Brusel 19. decembra 2022 – Krajiny Európskej únie sa v pondelok v Bruseli dohodli na dočasnom zavedení núdzového korekčného mechanizmu pre trh s plynom, resp. cenového stropu, od 15. februára 2023, ako aj na jeho parametroch. Oznámilo to české predsedníctvo Rady EÚ. Jeho kompromisný návrh podporila väčšina krajín vrátane Nemecka, ktoré strop dlhodobo odmietalo, proti bolo len Maďarsko, Rakúsko a Holandsko sa zdržali hlasovania. Cenový strop by sa mal automaticky aktivovať v prípade, že cena termínových kontraktov na kľúčovom holandskom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF) tri dni po sebe prekročí 180 eur za megawatthodinu (MWh) a súčasne musí byť vyššia ako priemerná svetová cena skvapalneného zemného plynu (LNG) najmenej o 35 eur. Informovali o tom web EK, portál idnes.cz a agentúry ČTK, TASR a Reuters.
V prípade naplnenia uvedených podmienok sa na žiadnom európskom trhu nebudú smieť uzatvárať plynové kontrakty, ktorých cena o 35 eur prekročí cenu LNG. Samotný strop teda bude môcť teoreticky byť vyšší ako 180 €/MWh. Táto cena bude najvyššia možná iba v prípade, že LNG bude stáť 145 €/MWh a menej, uviedla ČTK.
Tento rozdiel sa bude brať do úvahy neustále, uviedla idnes.cz. Pokiaľ bude hodnota LNG činiť napríklad 160 eur, strop sa automaticky posunie na 195 eur. „Nejde o pevný strop, ale skôr o dynamický,“ komentoval český minister priemyslu Jozef Síkela. Ak sa strop spustí, bude trvať najmenej 20 dní.
Od veľkoobchodných cien zemného plynu sa odvíja aj cena elektriny. Pokiaľ bude začne platiť strop plynu 180 eur, bude to zároveň znamenať obmedzenie veľkoobchodnej ceny elektriny na 400 eurách za MWh.
„Splnili sme ďalšiu nemožnú úlohu… Táto bola zrejme vôbec najzložitejšia,“ vyhlásil Síkela v reakcii na dlhé vyjednávania, ktoré dohode predchádzali. Opatrenia má podľa neho zabrániť opakovaniu rekordného nárastu cien, ktoré sa v auguste šplhali až nad 300 eur za MWh.
EK v novembri navrhla ustanoviť strop pre pre deriváty TTF na najbližší mesiac na úrovni 275 €/MWh pri súčasnom splnení dvoch podmienok:
– zúčtovacia cena derivátu TTF na najbližší mesiac mala počas dvoch týždňov presahovať 275 €/MWh,
– rozdiel medzi cenami TTF a LNG mal byť väčší ako 58 eur počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní v rámci dvojtýždňového obdobia.
Zástancovia stropu návrh odmietli, pretože podmienky na jeho aktiváciu boli podľa nich také prísne, že by k nej nemuselo dôjsť ani v čase rekordných augustových nárastov cien a strop by tak neochránil členské štáty pred prudkými cenovými skokmi.
Únia sa odvtedy snažila nájsť zhodu na mechanizme, ktorý by predišiel výraznému zdražovaniu plynu pre domácnosti a firmy, negatívne ovplyvňujúceho aj ceny elektriny. České predsedníctvo prišlo postupne s niekoľkými kompromisnými návrhmi (264 a 220 €/MWh), ktoré mali uspokojiť požiadavky všetkých krajín.
Na jednej strane bola početnejšia skupina štátov vrátane Španielska, Talianska či Poľska, ktoré sa usilovali o čo najnižší strop. Na druhej krajiny ako Nemecko, Holandsko alebo Rakúsko obmedzenia odmietali pre možné zvýšenie dopytu a nedostatku dodávok plynu.
České predsedníctvo na základe požiadaviek týchto a ďalších štátov do textu zapracovalo jednoduchšie podmienky pre automatickú deaktiváciu mechanizmu. Konečnú variantu podporili všetky krajiny okrem Maďarska, ktoré bolo proti. Holandsko a Rakúsko sa zdržali hlasovania.
Nemecko volalo po silných zárukách, že sa strop „vypne“ pokiaľ bude spôsobovať nežiaduce problémy pre trh. Ako uviedol Síkela, tieto poistky nakoniec v dokumente sú. Strop sa automaticky zruší, ak bude spôsobovať nárast spotreby plynu, ak bude odrádzať tankery s LNG od dodávok do EÚ alebo ak EK vyhlási stav núdze.
Obmedzenia by mali únijné krajiny začať uplatňovať od 15. februára a mali by platiť jeden rok.
Postoj EK
Cieľom mechanizmu je podľa eurkomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej znížiť ceny o „vojnovú prirážku“ v porovnaní s globálnymi cenami LNG, ktorú Európa platí v dôsledku spôsobu tvorby cien na trhu TTF. „S takýmto mechanizmom bude Európa lepšie pripravená na ďalšiu zimnú sezónu a na nové kolo plnenia zásobníkov, ktoré bude náročnejšie ako v tomto roku,“ uviedla Simsonová.
Dosiahnutie spoločného pochopenia toho, ako môže účinne fungovať mechanizmus korekcie trhu a ako možno minimalizovať riziká pre finančnú stabilitu a bezpečnosť dodávok, si vyžiadalo veľa intenzívnych rokovaní a úprimných diskusií medzi členskými štátmi, poznamenala komisárka.
„Mechanizmus, ktorý bol dnes prijatý, má nižšiu úroveň aktivácie ako pôvodný návrh EK, ale text zachováva základné charakteristiky nástroja na korekciu trhu, ako sme navrhli, a prichádza so silnejším súborom záruk,“ konštatovala Simsonová.
Komisia podľa nej vždy jasne tvrdila, že mechanizmus ponúka výhody, no prináša so sebou aj riziká. Preto doň boli zahrnuté aj ďalšie záruky týkajúce sa prilákania dodávok LNG, likvidity na finančných trhoch a spotreby plynu. „Predovšetkým máme zavedené prísnejšie ustanovenia pre prípad, že dôjde k výraznému nárastu požiadaviek na dodatočné vyrovnanie (margin calls), poklesu transakcií s derivátmi alebo presunu transakcií mimo EÚ,“ konkretizovala.
Podľa dosiahnutej dohody by pred nadobudnutím účinnosti mechanizmu 15. februára Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) predložia dátovú správu, aby informovali o možných nepriaznivých vplyvoch opatrenia, pripomenula Simsonová s tým, že Komisia je pripravená pozastaviť aktiváciu mechanizmu ex ante, ak analýza Európske centrálnej banky, ESMA a ACER ukáže, že riziká prevažujú nad výhodami.
„Máme tiež konkrétne záruky na riešenie problémov, ktoré nastolili účastníci trhu v súvislosti s fungovaním trhu s energetickými derivátmi. Ak dôjde k výraznému nárastu výziev na dodatočné vyrovnanie alebo poklesu transakcií TTF, mechanizmus bude pozastavený,“ zdôraznila Simsonová, podľa ktorej existuje aj doložka, vylučujúca z rozsahu pôsobnosti nariadenia zmluvy o derivátoch uzavreté pred nadobudnutím jeho účinnosti.
Reakcie
Dnešné rozhodnutie krajín EÚ obmedziť ceny plynu v prípade ich výrazného rastu je podľa Moskvy neprijateľné a je útokom na trhové ceny, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že môže dôjsť k zastaveniu dodávok. Moskva už viackrát varovala, že v prípade zavedenia stropu zo strany EÚ na to doplatia obyvatelia štátov podporujúcich toto opatrenie.
Nemecká plynová loby Zukunft Gas považuje návrh na zastropovanie veľkoobchodných cien plynu za „politickú ilúziu“, informovala agentúra Reuters.
Pokusy o zastropovanie cien plynu nebudú v praxi fungovať, tvrdí združenie. Jeho šéf Timm Kehler pre Reuters povedal, že väčší zmysel by malo zníženie dopytu prostredníctvom celoeurópskeho mechanizmu alokácie objemov plynu. „Ale to nie je v Bruseli na stole,“ dodal.
V poslednom období vyjadrili odmietavý postoj k cenovému stropu viacerí účastníci trhu, napríklad aj prevádzkovateľ virtuálneho obchodného bodu TTF, spoločnosť Intercontinental Exchange (ICE).
V liste zaslanom EK uviedla, že zastropovanie môže podľa nej v skutočnosti zvýšiť ceny, napriek tomu, že je navrhnutý tak, aby chránil ekonomiky krajín EÚ pred ich prudkými výkyvmi.
Poskytovatelia likvidity pravdepodobne odkúpia krátke pozície a prestanú predávať TTF futures, ak sa ceny vyšplhajú čo i len relatívne blízko k stropu, aby sa chránili pred rizikom držania týchto pozícií pri aktivácii limitu, teda situácii, v ktorej by čelili nulovej istote o tom, s čím obchodujú a aké je ich riziko, tvrdí ICE s tým, že následný nedostatok predávajúcich na trhu TTF by zvýšil ceny.
„Náš kontakt so zákazníkmi a interné hodnotenie rizika naznačujú, že samotná prítomnosť stropu výrazne zvyšuje pravdepodobnosť jeho spustenia,“ uviedla ICE, ktorá tiež varovala, že návrh EÚ by mohol viesť aj k 80-percentnému zvýšeniu kolaterálu, ktorý sú účastníci trhu povinní zložiť, aby zaručili svoje obchody v prípade zlyhania. Takýto nárast by mohol destabilizovať trh, tvrdí ICE.