Žilina 23. apríla 2025 – Kritériá Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) sťažujú uplatnenie dodávky zemného plynu pre budovy s nulovými emisiami (ZEB), napríklad aj vzhľadom na podmienku 100% obnoviteľného plynu dodaného do lokálneho zdroja (kotla). Na konferencii SPNZ „Technické výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal Aleš Pecka zo spoločnosti GasNet, ktorý sa venoval implementácii EPBD a výkladovým pokynom Európskej komisie.
Zníženie emisií skleníkových plynov (príspevok budov k redukcii GHG (2030 – Fit for 55 a net zero v 2050), úspory energie a súvisiacich nákladov domácností využitím úsporných technológií a zrýchlenie renovácií existujúcich budov a ich transformácia na budovy s nulovými emisiami (ZEB) do r. 2050 patria medzi priority revízie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), konštatoval Pecka.
V odvetví budov by sa emisie mali znížiť aspoň o 60 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2015 a dekarbonizovaný fond budov s nulovými emisiami by mal byť realitou do r. 2050, dodal.
Transpozičná lehota pre EPBD ubehne až v máji 2026. Povinnosť zakázať verejnú podporu pre fosílne kotly však platí od 1. januára 2025, pripomenul Pecka. Možná je podpora hybridných vykurovacích systémov s významným podielom obnoviteľnej energie napr. kotla v spojení so solárnymi tepelnými systémami alebo s tepelným čerpadlom alebo kotlov na obnoviteľné plyny.
Kritériom pre národné autority je podiel obnoviteľných plynov v lokálnej sieti v momente inštalácie. Zodpovedá to trajektórii ozelenenia plynov v lokálnych sieťach po 2040, najmä v súvislosti s prechodom na vodík, vysvetlil odborník GasNetu.
Situácia v ČR podľa neho ukazuje, že po dvoch rokoch poklesu, ktoré zahŕňali vojnu na Ukrajine či plynovú cenovú krízu sa v minulom roku predaj plynových kotlov opäť zvýšil na takmer 80 000 a 98 % z nich tvorili kondenzačné kotly. Podiel nových inštalácií v novo skolaudovaných bytoch predstavoval 33 % a oproti roku 2023 predaje plynových kotlov vzrástli o takmer 20 %. “Plynové kotly a plynové vykurovanie sú stále relevantné aj z hľadiska spotrebiteľov a v tejto chvíli stále najekonomickejším variantom,” konštatoval Pecka.
Pokyny pre výklad pojmu kotol na fosílne palivá
Aktuálne sa na európskej úrovni diskutuje o pokynoch pre výklad pojmu kotla na fosílne palivá podľa čl. 13.8, pričom ide o návrh EK, ktorý ešte nebol publikovaný.
Podľa návrhu Komisie palivo určuje typ kotla (fosílne/nefosílne). Kotol na fosílne palivá spaľuje buď výhradne fosílne palivo, alebo jeho zmes v „prevažujúcej miere (zemný plyn > 50%?)“, ozrejmil Pecka.
Môžu teda ísť aj o isté zmesi, ale diskusia je o tom, kde je hranica fosílneho kotla. Práve fosílne kotly sú v EPBD zmieňované ako tie, ktoré by mali byť postupne vytlačované, poznamenal Pecka.
“Oproti pôvodnej verzii smernice nemáme zákaz kotlov, ani pevný rok ich vytesnenia,” zdôraznil odborník GasNetu.
Rok 2040 zmieňovaný v diskusii je obsiahnutý v prílohe, nie priamo v texte smernice, podľa ktorého majú štáty pripravovať svoje renovačné plány stanovujúce ako postupne obmieňať a modernizovať vykurovanie. Cestou je postupne vytláčať fosílny plyn a z hľadiska dostupnosti pripravovať odber obnoviteľných plynov.
Problematické podľa Pecku je, že požiadavky na bezemisné budovy hovoria, že bezemisný musí byť zdroj na mieste, teda musí 100% spaľovať obnoviteľný plyn v kotli. “Ale plyn do kotla príde cez plynárenskú sieť a my tieto pomery obnoviteľných plynov v sieti mať nebudeme,” pripomenul Pecka.
Zdôraznil, že EPBD nestanovuje pevný zákaz plynárenských technológií v budovách, ani pre nové budovy v bezemisnom štandarde (ZEB) a ani zákaz plynových kotlov po roku 2040. Aj EK niekoľkokrát potvrdila, že rok 2040 je potrebné interpretovať ako orientačný, dodal.
Platné požiadavky
Pokiaľ ide o platnosť požiadaviek na „zero-emission“ building (ZEB), povinnosť sa od 1. 1. 2030 týka všetkých nových rezidenčných (bytových) domov a pre verejné budovy platí už od roku 2028. Platná je aj zhoda s nZEB (dnešný pasívny dom), ale podmienkou je nižšia energetická náročnosť aspoň o 10% oproti nZEB podľa národných hodnôt z mája 2024.
Existujúce budovy musia byť postupne transformované do štandardu ZEB do r. 2050, vysvetlil Pecka.
V českej diskusii o implementácii EPBD sa podľa neho hovorí aj o tzv. ZEBra (zero-emission building after deep renovation). Má ísť o akési odlíšenie pre fond existujúcich budov, teda ako ich dostať do bezmisného štandardu a súčasne im nastaviť mäkšie prahové hodnoty pre energetickú náročnosť.
Nové požiadavky
Pokiaľ ide o nové požiadavky na ZEB, patria k nim:
– veľmi nízka energetická náročnosť (≅ nZEB) v súlade s prílohou I (= nulové alebo veľmi nízke množstvo energie),
– nulové emisie uhlíka z fosílnych palív na mieste,
– nulové alebo veľmi nízke prevádzkové emisie skleníkových plynov zo zdrojov mimo budovy (zdroje sú vymenované v článku 11)
Pecka v tejto súvislosti spomenul aj princíp troch perimetrov dodávok energie stanovujúce, odkiaľ je energia do budovy dodávaná. “Buď máme výrobu on-site, na mieste (napr. fotovoltaika), alebo je energia dodaná zo zdroja v blízkom okolí (nearby), prípadne zo vzdialeného zdroja (distant),” ozrejmil Pecka s tým, že ide o požiadavku pre nové budovy.
Z hľadiska požadovaných bezemisných zdrojov by sa k nim mali priblížiť aj renovované budovy (ZEBra). Existujúce budovy sa do štandardu ZEB dostanú „rozsiahlou renováciou“ (transformácia budovy alebo jej ucelenej časti), poznamenal Pecka.
Pokiaľ ide o spomínané perimetre, v prípade on-site ide o výrobu energie na mieste. Nearby zdroje môžu byť aj miestne zdroje tepla pre skupinu budov, napr. nemocničné areály či univerzitné kampusy. Podmienkou je dodávka pre niekoľko budov súčasne. Sú to zároveň uzavreté systémy, kde sa dá merať spotreba, teda napr. miestne systémy tepla. Pre nearby a vzdialené zdroje platí, že to môžu byť aj systémy zásobovania teplom, preto sa počíta aj so zemným plynom. Aj keď budú zásobovať ZEB, bude nutné kompenzovať prevádzkové uhlíkové emisie.
Zdroje dodávok
Medzi prípustné zdroje dodávok energie do ZEB/ra patria OZE, ktoré produkujú na mieste alebo v blízkosti, obnoviteľná energia poskytovaná energetickým spoločenstvom, bezuhlíkové zdroje (jadro, CZT, biometán) a účinné diaľkové vykurovanie a chladenie. “Celková ročná spotreba musí byť krytá iba týmito bezemisnými zdrojmi, ak je krytá aj fosílnym zdrojom, musia sa emisie CO2 kompenzovať,” zdôraznil Pecka.
Kompenzácia emisií sa má realizovať predovšetkým výrobou elektriny z FVE na mieste, prípadne vracaním prebytkov do siete. “Otázkou je, kde je tu plyn. Pretože zo sietí môžem odoberať aj plyn do miestneho kotla, ale problém bude, že to EK nepripúšťa vo svojom výklade a nemá ani mechanizmus kompenzácie fosílnej zložky. Pre miestne zdroje prípustný len 100% obnoviteľný plyn. Taká situácia nastane vo veľmi obmedzených prípadoch,” konštatoval odborník GasNetu.
Trhové nástroje nákupu zelenej energie (zelených molekúl) podľa neho nie sú spomínané medzi možnými opatreniami na kompenzáciu fosílneho plynu zo sietí do miestneho zdroja.
Pecka zdôraznil, že 100% obnoviteľné plyny v sieťach ešte dlho nebudú. Po roku 2030 bude potrebné dostať sa k tomu, ako umožniť kompenzáciu fosilnej zložky pri dodávkach plynu predovšetkým do existujúcich budov. Pripájanie budov po roku 2030, ak majú spĺňať štandard ZEB, bude podľa neho ťažko riešiteľné.
Využitie zemného plynu v budovách po roku 2030
V prípade nových ZEB budov je pripojenie na plynárenskú sieť s miestnym zdrojom výroby problematické, pokiaľ nie je spaľovaný 100% obnoviteľný plyn.
V prípade existujúcich budov existuje naďalej možnosť používania zemného plynu zo sietí až do uskutočnenia „rozsiahlej“ renovácie.
Po takejto renovácii, pokiaľ bude pripojená k plynárenskej sieti s dodávkou fosílneho plynu, nemala by renovovaná budova dosiahnuť na triedu A (=ZEB). V prípade renovovanej budovy s nižšou triedou A to neznamená, že odpadá podmienka bezemisnosti ZEB.
Zemný plyn bude naďalej možný pre zdroje ako CZT či výroba elektriny (zdroje vzdialené alebo v blízkosti), je však nutná kompenzácia prevádzkových emisií CO2.
Kritériá EPBD – sťaženie dodávok zemného plynu
Pri zhrnutí podmienok využitia zemného plynu v budovách v štandarde ZEB Pecka skonštatoval, že kritériá EPBD pre ne sťažujú uplatnenie dodávky zemného plynu, a to aj vzhľadom na podmienku 100% obnoviteľného plynu dodaného do lokálneho zdroja (kotla) či skutočnosť, že v prípade ZEBra dom pripojený na sieť s dodávkou zemného plynu (aj len v blende) nedosiahne na triedu A.
Zopakoval tiež, že v prípade ZEB s dodávkou energie z fosílneho zdroja platí nutnosť kompenzácie prevádzkových emisií CO2 na ročnej báze výrobou zelenej elektriny alebo dodatočnými opatreniami.
Poukázal aj na chýbajúcu možnosť kompenzácie zemného plynu pri spaľovaní na mieste pri dodávkach z plynárenských sietí.
Nutné je podľa neho riešenie pre existujúce budovy, predovšetkým pri renovácii do ZEBra.
V prípade budovy s dodávkou fosílneho plynu zo siete nejde o ZEB, aj keby inak vyhovela požiadavkám energetickej triedy A, uzavrel Aleš Pecka.