Londýn 30. júna 2025 – Nedávny konflikt medzi Izraelom a Iránom opäť zahýbal cenami energií, ropy, zemného plynu či leteckého paliva. Keďže približne 20 % globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu prechádza cez Hormuzský prieliv, už len hrozba ich prerušenia touto trasou spôsobila nárast európskych cien plynu o 20 %. Táto situácia opäť ukázala zraniteľnosť Európy, ktorej sa nevypláca jej odmietanie výhodnejších dlhodobých kontraktov na dodávky LNG – na ktoré sa upla -, ako aj odmietanie ďalšieho rozvoja domácej ťažby. Pre portál oilprice.com to píše komentátorka Irina Slav.
Ropa a bezpečnosť jej dodávok sa v kontexte ďalšej vojny na Blízkom východe dostali do centra pozornosti médií, a to z dobrého dôvodu. Odkedy Izrael prvýkrát bombardoval Irán, ceny nafty prudko či leteckého paliva prudko vzrástli a dovozcovia mali problémy. Pre Európu bola situácia ešte horšia vzhľadom na ceny zemnému plynu, konštatuje Slav.
Európa bola podľa nej cenovým nárastom nafty zasiahnutá viac ako ostatné krajiny, pretože v posledných rokoch výrazne zvýšila svoj dovoz. Približne 20 % nafty, ktorú Európa spotrebuje, pochádza z dovozu, veľká časť z tohto objemu pochádza z Blízkeho východu. Situácia nie je veľmi odlišná ani v prípade leteckého paliva. Európa je závislá jeho od dovozu, ktorého značnú časť pokrýva opäť práve Blízky východ.
To, čo platí pre tieto základné palivá, platí dvojnásobne pre zemný plyn – aj keď priamy import plynu z Blízkeho východu predstavuje len skromných 10 % celkového dovozu. Reprezentuje však podstatnú časť celosvetového vývozu plynu, takže akýkoľvek náznak prerušenia dodávok ovplyvňuje ceny plynu presne tak, ako ovplyvnil ceny ropy – a robí túto dôležitú komoditu pre Európanov menej dostupnou, upozornila komentátorka.
Najnovšie údaje o dovoze z dielne Európskej komisie za rok 2024 ukazujú, že Nórsko bolo najväčším dodávateľom potrubného zemného plynu do EÚ a Spojené štáty zas dominovali rebríčku dodávateľov skvapalneného zemného plynu. Medzi ďalších veľkých dodávateľov LNG patrilo – trocha trápne – Rusko s podielom 17,5 % na celkovom dovoze a Alžírsko s 10,7 %. Podiel Kataru dosiahol 10,4 %, najmä preto, že Katar uprednostňuje dlhodobé zmluvy, čo plánovači v Európskej únii odmietajú, pripomenula Slav.
Nie je to však uvedených 10,4 %, na ktorých záleží. Dôležitá je skutočnosť, že približne 20 % celosvetového obchodu s LNG prechádza cez Hormuzský prieliv a Irán hrozil uzavretím tejto vodnej cesty v reakcii na izraelské a americké útoky. To vyvolalo podľa Financial Times nárast cien európskeho zemného plynu o 20 %, čo poukázalo na nebezpečenstvo závislosti od dovozu energetických komodít, ozrejmila komentátorka portálu oilprice.com.
Je férové priznať, že európske vedenie si je týchto rizík vedomé. Práve tie sú jedným z dôvodov, prečo mnohí európski lídri takmer posadnuto presadzujú energetickú transformáciu, vychádzajúc z predpokladu, že vietor a slnko budú schopné poskytovať miestnu energiu – čo je pravda – a že táto energia môže nahradiť energiu z plynu plynom – čo pravda nie je, zdôraznila Slav. Druhé tvrdenie podľa nej pomerne presvedčivo ilustrovali udalosti z 28. apríla v Španielsku (veľký blackout), hoci potrvá ešte nejaký čas, kým sa tieto fakty stanú všeobecne akceptovanými.
Európa bude navyše čeliť aj ďalšiemu problému, aj keď Irán nezavrel Hormuzský prieliv. Dôvodom je, že Európa potrebuje doplniť svoje zásoby zemného plynu na budúcu zimu. Aj keby zrušila povinnosť naplniť zásobníky na 90 % kapacity, stále bude musieť nakúpiť veľké množstvo plynu, väčšinu z toho na spotovom trhu, z dôvodu averzie voči dlhodobým zmluvám o dodávkach plynu, čo považuje za neoddeliteľnú súčasť prechodu na iné zdroje energie. Geopolitická situácia opäť navyše zdražila LNG, čo zvýši náklady na doplnenie zásob o miliardy, konštatovala komentátorka.
Pripomenula, že už začiatkom tohto roka sa ukázalo, že európske náklady na zemný plyn budú vyššie ako minulý rok, pretože zima 2024–2025 bola chladnejšia a zásoby klesli na nižšiu úroveň ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Tento rok teda Európa potrebuje nakúpiť viac plynu, čo zvýši jej celkové náklady o približne 11,2 miliardy dolárov. Tento odhad však plyatil pred vypuknutím najnovšej vojny na Blízkom východe. Teraz sa účet ešte zvýšil – a Európa už teraz zápasí s vysokými nákladmi na energiu, a to aj pre svoju závislosť od dovozu LNG.
Európa sa teda opäť bude musieť spoliehať na šťastie. Ak bude mať šťastie, dopyt po skvapalnenom zemnom plyne z Ázie zostane taký slabý ako v prvej polovici roka. Ak bude mať šťastie, rýchle ukončenie vojny medzi Izraelom a Iránom odstráni z cien LNG prirážku za riziko prerušenie dodávok. Ak bude mať šťastie, zima 2025–2026 bude rovnako mierna ako zima 2023–2024 a dopyt po plyne bude nižší, vymenovala Slav.
Aj keby však Európa mala šťastie vo všetkých troch prípadoch, náklady na energie zostanú v porovnaní s krajinami ako Čína a Spojené štáty, ktoré sú jej hlavnými obchodnými rivalmi, naďalej vysoké. Dôvod je rovnako jednoduchý, ako je neprijateľný pre európskych „rozhodovateľov“: dodávky z domácich zdrojov. Spojené štáty aj Čína dobre využívajú svoje miestne zdroje zemného plynu. Európa tak nerobí, hoci treba priznať, že nemá také bohaté zdroje ľahko dostupného plynu ako USA alebo Čína.
Kategorické odmietanie rozvíjať akékoľvek lokálne zdroje uhľovodíkov je však rovnako kontraproduktívne ako odmietanie dlhodobých záväzkov v oblasti dodávok LNG. Je to odmietanie uznať realitu na stranách dopytu a ponuky energie. Čím skôr si to Európa uvedomí, tým lepšie pre bezpečnosť dodávok energie, uzavrela pre oilprice.com komentátorka Irina Slav.