Bratislava 7. februára 2023 – Nemecko dokončuje výstavbu tretieho plávajúceho LNG terminálu v Brunsbütteli neďaleko Hamburgu. Keď vstúpi do prevádzky, spolu so zariadeniami vo Wilhelmshavene a Lubmine môže do Nemecka priviesť 30 miliárd kubických metrov plynu, čo zodpovedá viac než polovici kapacity plynovodu Nord Streamu 1. Hoci podľa niektorých názorov môže byť po dokončení všetkých plánovaných projektov terminálov priveľa, môžu byť poistkou proti vydieraniu a nepredvídaným udalostiam. Téme sa venoval denník Postoj.
Plávajúce terminály podľa neho nie sú žiadnym technickým siedmym divom sveta, no vďaka rýchlej výstavbe, umožnenej aj odbúraním byrokracie a skráteným schvaľovacím procesom sa v Berlíne aj tak hovorí o „zázraku“.
Napriek oprávnenej kritike zrýchleného schvaľovania – znamenajúceho menej verejnej kontroly – zo strany mimovládnych organizácii podľa Postoja prevážila otázka prežitia nemeckého priemyslu a záujmy aktivistov musia ísť bokom.
Dobré správy sa podľa denníka odrážajú aj na cenách plynu, ktoré v Nemecku po prvýkrát od začiatku vojny klesli pod 12 centov za kilowatthodinu (11,9) a sú tak nižšie než pred začiatkom vojny – 21. februára 2022 sa cena dostala na 12,4 centa/kWh. Výrazný je pokles najmä v porovnaní s trojnásobne vyššími septembrovými špičkami, konštatuje Postoj s tým, že ešte nejde o návrat k normálu. „Aj novembrové (2021) ceny plynu totiž už boli neobvykle vysoké, oproti jari či letu 2021 dokonca dvojnásobné – vtedy zákazníci mohli plyn nakúpiť len za 6 centov,“ píše denník s tým, že napriek stále vysokým cenám sa podarilo zabrániť obavám z potreby odstaviť časť dodávok plynu priemyslu či domácnostiam.
Podľa Postoja je to aj zásluha výnimočne naplnených zásobníkov, ktoré sa Nemecku do polovice novembra podarilo naplniť na 100 % a „k 4. februáru 2023 boli v Nemecku sklady naplnené na 77,25 %, teda viac než dvojnásobok stavu zo 4. februára 2022 (33,03 %).“
Denník poukázal aj na odstránenie energetickej závislosti od Ruska „v tempe vyrážajúcom dych“, keď podiel ruského plynu poklesol z vyše 50 % v roku 2021 na 0.
„Problémom zostáva, že i keď sa v Nemecku podarilo znížiť celkovú spotrebu plynu oproti priemeru predošlých rokov o 9 %, nemalý podiel plynu sa naďalej spaľuje s cieľom výroby elektriny,“ upozornil Postoj, podľa ktorého je to „sčasti podmienené tým, že časť plynu sa spaľuje v teplárňach, kde cieľom nie je len výroba elektriny, ktorú by bolo možné nahradiť inými zdrojmi, ale aj tepla, po ktorom obzvlášť v zime domácnosti pochopiteľne majú dopyt“
Postoj v tejto súvislosti upozorňuje aj na nestále výsledky produkcie elektriny z OZE , vyžadujúcich na kompenzáciu doplnkové zdroje. Napríklad podiel elektriny zo solárnych zdrojov dosahoval v roku 2022 priemerne takmer 11 % a v lete aj viac ako 20 %, v januári 2023 však len 1,97 % a v decembri 2022 1,5 %.
Pri nestálosti OZE je podľa neho „plyn, prinajmenšom z environmentálneho hľadiska, nie je najhoršou opciou“, keďže až v 14 dňoch podiel uhlia na vyrobenej elektrine prekročil 30 %, 24. februára dokonca dosiahol 50,8 %. „Napriek závratným investíciám do „zelenej“ energie,“ poznamenal Postoj.
Priveľa terminálov?
Denník pripomína, že k onedlho trom spusteným plávajúcim terminálom chce Nemecko postaviť ďalšie tri tento rok, tri v rokoch 2024/2025 a ďalšie tri, pevné, v roku 2026. Ďalšie sa plánujú v Holandsku či Poľsku. Preto sa objavujú názory, že ich nakoniec môže byť priveľa.
„To môže mať zmysel pre každý jednotlivý štát – celkovo je to však z ekonomického hľadiska naddimenzované,“ hodnotí plynový analytik Andreas Schröder pre Spiegel. Nazdáva sa, že ceny plynu môžu o pár rokov ďalej poklesnúť – a nové terminály sa nakoniec stať prebytočnými.
„Od septembra je čistý dovoz v skutočnosti približne o 45 % vyšší, ako sa predpokladalo v najlepšom scenári. Tento výrazne vyšší čistý dovoz je spôsobený najmä prudkým nárastom využívania existujúcich terminálov LNG vo zvyšku Európy,“ vysvetľuje redaktor novín Die Tageszeitung Malte Kreutzfeldt, ktorý výpočty Spolkovej sieťovej agentúry (BNetzA) označil za „problematické“.
Podľa Postoja je však z pohľadu spotrebiteľov lepšie, aby bolo dostupnej energie o čosi viac, než keď by štát zistil, že jej je nedostatok. K otázke, či boli varovania prehnané, sa vyjadril aj šéf BNetzA Klaus Müller: „Prevenčný paradox platí aj pre plyn. Len kvôli nemu by sa niekomu mohlo zdať, že nič z toho nebolo vôbec potrebné. Ale je to presne naopak. Urobil by som to znova rovnako.“
Výstavbu ďalších terminálov nevníma podľa Postoja negatívne ani Schröder „Aj keď by sa ekonomicky neoplatili, sú akousi poistkou komunity proti vydieraniu a nepredvídaným udalostiam.“ A ako ukazuje vojna na Ukrajine, v turbulentných časoch sa takáto poistka ešte môže vyplatiť, uzavrel denník Postoj.