Bratislava/Starý Smokovec 11. októbra 2021 – Slovensko by sa malo snažiť dosiahnuť dekarbonizáciu najefektívnejším spôsobom tak, aby bola aj sociálne prijateľná pre obyvateľstvo. Súčasťou riešenia by mal byť aj zemný plyn a dekarbonizované plyny. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia, a. s, Martin Hollý v súvislosti s návrhom klimatického balíčka EÚ „Fit for 55“.

Zemný plyn podľa neho už významne pomáha v dekarbonizácii. Pri náhrade uhlia v CZT v posledných troch rokoch prispel k zníženiu emisií CO2 o 200 tisíc ton ročne. Potenciál ďalšieho využívania plynu v dekarbonizácii by mal pokračovať projektmi pre domácnosti. V tomto smere je dôležité rozbehnúť projekt „kotlíkových dotácií“, ktorý by v kombinácii s plánom obnovy a zvyšovaním energetickej efektívnosti priniesol úsporu emisií aj v tomto sektore. Takmer 300 tisíc slovenských domácností stále vykuruje svoje domy vysoko-emisnými tuhými palivami, preto by ich prechod na nízko-emisný zemný plyn mal pozitívny dopad nielen na zníženie emisií skleníkových plynov, ale aj na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku.

„V súvislosti s „Fit for 55“ sprísnenie hlavného cieľa zníženia emisií zo 40 na 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 sa sprísňujú ciele vo viacerých oblastiach, napríklad v energetickej efektívnosti či v poklese emisií v ESD schémach,“ konštatoval Hollý. Podľa neho to bude mať zásadný dopad na dekarbonizáciu Slovenskej republiky. Problém vidí v tom, že EÚ nerešpektuje špecifiká jednotlivých členských krajín. „Inými slovami, zužuje výber dekarbonizačných nástrojov, pretože odvodila a zadefinovala podiely zdrojov od OZE, a to znamená, že priamo ukazuje prstom na energetiku. Na Slovensku máme pritom jednu z emisne najčistejších energetík v celej EÚ,“ dodal Hollý.

Pokiaľ Slovensko v energetike nahradí uhlie plynom alebo biomasou, emisnosť mu klesne z 9. krajiny      v poradí na 5. alebo šiestu a bude mať jednu z najčistejších energetík v EÚ. Naproti tomu päť najväčších emitentov v SR produkuje 50 % emisií v schéme ETS. „Kladiem si otázku, kde je ten priestor na dekarbonizáciu na Slovensku, keď v energetike nahradíme uhlie. Je to naďalej v energetike, v nahrádzaní zemného plynu drahými tepelnými čerpadlami, ktoré majú ‚break even cost‘ cez 120 euro za tonu CO2? Alebo je to v priemysle, kde sú emisie najväčšie?,“ položil si otázku.

Pokiaľ budeme emisie znižovať v energetike, budeme to robiť za drahé peniaze s malým príspevkomk poklesu celkových emisií. Naopak, keby sme tie peniaze investovali do priemyslu, bolo by to efektívnejšie,“ vysvetlil šéf SPP – distribúcia.

Ďalším efektom balíčka je podľa neho zahrnutie sektoru budov do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). „Keď sme to prepočítali pri cene 60 € za tonu CO2, tak pri súčasných cenách, ktoré ešte nie sú zvýšené trhovými skokmi, len zahrnutie do ETS by znamenalo asi 30-percentný nárast cien plynu,“ vyčíslil Hollý a pripomenul, že upozornil, že už nárast cien elektriny o 10 % vyvolal politické diskusie, pričom účty za plyn sú výrazne vyššie ako v elektrine, keďže predstavujú gro energetickej spotreby domácností.

Venoval sa aj Európskou komisiou navrhnutému Sociálnemu fondu na ochranu klímy, ktorý má kompenzovať dosahy riešení balíčka Fit for 55 na nízkopríjmové domácnosti. Poukázal na rozdielnu distribúciu platov medzi krajinami strednej a východnej Európy, kde sa priemerné platy pohybujú od 800 do 1200 eur, kým v západných krajinách EÚ je to okolo 3000 eur.

„Keď sa na to pozerajú tak, akému percentu obyvateľstva budeme musieť kompenzovať negatívne dosahy, rádovo ide o percentá. Obávam sa, že na Slovensku sa bavíme o väčšej polovici,“ povedal Hollý s tým, toto by malo mať zásadný vplyv na vnímanie témy v našej časti Európy a zároveň navrhuje ponechať riešenie otázky zdaňovania v kompetencii jednotlivých členských štátov. „Verím, že sa budeme držať zdravého rozumu a budeme sa snažiť dosiahnuť dekarbonizáciu najefektívnejším spôsobom tak, aby bola aj sociálne prijateľná pre obyvateľstvo. Myslím si, že v krajinách SVE nemáme inú šancu, ako to robiť efektívne a sociálne citlivo. Verím tomu, že zemný plyn je súčasťou tohto riešenia,“ uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia, a.s, Martin Hollý.

SPP – distribúcia si zároveň uvedomuje svoju zodpovednosť z pohľadu svojho emisného profilu, preto sa intenzívne zaoberá metánovými emisiami. Aj keď na Slovensku sa plyn a ropa podieľajú na celkových emisiách metánu necelými troma percentami, distribučná spoločnosť zemného plynu ich kontinuálne znižuje. „Vďaka programu rekonštrukcií miestnych sietí, programu znižovania únikov a skrátením reakčných časov ich odstraňovania sa nám darí metánové emisie medziročne znižovať,“ vysvetlil Hollý.

Plynári podľa Hollého vidia veľkú perspektívu vo vodíku. Počas konferencie zdôraznil, že SPP – distribúcia sa aktívne zapája do projektov týkajúcich sa využitia vodíka. Za sebou má testovanie primiešavania vodíka do zemného plynu v laboratórnych podmienkach, aby si overila vplyv vodíka na jednotlivé komponenty plynárenskej siete. „V blízkej budúcnosti plánujeme primiešavať vodík do zemného plynu vo vybranej časti siete v rôznych pomeroch a overiť si tak výsledky laboratórnych testov aj v reálnych podmienkach,“ uzavrel Hollý.