Horný Smokovec 1. októbra 2024 – Spoločnosť Nafta sa chce pri svojom skladovacom biznise zameriavať na akvizície, investície aj inovácie. Za kľúčové témy v oblasti prieskumu a ťažby uhľovodíkov považuje dokončenie unbundlingu, identifikáciu nových prieskumných projektov a rovnako inovácie. Na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič.
“My v Nafte veríme, že zemný plyn je a bude súčasťou energetického mixu, preto robíme investície a akvizície,” uviedol Bartošovič s tým, že nejde o krátkodobý alebo strednodobý pohľad. ”Vidíme to na desiatky rokov. V tomto momente nie je reálna náhrada za zemný plyn, a to ani vo veľkej časti vykurovania, ani vo výrobe elektriny, ktorá má byť flexibilná cez paroplynové cykly alebo kogeneračné zdroje,” dodal šéf Nafty.
Zásobníky zemného plynu označil za kľúčový nástroj energetickej bezpečnosti. Ťažby v zime z nich vyrovnávajú nedostatok plynu prichádzajúceho cez potrubia, z ťažby alebo z LNG. „Nárazovo vedia dodať až 50 % potreby zemného plynu, či už na vykurovanie alebo na výrobu elektrickej energie počas zimných mesiacov,” vyčíslil Bartošovič.
Porovnávanie zásobníkov s batériami, ktoré prezentujú niektorí analytici, podľa neho nie je úplne objektívne, pretože zásobníky dokážu skladovať jednotky či desiatky terrawattov, zatiaľ čo batérie jednotky a desiatky megawattow energie.
Aktivity v oblasti skladovania
Prvou z nich sú akvizície. Nafta narástla z lokálnej spoločnosti na 6. najväčšieho skladovateľa v Európe. „Máme ambíciu rásť ďalej. Samozrejme, radi by sme kupovali, ale na to je dôležitá jedna vec. Musíme mať predávajúcich, teda firmy ochotné sa zbaviť skladov, ideálne za cenu vyhovujúcu obom stranám, v lokalitách, ktoré nás zaujímajú,“ povedal šéf Nafty.
Spoločnosť preto priebežne monitoruje lokality alebo potenciálnych predávajúcich v západnej a južnej Európe. Snaží sa optimalizovať aj existujúce zásobníky, kde prebieha určitá akcionárska reštrukturalizácia alebo reštrukturalizácia aktív.
Druhou oblasťou, na ktorú sa v rámci skladovania Nafta zameriava, sú pomerne veľké investície do obnovy základnej infraštruktúry v skupine, čiže nielen v Nafte, ale aj v dcérskych spoločnostiach. „Tam sú dva ciele. Prvým je zlepšenie parametrov zásobníkov, primárne zvýšenie flexibility, teda zrýchlenie ťažby a vtláčania. Druhým je výrazná dekarbonizácia našich technológií,“ konkretizoval Bartošovič. Ide najmä o obmenu časti kompresorov slúžiacich sa vtláčanie a ťažbu. Súčasné majú plynový pohon, nové majú byť mať elektrický pohon.
Poslednou kľúčovou oblasťou sú inovácie, jedným zo smerov je vodík, ktorému sa Nafta venuje už od roku 2014 v rámci projektu Sun Storage v Rakúsku, ktorý zahŕňal premiérové ukladanie zmesi vodíka a metánu do malej podzemnej štruktúry. V súčasnosti má Nafta dva veľké, nosné vodíkové projekty. Prvým je Henri so statusom IPCEI a financovaním z EÚ, realizovaný na Slovensku. V prípade druhého, HyStorage, je Nafta súčasťou konzorcia v Bavorsku, kde má svoju 100-percentnú dcérsku spoločnosť a vďaka tomu dobré kontakty na tamojšie spoločnosti. Projekt testuje rôzne zmesi metánu a vodíka, ktoré sa skladujú v poréznych štruktúrach.
Nafta sa venuje aj oblasti OZE, konkrétne fotovoltaike, vetru, biometánu a vodíkovým batériám. V prípade fotovoltaiky nejde ani tak o jej inštaláciu v prevádzke Nafty, ako skôr o zložitejší koncept, teda pripojenie elektrolýzy k inštalovanej fotovoltaike, vytvorenie podzemnej štruktúry, ktorá by mala byť výsledkom projektu Henri a skladovanie vyrobeného vodíka v podzemných štruktúrach, vysvetlil Bartošovič. V prípade, že takéto výskumné a inovatívne aktivity budú dávať zmysel, Nafta by ich chcela implementovať kdekoľvek v Európe či vo svete.
Prieskum a ťažba
Nafta sa v súčasnosti venuje prieskumu a ťažbe uhľovodíkov v štyroch krajinách. Na Slovensku je v záverečnej fáze doťažovania tradičným oblastí, ako sú Záhorie a východné Slovensko. Na Záhorí má menšie prospekty, ktoré analyzuje a pripravuje vŕtanie. „Máme perspektívnu licenciu severne od Trnavy, ktorá bola pripravená na vŕtanie už v roku 2018,“ uviedol Bartošovič s tým, že bol zrealizovaný prvý vrt, ktorý chceli zastaviť aktivisti, námietku však tesne zmeškali, odvtedy to však blokovali. „Ubehlo 6 rokov a my sme sa posunuli ďalej. Verím, že sa nám podarí spustiť vŕtanie na tejto licencii s naším partnerom Vermilion v priebehu budúceho roku,“ povedal šéf Nafty.
Na Ukrajine má spoločnosť štyri licencie, jednu na západe, tri na východnej Ukrajine, kde je situácia komplikovaná. Licencie sú priamo vo vojnovej oblasti, ktorá je z veľkej časti zamínovaná alebo neďaleko bojov. Práce sú tam pozastavené, napriek tomu Nafta hľadá potenciálnych partnerov. „V prípade skončenia vojny sme pripravení pokračovať v prácach,“ poznamenal Bartošovič. Na západe Ukrajiny pôsobila Nafta aj počas už prebiehajúceho konfliktu a zrealizovala tam dva vrty. Nájdený plyn nebol ekonomicky ťažiteľný, preto je projekt pozastavený a spoločnosť analyzuje, ako pokračovať.
V Maďarsku má Nafta svoj aktuálne najúspešnejší projekt. Je účasťou konzorcia, má viaceré licencie na maďarsko-chorvátskej hranici. Za triu roky bolo zrealizovaných 16 vrtov, z toho 10 pozitívnych. „Máme tam ťažbu ropy aj plynu. Chcel by som zdôrazniť prístup štátu, stavebných úradov či banského úradu. Je to tam nastavené extrémne proinvestorsky pokiaľ ide o schvaľovania (EIA a pod.),“ charakterizoval Bartošovič. Všetky úrady podľa neho fungujú flexibilne, čo súvisí s tým, že Maďarsko má záujem, aby sa tam uhľovodíky ťažili, aby sa nenaťahovali lehoty, pretože tie firmy väčšinu produkcie predávajú aj tak na maďarskom trhu. Štát inkasuje dane, poplatky za vydobyté nerasty, zamestnanosť a využívanie lokálnych subdodávateľov.
Najnovšou lokalitou je Nemecko, kde Nafta začala pred mesiacom projekt v Dolnom Sasku, opäť ako súčasť konzorcia. Ide o prieskumný projekt, teda novú lokalitu, v ktorej sa realizuje pomerne hlboký vrt, takmer 5 km. Zhruba o dva mesiac by sa malo ukázať, či bude vrt úspešný alebo nie, podľa výsledku sa Nafta zariadi ďalej.
Kľúčové témy v oblasti prieskumu a ťažby uhľovodíkov
Jednou z kľúčových tém je unbundling. V čase, keď sa mal implementovať, Nafta dostala od EK výnimku, pretože jej ťažba bola v pomere ku skladovacej kapacite veľmi malá. „Pred 10 rokmi sme si mysleli, že dovtedy doťažíme. Stále ťažíme cca 30-40 mil. m3, takže teraz musíme unbundling zrealizovať. Od 1. 1. 2025 Nafta nebude mať obchodnícku licenciu a ťažby plynu bude presunutá z materskej firmy do ´vnučky´, uviedol Bartošovič.
Ďalšou kľúčovou témou je identifikácia nových prieskumných projektov (nové lokality spojené s vyšším rizikom) a ťažobných projektov, kde už prebieha ťažba a súčasní partneri hľadajú nových členov do konzorcia.
Poslednou témou sú inovácie, v súvislosti s ktorými Bartošovič spomenul projekt Geoterm Trebišov, v ktorom ide o využitie geotermálneho tepla. Po ukončení ťažby plynu na okraji mesta mali byť vrty v súlade so zákonom zlikvidované. Nie je v nich geotermálna voda, ale suché teplo. „V spolupráci s partnerom analyzujeme možnosť využitia tepla. Takže by sa tam vtláčala sladká pitná voda, ktorá by sa ohriala v hĺbke vrtu, teplo by sa vytiahlo na povrch a vo výmenníku by sa odovzdalo teplárom,“ vysvetlil Bartošovič.
Aktuálne výzvy
Generálny riaditeľ Nafty sa vyjadril k cenovej regulácii skladovania plynu, ktorú považuje za ekonomický nezmysel. „Podzemné zásobníky zemného plynu nie sú monopolná aktivita, ako je elektrická alebo plynová distribúcia, ani oligopolná aktivita ako v prípade Eustreamu,“ zdôraznil Bartošovič. „Sme v totálnej konkurencii, 85 % skladovacej kapacity z vyše 100 miliárd v Európe nie je cenovo regulovaných,“ dodal.
V oblasti byrokracie spomenul dlhé lehoty schvaľovacích procesov, ich predlžovanie či alibizmus úradníkov.
Pokiaľ ide o európske fondy Nafta ako prvá získala status IPCEI aj s financovaním. „Počas priebehu projektu vidíme, čo znamená reportovať a získavať preplácanie jednotlivých krokov v projekte. Je to extrémne komplikované, množstvo dotazov, veľmi formálne,“ povedal Bartošovič.
V oblasti bankového financovania spomenul dva postrehy. Počas výberového konania na financovanie Nafty, keďže išlo o väčšiu sumu, išlo o väčšie konzorcium bánk. Jedna banka oznámila, že sa nezúčastní, pretože nefinancuje ťažbu ropy a plynu.
V prípade projektu v Dolnom Sasku potrebovala založená firma bežný účet, čo sa ukázalo ako extrémne komplikované. „Niekoľko týždňov zakladania obyčajného bežného účtu v banke. Keď sme jeden založili, banka si to zakrátko rozmyslela,“ opísal šéf Nafty s tým, že na jednej strane Nemecko chce, aby sa tam ťažilo, na druhej sa toho banky odmietajú zúčastniť.
Na záver Bartošovič upriamil pozornosť na oblasť ľudských zdrojov a poukázal na nedostatok prevádzkových či technických pracovníkov, ekonómov aj právnikov, najmä z mladšej generácie. S cieľom zatraktívniť pracovné pozície Nafta posiela mladých, jazykovo zdatných zamestnancov na zahraničné stáže v rámci skupiny, či už do Anglicka alebo Nemecka. V rámci projektu HyStorage sú v Nemecku na stáži aj technici, uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič.
