eur vyčlenených aj na zelenú energetiku, či už na nové OZE v oblasti výroby elektriny či zvyšovanie flexibility sietí. „To, čo je dôležité, je rekonštrukcia bioplynových, biomasových staníc a malých vodných elektrární, tzv. repowering,“ podotkol s tým, že všetko ostatné sa dá riešiť v rámci Modernizačného fondu a štrukturálnych fondov.
„Celkovo na zelenú energetiku sa bavíme o sume 1 mld. eur do roku 2030. Som presvedčený, že tieto finančné prostriedky získame, znížime záťaž na strane koncových spotrebiteľov, čo nám pomôže zvýšiť akceptovateľnosť v očiach verejnosti a ciele nielen dosiahnuť ale aj prekonať,“ povedal Galek.
Pokiaľ ide o infraštruktúru v súvislosti s využívaním dekarbonizovaných plynov alebo primiešavaní vodíka, treba ju podľa Galeka adaptovať. „Bolo by nešťastným riešením povedať, že do existujúcej infraštruktúry nejdeme nič investovať, lebo je odpísaná a vieme ju využívať, a po 10 rokoch ju nechať schátrať a začať sa škriabať po hlave, čo s ňou a ako ju obnoviť,“ myslí si Galek. Je za to, aby SR využívala možnosti, ktoré má, išlo cestou blendingu a retrofitingu. „Dnes niečo vieme primiešať a následne, o pár rokov, keď infraštruktúru na to uspôsobíme, tam budeme dodávať iba dekarbonizované plyny alebo vodík,“ načrtol s tým, že nejde len o existujúcu infraštruktúru, ale aj súčasti , ktoré treba pridať, ako sú kompresorové stanice, čističky, prípojky.
V súvislosti s ďalšou elektrifikáciou priemyslu súvisiacou s dekarbonizačnými snahami Galek pripomenul, že prináša aj vyššiu spotrebu elektriny a treba sa pozrieť, kde ju zoberieme. Na jednej strane ju môžu dodať OZE, ale aj plyn, ktorý nie je určený len na priamu spotrebu. “Je aj nosičom energie, resp. vieme z elektriny vyrobiť syntetický metán, ktorý vieme využiť na uskladnenie elektriny v istých časoch,“ povedal Galek s tým, že v rámci plynárenského prerodu budú musieť byť zohľadnené aj „ostrovné riešenia“.
Pokiaľ ide o vodík, prioritu by ml podľa neho dostať zelený vodík. „Popri ňom bude zohrávať dôležitú úlohu aj modrý vodík vyrobený zo zemného plynu a iný, hnedý, šedý, atď. “ tvrdí Galek. Pripomenul, že vodík nie je zdroj, ale nosič energie, ktorý sa dá využiť na jej skladovanie, v doprave či priamo v priemysle, pričom treba sledovať aj straty, aká technológia je využitá a najmä z čoho je to zaplatené. „Dnes sa bavíme o tom, že kilogram vodíka vyjde na 9 €, možno, že v niektorých časoch viac. Takýto vodík by sme mali vedieť vyrábať v časoch, keď je elektrina najlacnejšia, keď je k dispozícii na trhu. Bohužiaľ, keď je najlacnejšia, zelenej elektriny nie je až tak veľa k dispozícii,“ podotkol Galek.
Aj na európskej úrovni sa podľa neho hovorí o využití rôznych druhov vodíka, okrem iného modrého vodíka zo zemného plynu, resp. bioplynu s využitím CO2 ako vedľajšieho produktu. „Ak chceme dosahovať uhlíkovú neutralitu, musíme aj toto vybalansovať,“ uzavrel štátny tajomník MH Karol Galek.