Bratislava 31. januára 2024 – Dekarbonizácia priemyslu je jednou z najzásadnejších výziev, ktoré musí Slovensko pri napĺňaní klimatických cieľov riešiť. Prioritami národného investičného energetického plánu by mali byť nový jadrový zdroj, paroplynový cyklus na východnom Slovensku či výstavba veterných parkov. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“ to povedal štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Kamil Šaško.
Dekarbonizácia priemyslu je podľa neho jednou z najzásadnejších výziev, ktoré musí Slovensko pri napĺňaní klimatických cieľov riešiť, pričom na tieto účely sú určené značné zdroje napríklad v Modernizačnom fonde, ako aj v Pláne obnovy.
„Z pohľadu energetického mixu sa skutočne nemáme za čo hanbiť. Po dostavbe 3. a 4. bloku na tom budeme veľmi dobre,“ vyhlásil štátny tajomník MH s tým, že „päta nás tlačí“ v energetickej efektívnosti. V kontexte miliárd vynaložených na energetické kompenzácie práve riešenia v oblasti energetickej efektívnosti môžu uvoľniť zaujímavé zdroje na to, aby sa našli riešenia, ktoré pomôžu v dosahovaní dekarbonizačných cieľov, dodal Šaško, podľa ktorého je potrebné prijímať riešenia po širšej spoločenskej diskusii.
V súvislosti so záväzkom EÚ znížiť emisie o 55 % do roku 2030 oproti úrovniam roku 1990 štátny tajomník MH pripomenul, že najmä v sektoroch ETS, teda priemysle a výrobe elektriny, už došlo k redukcii emisií oproti roku 2005 o 62 % a v sektoroch mimo ETS – doprava, budovy, atď – o 40 %. „To jasne ukazuje, že Slovensko už väčšinu týchto dekarbonizačných snáh realizovalo do roku 2005, a preto sa stanovili nové ciele oproti roku 2005 a to je ďalšia redukcia skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS o 22,7 %,“ konkretizoval Šaško, ktorý sa vyjadril aj k ambícii EÚ týkajúcej sa zvyšovania podielu OZE na 42,5 % v kontexte potreby nových elektrických zdrojov.
Poznamenal, že akceptácia jadra v slovenskej spoločnosti dosahuje viac ako 70 %. Budúce výzvy sú do veľkej miery postavené na elektrifikácii a potrebe nových zdrojov energií, ideálne zelených. Hovorí sa o potrebe transformácie priemyslu a prechode na nový model hospodárskeho rastu. Projekty ako elektrifikácia košických železiarní, nové baterkárne, elektromobilita, nová fabrika Volva, atď spája potreba značných nových elektrických zdrojov, zdôraznil Šaško.
„My sme presvedčení, že v drvivej časti to musí byť postavené na jadrovom zdroji, dostavbe 4. bloku a novom jadrovom zdroji pri vhodnej kombinácii a doplnení obnoviteľnými zdrojmi tak, aby nebola ohrozená celá sústava. Vidíme priestor najmä vo vetre a fotovoltaike a v určitej časti aj oblasti geotermu,“ uviedol štátny tajomník MH. „Toto je základné východisko. Keď sa bavíme z tohto pohľadu o národohospodárskych prioritách, musíme hovoriť o národnom investičnom energetickom pláne a jeho prioritách. Z nášho pohľadu je to jednoznačne nový jadrový zdroj, paroplynový cyklus na východnom Slovensku, výstavba veterných parkov, konkretizoval Šaško.
Diskutuje sa podľa neho aj o revitalizácii systémov CZT, kde je veľký priestor na implementáciu OZE. Viac ako milión domácností, teda viac ako polovica, je priamo napojená na plyn a na riešenia v rámci energetickej efektívnosti a ozeleňovania výroby tepla je teda pomerne veľký priestor, domnieva sa štátny tajomník MH. „To sú objemy, kde nehovoríme o stámiliónoch ale o miliardách, to si treba uvedomiť,“ poznamenal Šaško. Energetické a zelené ciele k roku 2050, ako aj digitalizačné ciele sú podľa neho nespochybniteľné. „Ale je dôležité pri tom neobchádzať ani sociálnu transformáciu, dosahy a cenovky, ktoré to bude mať na ľudí, najmä na najzraniteľnejších,“ zdôraznil štátny tajomník MH.
Vyjadril sa aj k možnosti štátnej podpory obmeny plynových kotlov za omnoho efektívnejšie zariadenia ako príspevku k energetickej efektívnosti, ktorá podľa neho stojí za diskusiu. A to aj vzhľadom na vysoké náklady na dekarbonizáciu sektoru individuálneho vykurovania v SR v podobe komplexnej obnovy RD a inštalácie OZE, resp. tepelných čerpadiel. Problematike sa workshope venovala prezentácia „Ako efektívne dekarbonizovať v súlade s hodnotou za peniaze – evolučný prístup“ generálneho riaditeľa spoločnosti SPP – distribúcia Martina Hollého, ktorá náklady odhadla na 23 mld. eur.
„Pokiaľ máme mať reálnu diskusiu tak je potrebné mať čísla na stole a povedať si, akým smerom ideme,“ povedal štátny tajomník MH, ktorý v tejto súvislosti zdôraznil aj potrebu riešenia kompenzácií cien energií, ideálne riešeniami, ktoré sú udržateľné aj z dlhodobého hľadiska.
Šaško, ktorý vyjednával taxonómiu za Slovensko v roku 2018, v tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na potrebu racionalizácie diskusie ku ktorej prišlo napríklad v otázke využívania jadrových elektrární. „Pokiaľ ide o jadro, diskusia sa za 5 rokov posunula dramaticky v Európe aj na Slovensku, aj v rámci diskusie politických strán. Leitmotívom je cieľ klimaticky neutrálna Európa v roku 2050, nie OZE v roku 2050. OZE ako doplnok, ale poďme hľadať také riešenia, ktoré pomôžu. Určite, toto je jedno z možných relevantných riešení, ktoré budeme musieť rozobrať viac,“ dodal na margo štátnej podpory obmeny kotlov štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Kamil Šaško na workshope SPNZ „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“.