Londýn 22. novembra 2023 – Európska plynová kríza z prelomu rokov 2022/23 pominula a súčasná úroveň zásob bude pravdepodobne viac než dostatočná na to, aby zvládla aj scenár najchladnejšej nadchádzajúcej zimy. Zimná vykurovacia sezóna je však stále ešte len na začiatku, takže naďalej panuje značná neistota, koľko plynu región spotrebuje a koľko z jeho zásob sa prenesie do leta 2024. Pre agentúru Reuters to napísal analytik John Kemp. Výzvou pre región podľa neho bude najmä to, ako sa v strednodobom horizonte vyrovnať s relatívne vysokými cenami plynu, ak bude lacnejší potrubný zemný plyn z Ruska natrvalo nahradený drahším skvapalneným zemným plynom.
Zásoby zemného plynu v Európe sa počas jesene hromadili oveľa dlhšie ako zvyčajne, keďže mimoriadne mierne počasie oddialilo začiatok zimnej vykurovacej sezóny. Išlo tak o vyvrcholenie nezvyčajne dlhej sezóny napĺňania podzemných zásobníkov, vďaka ktorej sú skladovacie zariadenia v regióne plné, čo do istej miery eliminuje obavy o bezpečnosť dodávok, tvrdí Kemp.
Celkové zásoby v Európskej únii a Británii dosiahli 17. marca 2023 pozimné minimum a odvtedy rástli až do 6. novembra. Podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe (GIE) zásoby začali rásť v druhý najskorší dátum a pokračovali v budovaní až do spomínaného 6. novembra, čo znamenalo, že za posledných 12 rokov vtláčanie trvalo dlhšie len v jednom roku.
V dôsledku toho sezóna napĺňania zásobníkov trvala v roku 2023 celkovo 234 dní, kým ročný priemer od roku 2021 predstavuje 207 dní, vyplýva z údajov GIE k 21. novembru. Vtláčacia sezóna tak trvala o niečo dlhšie len v roku 2022, keď sa Európa región pokúšal vybudovať zásoby v núdzovej situácii po ruskej invázii na Ukrajinu.
Ale na rozdiel od roku 2022, keď sa začalo dopĺňanie zásobníkov na hlboko podpriemernej úrovni pozimných zásob, v aktuálnom roku odštartovalo so zásobami na rekordnej pozimnej úrovni.
Výsledkom bolo nezvyčajne postupné dopĺňanie, pričom zásoby v roku 2023 rástli len o 2,21 terawatthodín (TWh) za deň v porovnaní s 3,30 TWh v roku 2022 a priemerom 2,93 TWh denne od roku 2012, vyčíslil analytik.
Mierna, mokrá, veterná jeseň
Výnimočne mierne počasie v severozápadnej Európe počas októbra a prvej časti novembra zabezpečilo pokračovanie vtláčania a naopak, oddialilo začiatok zimného čerpania zo zásobníkov.
Teploty v nemeckom Frankfurte boli od začiatku októbra doteraz zatiaľ nad dlhodobým sezónnym priemerom počas 42 z 51 dní. Frankfurt má za sebou približne 17 % trvania bežnej vykurovacej sezóny a potreba vykurovania bola doteraz takmer 38 % pod priemerom.
V priemernom vykurovacom roku zažije Frankfurt medzi 1. júlom a 30. júnom celkovo približne 2161 vykurovacích dennostupňov (Dennostupeň je jednotka, ktorá vyjadruje náročnosť potreby tepla na vykurovanie v závislosti od vonkajšej teploty. Vyjadruje rozdiel medzi teplotou v miestnosti a strednou vonkajšou teplotou za predpokladu, že vonkajšia teplota je nižšia ako teplota v miestnosti.) Doposiaľ ich však bolo iba 227, čo predstavuje výrazne nižšiu hodnotu oproti dlhodobému sezónnemu priemeru 364.
Mierna, mokrá a veterná jeseň v severozápadnej Európe tiež podporila výrobu elektriny z veterných fariem zo Severného mora a susedných oblastí, čím sa ďalej znížila spotreba plynu, pripomenul Kemp.
Úroveň zásob
Zásoby plynu v Európskej únii a Spojenom kráľovstve dosiahli svoj vrchol 6. novembra na rekordných 1146 TWh, čo bolo +190 TWh (+20 % alebo +1,97 štandardnej odchýlky) nad predchádzajúcim desaťročným sezónnym priemerom.
Podzemné zásobníky boli zaplnené na pozoruhodných 99,6 %, čo bolo o viac ako 10 percentuálnych bodov nad priemerom posledných desiatich rokov – 89 %.
Oneskorený koniec letnej vtláčacej sezóny súčasne znamená aj nezvyčajne neskorý začiatok zimnej sezóny čerpania.
Rekordné zásoby v kombinácii s neskorým začiatkom čerpania a pokračujúcim miernym a veterným počasím zabezpečili, že prebytok skladovania sa naďalej zvyšuje. Do 19. novembra tak vzrástol na +204 TWh (+22 % alebo +2,07 štandardnej odchýlky) nad predchádzajúcim desaťročným sezónnym priemerom, konkretizoval analytik.
Projekcia a hlavná výzva
Zimná vykurovacia sezóna je však stále ešte len na začiatku, takže naďalej panuje značná neistota, koľko plynu región spotrebuje a koľko z jeho zásob sa prenesie do leta 2024.
Ale na základe zmien skladovania za posledných desať rokov sa predpokladá, že zásoby na konci zimy 2023/2024 budú na úrovni 591 TWh, čo by znamenalo naplnenosť zásobníkov na 52 % ich kapacity.
Dokonca aj veľmi studená zima by zanechala zásoby na úrovni 401 TWh (35 %), zatiaľ čo v prípade veľmi miernej zimy by to mohlo byť až 804 TWh (70 %).
Dá sa očakávať, že politici v Európskej únii budú naďalej zdôrazňovať potenciálne riziká spojené s dodávkami plynu, ako aj pokračujúcu potrebu úspor.
Kríza z prelomu rokov 2022/23 však pominula a zásoby budú pravdepodobne viac než dostatočné na to, aby zvládli aj scenár najchladnejšej zimy 2023/24.
Výzvou pre región bude najmä to, ako sa v strednodobom horizonte vyrovnať s relatívne vysokými cenami plynu, ak bude lacnejší potrubný zemný plyn z Ruska natrvalo nahradený drahším skvapalneným zemným plynom (LNG).
Väčšia závislosť od námorne prepravovaného paliva namiesto pevných plynovodov tiež znamená, že ceny plynu v Európe budú čoraz viac určované a ovplyvňované počasím, obchodnými cyklami a politikou mimo jej hraníc, najmä na ázijskom kontinente.
Európa bude vždy schopná prevyšovať konkurenciu, aby si zabezpečila dostatočné objemy LNG vďaka svojmu finančným možnostiam a bohatstvu, ale ceny, ktoré za ne zaplatí, budú čoraz viac určované inde, uzavrel analytik John Kemp pre agentúru Reuters..