Horný Smokovec 27. septembra 2024 – Dekarbonizácia je potrebná, ale mali by sme ju robiť tempom, ktoré zodpovedá našim zdrojom, a tak, aby priestor dostali najprv lacnejšie alternatívy redukcie emisií. V prípade vykurovania domácností najvyššiu hodnotu za peniaze predstavuje výmena zdroja tepla, teda inštalácia moderných plynových kondenzačných kotlov. V paneli “Ako ďalej s Green Dealom vo vykurovaní” Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Martin Hollý.
Tento rok bola na európskej úrovni schválená nová smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Jej cieľom je dosiahnuť dekarbonizovaný fond budov do roku 2050 prostredníctvom podpory renovácií v každom členskom štáte, najmä v prípade najmenej hospodárnych budov. Stanovuje do budúcnosti rôzne kritéria na to, ako má bývanie vyzerať, aké energetické zdroje tepla sa môžu využívať, uviedol Hollý na margo aktuálneho právneho rámca.
EPBD rozdeľuje obydlia na tie, ktoré sa ešte len budú stavať a tie, ktoré sú už postavené, pričom na oba typy kladie rôzne nároky. Nové budovy majú mať v zmysle smernice do roku 2029 energetickú triedu A0. “Podľa našich prepočtov, ako aj prepočtov energetických analytikov z pohľadu vyhodnotenia ekonomiky spĺňa tieto kritéria zemný plyn v kombinácii so solárnym panelom a v prípade, že v blízkosti plánovaného nového domu je distribučná sieť, je to lacnejšie riešenie ako elektrifikované alternatívy, ktoré ponúka EÚ ako štandard,” zdôraznil Hollý. Od roku 2030 by malo ísť o budovy s nulovými emisiami, ktoré nemôžu generovať žiadne emisie a budú môcť byť zásobované len energiou z obnoviteľných zdrojov.
V prípade rekonštrukcie rodinných domov majú členské štáty predložiť Komisii „National Buildings Renovation Plans“ s konkrétnymi míľnikmi pre roky 2030, 2040 a 2050. “Globálnym cieľom je zabezpečiť pokles priemernej spotreby primárnej energie celého fondu obytných budov do 2030 aspoň o 16% (v porovnaní s 2020) a do 2035 aspoň o 20 – 22%,” konkretizoval šéf spoločnosti SPP-distribúcia s tým, že majú byť podporované hĺbkové obnovy budov, pričom dosiahnutá úspora primárnej energie má byť minimálne na úrovni 60%, resp. 30% pre budovy s najhoršími parametrami.
“Toto je z nášho pohľadu absolútne kľúčové pretože na Slovensku máme asi 1,2 mil. budov, z ktorých cca 70 % nie je zateplených, čo znamená, že tieto podmienky budú kľúčové pre veľkú väčšinu Slovákov pokiaľ ide o to, ako ďalej pokračovať so správou svojich nehnuteľností,” povedal Hollý.
Východiskové pozície
Hollý prezentoval východiskové pozície, ktoré logicky determinujú iný pohľad Slovenska v porovnaní s pohľadom EÚ, ovplyvneným najmä situáciou vo vyspelých západoeurópskych štátoch.
Zatiaľ čo priemerná mzda na Slovensku predstavuje 1300 €, v Nemecku, premiantskej krajine dekarbonizačných stratégií, 3800 €, teda Slovák zarába približne tretinu toho, čo Nemec. Priemerná výška úspor je v prípade Slováka cca 13 000 €, kým v prípade Nemca 70 000 €, čo je asi päťnásobne viac.
Pokiaľ ide o emisie na obyvateľa, na Slovensku 6,2 t CO2, v Nemecku 9,4 t. Na Slovensku je zemný plyn veľmi silný vo vykurovaní, kúri ním viac ako 60 % obyvateľstva a SR má druhú najhustejšiu plynárenskú sieť, konštatoval generálny riaditeľ SPP – distribúcia.
Spotreba elektriny a plynu v SR v kontexte elektrifikácie
Elektrina sa na Slovensku využíva vo vykurovaní len minimálne. Mesiacmi, keď je spotreba plynu rovnaká ako spotreba elektriny, sú len jún, júl a august, keď sa plynom nevykuruje. Spotreba elektriny v januári predstavuje cca 3 TWh a spotreba plynu zhruba 8,5 TWh, čiže takmer trojnásobok.
“Ak niekto argumentuje, že máme elektrickú energiu, ktorá je dekarbonizovaná, lebo je z 80-90 % je z jadrových a vodných elektrární, je to pravda, ale jadro vyrába tzv. flatovú elektrinu. Nie je schopné vyrábať sezónnu elektrinu, pretože je nastavené tak, aby kapacita reaktora bola využívaná na 90-95 %, lebo vtedy generuje dostatočný cash flow na splatenie pôvodnej investície,” vysvetlil Hollý s tým, že zemný plyn sa využíva ako flexibilný nástroj. “Čiže vždy, keď je nedostatok energie,spoliehame sa na to, že máme plyn v zásobníkoch a spustíme paroplynový cyklus, aby sme si elektrinu vyrobili alebo si pustíme kotol, aby nám ten plyn spálil,” dodal a zdôraznil, že práve vývoj spotreby elektriny a plynu predstavuje najväčšiu technickú výzvu pri elektrifikácii vykurovania.
Môžu zaznieť argumenty, že časť peakov v sezónnej spotrebe sa dá vyriešiť obnoviteľným zdrojom, že sa bude spotrebúvať menej elektriny, že to nebude 1 k 1. Na druhej strane si treba uvedomiť, že paroplynový cyklus je schopný vyrábať elektrinu iba s účinnosťou 50-55 %. “Na vyrobenie jednej MWh elektriny spotrebujete 2 MWh plynu. Vo vykurovaní, keď chcete jednu jednotku vykurovania, potrebujete jednu jednotku alebo 0,97 jednotky plynu,” vyčíslil Hollý s tým, že ide o základný predpoklad, z ktorého sa potom odvíjajú technické výzvy pre elektroenergetiku. Tá sa s nimi bude musieť vysporiadať predtým, než bude možné tvrdiť, že elektrifikácia je finálne riešenie pre dekarbonizáciu vykurovania, zdôraznil.
Východiská v individuálnom vykurovaní
Vykurovanie domácnosti plynom sa na emisiách skleníkových plynov v SR podieľa 6,9 %, čo je relatívne nízky podiel. Dve tretiny z celkového počtu, teda cca 870 000 domácností je individuálne vykurovaných zemným plynom. Podstatná informácia z pohľadu dekarbonizácie vykurovania je to, že na Slovensku je cca 70 % domov nezateplených. “To znamená, že ak chcete dekarbonizovať vykurovanie a využívať všetky moderné technológie podporujúce elektrifikáciu, musíte investovať do zateplenia,” zdôraznil Hollý.
Otázkou podľa neho je, aký bude rozsah takejto investície, pretože je iný, ak pôjde len o čiastkové zateplenie a iný bude v prípade hĺbkovej obnovy, ako to vyžaduje v prípade renovácií smernica o energetickej hospodárnosti budov. Priemerný RD na Slovensku má okolo 200 m2 a vykurovanie je veľmi sezónna vec, pomer zima:leto pri zemnom plyne je cca 4:1. Toto predstavuje veľkú výzvu, ktorú bude musieť elektrický biznis v budúcnosti vyriešiť.
Technické výzvy
V prípade domov A0, ak sa hovorí o elektrifikácii a zároveň o tom, že rekonštruované domy by už nemali generovať žiadne emisie, ide podľa Hollého o jednoduché riešenie, o ktorom hovorí EK, t.j. zatepliť dom hĺbkovo, umiestniť na strechu fotovoltaický panel vyrábajúci elektrickú energiu a použiť tepelné čerpadlo, ktoré ju spotrebuje. “Globálne to môže sedieť, ak dobre zateplíte dom, predpokladaná spotreba môže byť okolo 9 MWh nároku na elektrickú energiu. Ale keď sa pozriete na ten profil, ako sa energia spotrebúva, ide o veľkú sezónnosť, pretože tepelné čerpadlo (TČ) pri mínusových teplotách nie je také účinné ako v lete,” ozrejmil Hollý s tým, že TČ má vysokú spotrebu v zimných mesiacoch a výrazne nižšiu v lete. Naopak, fotovoltaický panel (FV) má veľmi silnú výrobu v lete a slabšiu v zime, keď je počet slnečných dní nižší.
Ak má teda spotreba TČ byť pokrytá elektrinou z FV, pri optimistickom pohľade treba dokúpiť malú krátkodobú batériu, ktorá medzidňovo vykryje výkyvy FV. “Reálne tak spotrebujem 60 % energie, ktorú vyrobila FV. inými slovami 40 % elektriny musím preskladovať,” poznamenal Hollý. Možnosťou je uskladniť tú, ktorú vyrobila FV, alebo ju v zimných mesiacoch nakúpiť.
Otázkou v takom prípade ostáva, aký zdroj túto elektrinu v zime vyrobí. Podľa Hollého ju nevyrobí jadrová ani prečerpávacia vodná elektráreň, lebo sezónny rozsah potrebnej energie je 40%, nejde len o medzidňové alebo vnútrodňové vykrývanie rozdielu v spotrebe.
Reálne to v prípade rodinného domu predstavuje potrebu skladovania cca 3600 kWh elektrickej energie, čo by si vyžadovalo vybudovanie veľkého batériového úložiska pre každý RD. “Čo je nonsens,” konštatoval Hollý.
Preto sa buď bude musieť zásadným spôsobom posunúť vývoj v oblasti batérií, alebo sa požiadavky na elektrinu musia pokrývať zo siete, čo si vyžaduje jej posilnenie. Potom sa dá kapacitná batéria zabezpečovať globálne v rámci spoločného úložiska.
Ide však opäť o sezónnu výrobu elektriny v januári, februári, novembri a decembri, teda počas štyroch mesiacov v roku,” pripomenul Hollý, podľa ktorého žiadna prečerpávacia elektráreň nedokáže na jedno vypustenie vyrábať elektrinu počas 4 mesiacov a nedokáže sezónne vyrobiť 40 % energie.
Elektrifikácia individuálneho vykurovania preto nebude úspešná bez vyriešenia sezónnej flexibilnej výroby elektriny, a/alebo vyriešenia sezónneho skladovania elektriny, dodal Hollý.
Zdôraznil, že – na rozdiel od elektrickej siete – je uvedená sezónnosť, resp. “neefektivita” v cene plynárenskej infraštruktúry, dimenzovanej na prepravu zvýšených množstiev plynu počas zimy, už započítaná. Navyše, súčasťou plynárenskej infraštruktúry sú vybudované zásobníky, ktoré elektrická sieť nemá, preto musí svoju kapacitu prispôsobiť požiadavkám.
Celú neefektivitu vyplývajúcu z povahy vvykurovania tak bude musieť zaplatiť elektrická sieť v pomere, ktorý už nebude taký efektívny, ako pri súčasných cenách prepravy, distribúcie a prenosu elektrickej energie, dodal šéf SPP – distribúcia.
Ekonomické výzvy
Zameral sa aj na ekonomickú stránku veci, keď porovnal náklady na vykurovanie v prípade štyroch rôznych alternatív rodinných domov: nezatepleného s plynovým kondenzačným kotlom (PKK) v energetickej triede C0, čiastočne zatepleného s PKK, hĺbkovo obnoveného s PKK a solárnym panelom v triede A1 a hĺbkovo obnoveného s tepelným čerpadlom, solárnym panelom a batériou v triede A0. Porovnanie sa vzťahuje na obdobie 30 rokov, ktoré férovo zohľadňuje investíciu do zateplenia.
“V prípade nezatepleného domu v triede C (70% RD v SR) náklad na vykurovanie plynom je 107 000 € za 30 rokov. Pri čiastočne zateplenom dome (za 24 000 €) je to 123 000 €, o 16 % viac oproti domu v triede C. Ak idem do hĺbkového zateplenia, trieda A1, som na 158 000 €, čo predstavuje nárast o 48 % oproti základnému scenáru. V prípade riešenia A0 je to 181 000 €, inými slovami o 70 % drahšie,” vyčíslil Hollý.
Ak budú domácnosti tlačené do rekonštrukcie nezatepleného a nezrekonštruovaného domu do triedy A0, priplatia si za rok o 2500 € viac, v prípade A1 +1700 € ročne, pri čiastkovej rekonštrukcii +560 € ročne. “V prípade, že to necháme tak, ide o najlacnejšiu alternatívu,” dodal Hollý.
Položil si v tejto súvislosti otázku, koľko Slovákov bude na rekonštrukcie mať. Už skutočnosť, že je zateplených len 30 % RD podľa neho ukazuje, že na obnovu domov prostriedky nemajú.
Ak bude štát pretláčať rekonštrukcie na úroveň A0, teda s nákladmi o 70 % vyššími ako dnes, pre túto cestu sa rozhodne len malý počet vlastníkov. “Otázkou je, či chceme emisie znižovať tým, že podporíme malý počet ľudí s hĺbkovou rekonštrukciou, alebo podporíme väčší počet ľudí s čiastočnou rekonštrukciou,” povedal šéf SPP- distribúcia s tým, že je iné, keď má takéto náklady hradiť Slovák zarábajúci 1300 € a s 13 000 € na účte a iné, keď to robí Nemec v zásadne lepšej ekonomickej situácii.
Prezentovaná ekonomika zateplenia môže byť pre mnohých vlastníkov proporcionálne ešte horšia, keďže často vykurujú len reálne obývanú časť domu, takže ich náklady sú výrazne nižšie ako spomínaných 107 000 € za 30 rokov. To isté platí pri dokurovaní biomasou, ktorá je lacnejšia ako zemný plyn. “Takže tá investícia, ktorú bude musieť podporiť aj štát a ktorú budeme očakávať od ľudí, môže byť v skutočnosti ešte vyššia pre tieto dva elementy,” dodal Hollý. Najvyššiu hodnotu za peniaze na základe uvedených prepočtov podľa prináša výmena zdroja tepla tj. inštalácia plynového kondenzačného kotla.
Potreba rozumnej dekarbonizácie
Šéf SPP – distribúcia tiež zdôraznil dôležitosť zemného plynu ako paliva pre obdobie prechodu, dostatočne dlhé na to, aby sa nové technológie dokázali presadiť a získať komerčnú atraktívnosť, pričom toto obdobie bolo politickými argumentmi zásadne skrátené.
“Dekarbonizácia je jednoznačne potrebná, treba znižovať emisie, to nikto nespochybňuje. Ale mali by sme ju robiť tempom, ktoré zodpovedá našim zdrojom a rozumne. Teda tak, že najprv dáme priestor lacnejším alternatívam redukcie emisií, až potom drahším,” zdôraznil Hollý. Za “ľahko dostupné ovocie” v tejto súvislosti označil napr. prechod z uhlia na plyn v teplárenstve, výmenu starých kotlov za moderné kondenzačné plynové kotly či čiastočné zateplenie.
Na margo náročnosti dekarbonizácie priemyslu vyzval na porovnanie jej nákladov s dekarbonizáciou vykurovania, čo ukáže jednoznačný smer, ktorým sa uberať. “Ale nie tak, že budeme v každom sektore niečo robiť, minieme peniaze, stratíme podporu verejnosti pre dosah, ktorý to na ňu bude mať, a ešte si aj odpálime priemysel. To je úplne najhoršie, čo môžeme urobiť,” uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Martin Hollý.
