Bratislava 8. apríla 2022 – Plynárenstvo na Slovensko musí obhájiť svoje postavenie na trhu a to, že garantuje dodávky suroviny a tepla pre priemysel, domácnosti a celú spoločnosť. V panelovej diskusii workshopu Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Ako ovplyvní energetickú bezpečnosť Slovenska konflikt na Ukrajine?“ to povedal analytik Karel Hirman. Rusko sa podľa neho chystá zastaviť dodávky plynu a Slovensko sa naň musí v spolupráci s partnermi v EÚ a zámorí pripraviť.
„Vojna na Ukrajine nezačala 24. februára, trvá už osem rokov, od februára 2014. Tá krajina prežíva vojnu bezprostredne, všetky rodiny, politici, hospodárstvo nášho suseda zasahuje už osem rokov v podobe obetí na životoch a ohromných hospodárskych škôd,“ poznamenal Hirman.
Dodávky sovietskeho plynu rovnako ako tranzit cez Slovensko sú podľa neho „deťmi“ politického oteplenia zo 70. rokov, resp. politických dohôd po invázii do Československa v roku 1968. Tranzit aj plynárenstvo v súčasnosti čelia obrovskej výzve prežiť, opäť v situácii politických pnutí a krízy vo vzťahoch s Moskvou.
„Plynárenstvo na Slovensko musí obhájiť svoje postavenie na trhu a to, že garantuje dodávky suroviny a tepla pre priemysel, domácnosti a celú spoločnosť. Tejto výzve čelilo už v januári 2009,“ tvrdí Hirman. „Samozrejme, urobili sa prepojenia a zásadné zmeny. To, čo sme nemali v januári 2009, keď sa zvarilo pár rúrok v Lanžhote a otočil sa reverz z Nemecka cez Českú republiku a u nás skončila plynová kríza. Objektívne tu nastala veľmi významná zmena,“ zdôraznil s poukázaním na regionalizáciu trhu, ktorá tu pred januárom 2009 nebola. „Ale aj tento stav ukazuje, že sme toho mohli urobiť viac,“ myslí si analytik.
Jedným zo zásadných riešení energetickej bezpečnosti je podľa neho ekonomické efektívne a ekologicky udržateľné nahradenie zemného plynu tam, kde je to možné. „Aj preto, aby sa udržali bezpečné a plynulé dodávky napríklad pre priemysel, kde je plyn ako surovina nenahraditeľný. To je kľúčové udržať z pohľadu slovenského hospodárstva, možno plynárenstva. Pričom v teplárenstve máme možnosti, kde sa dá plyn nahradiť rozumným a ekonomickým spôsobom,“ povedal Hirman s tým, že je potrebné počítať každý kubík plynu, ktorý sa dá nakúpiť a doviezť a nahradiť ruský zdroj inými, ktoré sú dostupné.
Na margo možného vývoja uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin sa chystá zastaviť dodávky plynu. „Je to jedna z jeho stratégií, ktorú ma na stole a ktoré vážne zvažuje a ktorú chce voči EÚ vrátane Slovenska použiť,“ konštatoval Hirman, podľa ktorého nejde o rozhodnutie prezidentky SR a už vôbec nie Ivana Mikloša alebo analytikov. „Je to rozhodnutie Kremľa a my sa naň musíme čo najlepším spôsobom pripraviť, aj v súčinnosti s našimi partnermi v EÚ, strategickými partnermi, ktorých máme v zámorí, ktorí sú súčasne významnými dodávateľmi LNG a ďalších komodít,“ povedal.
Pripomenul, že Rusko „škrtí“ dodávky plynu od leta minulého roku. „Súhlasím s tým, že ak ich mal zastaviť, urobí to práve teraz,“ myslí si v súvislosti s blížiacim sa 9. májom, najdôležitejším ruským sviatkom, rovnako ako s požiadavkou na platbu za plyn v rubľoch. Tá je vytvorením si pozície, aby mohol Putin povedať, že chcel dodávať plyn, ale Európa nepristúpila na rubľovú transakciu.
Rusko môže podľa Hirmana objem, ktorý by nedodávalo do Európy, vtláčať do zásobníkov v Ruskej federácií a gigantické ložiská v západnej Sibíri udržiavať v prevádzke zhruba ešte tri mesiace, kým by sa zásobníky naplnili.
Potom by vznikla „otázka stability ťažobných sond“ a ich uzavretia tak – keďže dôjde k zmene tlakových pomerov – aby sa „nerozsypali“ ťažobné horizonty. Riziko by bolo „ohromné“ a svojím spôsobom aj neriešiteľné, tvrdí analytik. Za nereálne z technologického hľadiska považuje vzhľadom na objemy ťažby v miliardách m3 denne aj pálenie plynu.
Putin hrá s EÚ pokrovú hru, dúfa, že naruší jednotný postoj Únie, aby dosiahol, čo chce, myslí si Hirman. „My by sme si mali uvedomiť, že nie je všemocný, má svoje slabiny a obmedzenia,“ dodal a zdôraznil potrebu detailného vypracovania scenárov úplného zastavenia dodávok plynu a jeho dosahov. „Treba si udržať chladnú hlavu nenaletieť mu na všetky vyhrážky a súčasne mať odpoveď v komodite a spoločných riešeniach, aby sme neboli len pasívnym divákom a konštatovali, čo všetko sa nedá, ale naopak, aby sme konštatovali, čo všetko môžeme a ako to vieme urobiť,“ povedal Hirman.
V súvislosti s úvahami o spoločnom nákupe plynu na úrovni EÚ považuje za filozofickú otázku, či je energia komerčný produkt alebo verejný statok aj vzhľadom na to, že EÚ – a Slovensko zvlášť – sú absolútne odkázaní na dovoz kľúčových strategických energetických surovín. „Dostatok energie je elementárnym nevyhnutným predpokladom chodu spoločnosti či výživy obyvateľstva. Bez energie nefunguje nič,“ zdôraznil s tým, že spoločný nákup predstavuje v tomto smere posun, pričom už nejde len o komerčnú rovinu veci vzhľadom na bezpečnostné hrozby pre spoločnosť v prípade zastavenia dodávok plynu.
„Vzhľadom na to, aký je EÚ hráč a akú má spotrebu, je to úplne iná váha, ako keď plyn nakupujú obchodníci samostatne a snažia sa získať komoditu na trhu osobitne v takých krízových momentoch, ako je to teraz. Špeciálne obchodníci z nášho regiónu alebo z vnútrozemia, limitovaní svojou veľkosťou a dosahom na trhu,“ povedal analytik.
Návrh povinných zásob sa podľa Hirmana ešte obrusuje a tvorí. Povinnosť každej krajiny mať 80 % naplnenosť zásobníkov považuje za nezmysel, lebo každá krajina má inú veľkosť a dostupnosť zásobníkov. Úvaha o povinných zásobách podľa neho ide v línii povinných komerčných zásoby ropy a ropných produktov, ktoré sa začali zavádzať po ropnej kríze v 70. rokoch, vďaka ktorým sa darí čeliť tlaku a vydieraniu producentov uvoľňovaním týchto zásob a stabilizovať extrémne výkyvy na trhu.
Úvaha o povinných zásobách plynu sa odvíja aj od skutočnosti, že štvrtinu zásobníkov v Nemecku kontroluje Gazprom, ktorý vlastní najväčšie zásobníkové kapacity aj v Rakúsku a Holandsku a ktorý ich pred zimou nenaplnil.
Celý balík EK v diskusii s členskými štátmi smeruje podľa analytika k riešeniam, ktoré majú históriu aj pri iných komoditách. „Mohlo by to priniesť spoločné riešenie, a tým pádom solidarita nebude len prázdne klišé a fráza bez naplnenia a skutočne to bude fungovať aj v praxi, to je veľmi dôležité a z pohľadu Slovenska ako vnútrozemskej krajiny zvlášť,“ uzavrel analytik Karel Hirman na workshope SPNZ „Ako ovplyvní energetickú bezpečnosť Slovenska konflikt na Ukrajine?“.