Horný Smokovec 24. septembra 2024 – Zemný plyn si zachová svoju dôležitú pozíciu v energetickom mixe ďalšie desiatky rokov. Hoci jeho objem v elektroenergetike bude klesať, hodnota sa zvýši, keďže jeho úlohou už nie je dodávať energiu, ale garantovať dostupnosť výkonu počas špičiek dopytu po elektrickej energii. Plynové zdroje preto prestávajú byť objemovým biznisom a stávajú sa poistkou sústavy – ocenenou cez kapacitu, flexibilitu a systémové služby. Na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci to povedal Martin Bartošovič, generálny riaditeľ spoločnosti TTEP Netherlands, ktorý význam zemného plynu do budúcnosti demonštroval na príklade Holandska a výziev, ktorým čelí tamojší trh s energiami.
TTEP Netherlands sa zameriava na na 3 hlavné oblasti podnikania: flexibilnú výrobu elektrickej energie, trh s energiami a optimalizáciu aktív a predaj elektrickej energie a plynu firemným zákazníkom. Spoločnosť TTEP, spoločný podnik EPH a francúzskej TotalEnergies, je druhý najväčší prevádzkovateľ flexibilných výrobných kapacít elektrickej energie v Európe – s viac ako 14 GW výkonu a približne 30 TWh elektriny ročne a v Holandsku vlastní štyri paroplynové elektrárne, priblížil Bartošovič. TTEP pôsobí okrem Holandska aj v Anglicku, Írsku, Taliansku a Francúzsku. Má záujem ďalej rásť a primárne sa zameriavať na kombinovanú výroba elektrickej energie z plynu, batérie a biomasu dodal Bartošovič.
Šesť “mega” trendov holandského trhu s energiami
Generálny riaditeľ TTEP medzi ne zaradil predpokladaný nárast spôsobený elektrifikáciou, preťaženie sústavy, nárast obnoviteľných zdrojov, potreba flexibility, extrémna trhová volatilita a samotná úloha zemného plynu.
Pokiaľ ide o predpokladaný nárast dopytu spôsobený elektrifikáciou, Bartošovič uviedol, že holandská spotreba elektriny je 15 rokov v podstate rovnaká. “Čo sa zmenilo, je profil výrobných zdrojov a spotreby, resp. čo pribudlo na strane spotreby,” poznamenal s tým, že ide najmä o nabíjanie elektrických vozidiel, čiastočné nahradenie plynového vykurovania tepelnými čerpadlami a zmenu v porftfóliu výrobných zdrojov elektrickej energie.
Nárast spotreby by mali ovplyvniť predovšetkým výroba zeleného vodíka, elektrifikácia priemyselných procesov, príp. využitie hybridných riešení (elektrina + zemný plyn), dátové centrá a AI a domácnosti prechodom na tepelné čerpadlá či domáce nabíjanie.
V prípade zeleného vodíka ide o otáznu vec, myslí si Bartošovič vzhľadom malý počet reálnych projektov a pozastavenie ďalších. Elektrifikácia priemyselných procesov je v Holandsku realitou, stále je však množstvo odvetví, najmä energeticky náročných, kde nedáva zmysel, upozornil šéf TTEP Rovnako sú realitou dátové centrá a AI. Čo sa týka vykurovania domácností, teplárne čerpadlá sú dnes niekde na úrovni 10 až 12 %, a veľká časť Holandska, cca tých 8 miliónov domácností, vykuruje stále plynom. Všetky nové stavby, či sú to kancelárske alebo obchodné priestory, alebo domy, byty, sú vykurované už len tepelnými čerpadlami alebo teplárňami v jednotlivých mestách.
Pokiaľ ide o druhý trend, preťaženie sústavy, Holandsko má najviac preťaženú priemyselnú a hlavne distribučnú sústavu v celej EÚ, uviedol Bartošovič s tým, že dôvodov je viac. Prvým je rýchla inštalácia fotovoltaík.
Ďalším je zatvorenie Groningenu , najväčšieho európskeho kontinentálneho plynového poľa. Časť plynu z neho Holandsko spotrebúvalo, zvyšok predávalo, teraz však musí plyn nakupovať.
Dôležitým faktormi sú je aj simultánny nárast dopytu po výkone (vysoký peak load, hlavne večer),dve dekády regulácie, ktorá odmeňovala efektívnosť namiesto rezervnej kapacity či pravidlá pripájania podľa poradia podania, ktoré vytvorili fiktívny rad žiadateľov. “Na žiadosti sa prihlásili tisícky ľudí, ktoré vlastne pripájanie ani nepotrebovali, ale blokovali ostatných a čakali, že to niekto od nich kúpi,” ozrejmil Bartošovič, podľa ktorého v Holandsku čaká na pripojenie viac ako 15 000 firemných zákazníkov
Ďalším dôvodom preťaženia je, že fyzická výstavba naráža na obmedzenia malej, husto obývanej a procesne náročnej krajiny.
Veľká časť obmedzení pritom vôbec nie je fyzickej povahy, konštatoval Bartošovič. Štúdia Tennetu, holandského prevádzkovateľa prenosovej sústavy, zistila, že až tretina obmedzení sa dá ľahko riešiť veľmi drobnými úpravami na sieti a na rôznych prvkoch (trafostanice, prepojovacie stanice a iné malé komponenty).
Tretím trendom je prudký nárast OZE, najmä fotovoltaiky, a to najmä preto, že Holandsko išlo cestou troch druhov podpory. “Okrem finančnej podpory, aby výkupná cena bola zaujímavá, zaviedli aj nulovú DPH na kúpu panelov, invertorov a všetkého príslušenstva, ako aj tzv. Saldovanie,” vymenoval Bartošovič. “V podstate vyrábate elektrinu, najmä cez deň, keď ju netreba, a večer ju spotrebúvate. Saldovanie znamená, že výrobu odpočítate od spotreby a vynásobíte priemernou dennou cenou. Takže v podstate ekonomický nezmysel, pretože cez deň sa cena blíži k nule, alebo sú ceny vysoko záporné” konštatoval šéf TTEP.
Ide o drahé riešenie, ktoré krajine škodí, stojí obrovské peniaze, a posledná vláda sa rozhodla zrušiť ho.
Spomínané uzavretie Groningenu ako politické rozhodnutie odstránilo plyn ako alternatívu
pre teplo, priemysel aj skleníkové hospodárstvo, rast OZE tak je preto štrukturálny, nie dobrovoľný, dodal Bartošovič.
Veterné elektrárne v Severnom mori označil za špičkový zdroj vďaka plytkej vode, silnému a stabilnému vetru či krátkym vzdialenostiam k prístavom a k priemyselnému dopytu. Koeficient využitia offshore kapacít je už teraz 39 % a smeruje k 50 %, ako turbíny rastú a parky sa posúvajú ďalej od pobrežia, dodal Bartošovič. Elektrifikácia priemyslu, elektrolýzy, dátové centrá, tepelné čerpadlá a elektromobily majú predstavovať dopyt absorbujúci nárast OZE.
Štvrtým trendom holandského trhu s energiami je flexibilita, ktorá je podľa Bartošoviča kľúčová. “Je treba povedať, že ten reziduálne zaťaženie, rozdiel dispečovateľnej a nedispečovateľnej energie, klesá v objeme, ale jeho rozkyv (rozsah) sa zväčšuje,” poznamenal šéf TTEP s tým, že dnes OZE v Holandsku pokrývajú viac ako 50 % ročnej spotreby, pričom za 15 rokov sa očakáva 100 %. “Napriek tomu potreba špičkového výkonu extrémne rastie, a preťaženie sietí vytvorilo v Holandsku platený trh s flexibilitou, kde sa flexibilita predáva primárne pre TenneT,” uviedol Bartošovič. Holandská spotreba elektriny podľa neho stúpne zo 113 na približne 330 TWh do roku 2050, pričom tepelné čerpadlá, nabíjanie EV a elektrické kotly nepridávajú rovnomernú záťaž, ale zvyšujú amplitúdu. “Hodnota dispečovateľnej kapacity sa odvíja od špičky, nie od objemu,” zdôraznil.
Koniec saldovania k 1.1.2027 podľa Bartošoviča aktivuje domácnosti a vlastná spotreba sa stane dvakrát hodnotnejšou než dodávka do siete.
Hoci zemný plyn v elektroenergetike zaznamenáva klesajúci objem, má rastúcu hodnotu.
Vládna politika počíta s batériami a plynovými zdrojmi na pokrytie špičiek a marža sa tak presúva z objemu na dostupnosť, zdôraznil Bartošovič.
Piatym trendom je trhová volatilita, ktorá spolu s novými cenotvornými mechanizmami výrazne ovplyvňuje ceny a vytvára samostatnú cenu za kapacitu.Záporné ceny sa stali štandardnou súčasťou roka, pričom počet hodín so zápornou cenou vzrástol zo 67 v roku 2021 na 584 v roku 2025, čo je približne 7 % roka, upozornil Bartšovič, podľa ktorého však .
vyššia volatilita neznamená nižšie ceny. Svedčí o tom aj fakt, že priemerná denná cena na holandskom day-ahead trhu dosiahla v roku 2025 87 €/MWh, teda o 12 % viac než rok predtým.
“Zase sme pri fotovoltaike. Jej veľký boom znamenal, že všetci ju montovali, najmä domácnosti na strechy. Je toho extrémne veľa, ale nikoho nenapadlo tam dať vypínač. Takže keď je záporná cena, alebo je nula, keď elektrina zo slnka nie je potrebná, tak všetky nové inštalácie viete vypnúť, veľkú väčšinu starých však nie. A im to je v podstate jedno, lebo cez to saldovanie dostanú nejakú priemernú cenu. Takže nie úplne premyslená politika podpory,” povedal Bartošovič.
Pripomenul, že od 1.10. dochádza ku konverzii z hodinového obchodovania na štvrťhodinové obchodovanie. Vzniká tak druhý cenový signál za kapacitu siete. “Ten, kto vie vyrobiť elektrickú energiu a dodať, keď ju naozaj treba, môže za to dostať zaujímavú odmenu,” poznamenal Bartošovič.
Posledný trendom je zemný plyn, ktorý podľa neho zostáva naďalej kľúčový pre vyrovnávanie sústavy a pre pokrytie špičkového výkonu, a bude tu ešte dlho, určite desiatky rokov. Jeho spotreba bude klesať, vo výrobe elektrickej energie rýchlejšie ako v teple, lebo nahradiť v 8 miliónoch domácností kotly tepelnými čerpadlami by v podstate znamenalo kolaps elektrickej siete, myslí si Bartošovič. “Čiže spotreba plynu klesá, ale dôležitosť stúpa,” zdôraznil.
Adekvátnosť sústavy sa podľa neho výrazne zhoršila, deficity dodávok stúpajú a po roku 2030 budú rásť rýchlejšie, tzv. hodnoty LOLE (lost of load expected – nedostatok hodín v priemere ročne) stúpajú až k 37 hodinám.
Rozhodnutie TTEP z konca roka 2024 zavrieť jednu zo svojich elektrární, Rijnmond 1, spôsobilo, že vláda a ministerstvo hospodárstva začali so spoločnosťou (a následne so všetkými plynovými elektrárňami rokovať o možnej náprave, až prišlo na tému kapacitných trhov. Hoci ešte minulý rok v marci TenneT takéto riešenie z politických dôvodov odmietal, teraz vláda pripravuje príslušnú legislatívu. “Bez toho, aby výrobcovia dostávali platby za kapacitu, nikto žiadny paroplynový zdroj nepostaví. Z tých hodín, koľko my alebo naši konkurenti ideme, sa tá investícia nezaplatí,” konštatoval Bartošovič.
Zemný plyn – pokles objemu, ale rast hodnoty
Na záver zopakoval, že zemný plyn, ktorý môže byť ozeleňovaný biometánom či vodíkom, klesá v objeme, ale získava na hodnote – jeho úlohou už nie je dodávať energiu, ale garantovať dostupnosť výkonu. Dopyt po elektrine rastie a mení tvar, keď špička rastie rýchlejšie než objem, pretože tepelné čerpadlá, nabíjanie EV a elektrifikácia priemyslu zvyšujú amplitúdu, nie základňu.
Hoci inštalovaný výkon OZE prudko rastie a do roku 2040 pokryjú zhruba 100 % ročnej spotreby, nebude to v tých hodinách, keď je potrebná. Reziduálne zaťaženie klesá v objeme a rastie v rozkyve.
Trh platí v prípade elektriny za dostupnosť a odmena sa presúva z MWh na MW. Dôsledkom pre plynové zdroje je menej prevádzkových hodín a vyššia marža na hodinu
“Plynové zdroje prestávajú byť objemovým biznisom a stávajú sa poistkou sústavy – ocenenou cez kapacitu, flexibilitu a systémové služby. Kto vlastní dispečovateľný výkon v správnej lokalite, predáva stále vzácnejší produkt,” uzavrel Martin Bartošovič, generálny riaditeľ spoločnosti TTEP Netherlands.