Bratislava 20. mája 2025 – Dopyt po ruskom plyne stále existuje a je významný, hoci dodávky sa už v pôvodnom objeme neobnovia. Spoločnosť SPP by po prípadnom obnovení jeho tranzitu cez Ukrajinu, prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti SPP Plus, mohla prevziať úlohu Naftogazu, ak taká potreba vznikne. Cestovnej mape odchodu od ruských energií z dielne Európskej komisie chýba analýza dosahov. Týmto a ďalším témam sa v rozhovore pre Energoklub venoval riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík.
“Môžem s plným presvedčením povedať, že dopyt po ruskom plyne stále existuje a je významný,” uviedol Ľalík, ktorý pripomenul minuloročné snahy SPP o zachovanie ukrajinského tranzitu, vrátane podpisu spoločnej deklarácie adresovanej Európskej komisii. “V tom čase sme absolvovali viaceré rokovania s partnermi a podnikmi podobnými SPP, a to nielen z nášho regiónu, ale aj zo západnej Európy. Mnohé z týchto subjektov vyjadrili záujem pokračovať v nákupe zemného plynu z Ruska – a tento záujem pretrváva aj dnes,” zdôraznil šéf obchodu spoločnosti SPP, ktorá v tejto súvislosti založila dcérsku spoločnosť SPP plus. “Tá by v budúcnosti mohla zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní tranzitu ruského plynu. Už teraz nás kontaktujú firmy, ktoré majú záujem o jeho odber. Osobne nemám pochybnosti o tom, že dopyt po tomto plyne v Európe pretrvá,” konštatoval Ľalík, podľa ktorého k určitému „comebacku“ ruského plynu dôjde.
Po skončení vojny by práve energetické suroviny z Ruska mohli poslúžiť ako nástroj na podporu obnovy Ukrajiny – krajina bude potrebovať ropu aj zemný plyn, a zároveň by jej mohli prospieť výnosy z tranzitu týchto komodít, domnieva sa manažér SPP. “Či sa však dodávky ruského plynu podarí obnoviť v pôvodnom rozsahu, tu som trochu skeptický. Nevidím reálny priestor na to, aby sa do Európy opäť prepravovalo 150 bcm ročne z Ruska, ako tomu bolo v minulosti. No verím, že v nejakej rozumnej miere sa dodávky obnovia,” dodal Ľalík, ktorý v súvislosti so snahou SPP o obnovenie tranzitu plynu cez ukrajinské územie špecifikoval predstavy spoločnosti o úlohe svojej dcérskej spoločnosti.
Historicky túto prepravu zabezpečovala spoločnosť Naftogaz, ukrajinský štátny podnik, ktorý pre Gazprom realizoval istú formu swapovej operácie. Mal zakúpenú prepravnú kapacitu cez Ukrajinu a zabezpečoval tranzit plynu z rusko-ukrajinskej hranice na ukrajinsko-maďarskú alebo ukrajinsko-slovenskú hranicu, ozrejmil Ľalík. “V prípade, že by v budúcnosti nebolo možné pokračovať v tomto konštrukte, spoločnosť SPP plus by mohla plnohodnotne prevziať úlohu, ktorú Naftogaz v tomto reťazci plnil – ak takáto potreba vznikne. Momentálne sme vo fáze, keď vybavujeme všetky potrebné certifikácie a oprávnenia, aby sme boli pripravení túto činnosť v prípade potreby vykonávať,” doplnil šéf obchodu SPP pre Energoklub.
Na margo stavu stavu ukrajinskej infraštruktúry povedal, že tamojší prepravný systém je v poriadku. “Pokiaľ ide o meraciu stanicu Sudža, tá sa nachádza na území Ruskej federácie a aktuálne je mimo prevádzky. Nechcem špekulovať, ale jej obnova by pravdepodobne trvala niekoľko mesiacov – za predpokladu, že by mal Gazprom k dispozícii všetok potrebný materiál,” poznamenal Ľalík s tým, že prepojovací bod Sudža nie je jediným možným miestom vstupu plynu z Ruska na ukrajinské územie. “Navyše, plyn sa na tejto stanici nemeria už od leta minulého roka, keď ukrajinské ozbrojené sily vstúpili do regiónu Kursk. Plyn cez Sudžu síce stále pretekal, no meranie prebiehalo na iných bodoch. Tým chcem povedať, že v nejakom režime by bolo možné obnoviť tranzit plynu aj cez tento prepojovací bod,” dodal manažér SPP.
Vyjadril sa aj k zákazníkom ochotným nakupovať ruský plyn, nie však priamo od Gazpromu, ale prostredníctvom dcéry SPP. Podľa Ľalíka ide o spoločnosti porovnateľné veľkosťou s SPP, v niektorých prípadoch aj väčšie. “Hovoríme o dodávateľoch zemného plynu, z ktorých viacerí vedú s Gazpromom spory alebo arbitrážne konania. Pochádzajú najmä z Nemecka, ale aj z iných krajín západnej Európy. Dopyt po ruskom plyne tu určite existuje. Otázkou však zostáva, do akej miery bude možné tento dopyt reálne uspokojiť,” poznamenal Ľalík pre Energoklub.
Cestovnej mape odchodu od ruských energií chýba analýza dosahov
Na margo začiatkom mája predstavenej cestovnej mapy odchodu od ruských energií do roku 2027 Ľalík očakával, že ak sa Európska komisia rozhodne legislatívne zaviazať k naplneniu takejto vízie, bude to podložené dôkladne spracovanou analýzou dopadov. “V predloženej cestovnej mape však takáto analýza absentuje. Namiesto nej je tam len jednoduché konštatovanie, že dopyt po plyne v EÚ bude klesať o približne 15 bcm ročne – čo má byť objem, ktorý aktuálne dovážame z Ruska. Z toho sa odvodzuje, že ruský plyn už nebudeme potrebovať,” poznamenal a pripomenul situáciu v oblasti cien z nedávnej minulosti, keď bol ruský plyn zo systému vytlačený a všetko sa vsadilo na LNG, ktorý je globálne obchodovanou komoditou. “Na trhu s LNG dnes neexistuje niečo ako „voľná ponuka“. Existuje len neuspokojený dopyt – a to sa vždy premietne do cien,” zdôraznil manažér SPP.
Zákaz dovozu ruského plynu od 1. januára 2028 tak podľa neho nie je rozhodnutie, ktoré možno len tak legislatívne ohlásiť bez dôsledkov. “Chýba mi analýza dopadov z právneho, ekonomického aj regionálneho hľadiska. Nemyslím si, že je možné jednostranne zakázať plnenie kontraktov a odvolávať sa na vyššiu moc – najmä ak táto legislatíva vychádza z orgánov, ktorých sme ako členský štát súčasťou. V takom prípade by žiadna arbitrážna komisia vyššiu moc neuznala,” vysvetlil Ľalík pre Energoklub a vyjadril obavu, ako chce Európska komisia tieto vízie naplniť a ,čo ešte dôležitejšie, ako sa tento prístup odrazí na budúcnosti európskeho plynárenstva.
Poukázal aj na paradox v otázke LNG, keď samotná Komisia priznáva, že fáza jeho ukončenia (phase-out) môže byť problematická. “Dopyt po LNG je totiž enormný a ak si ho EÚ zakáže, tieto objemy budú jednoducho presmerované inde – do Ázie, do iných častí sveta. Loď z Kataru alebo USA si potom vyberie iný trh, kde bude ochotný zaplatiť viac. Vo výsledku to nebude znamenať odstrihnutie Ruska od príjmov z predaja energií, ale len to, že plyn v Európe bude drahší o 10 % alebo 20 %,” uzavrel šéf obchodu SPP Michal Ľalík v rozhovore pre Energoklub, v ktorom sa vyjadril aj k okolnostiam prepravy plynu na Slovensko cez plynovod TurkStream, Balkán a Maďarsko, ako aj napĺňaniu zásobníkov pred ďalšou zimou.