Horný Smokovec 3. októbra 2024 – Slovensko a stredná Európa ruský zemný plyn stále potrebuje. Predstavuje takmer 45 % kombinovanej spotreby Česka, Rakúska a Slovenska a jeho náhrada iným zdrojom „zo dňa na deň“ nebude jednoduchá úloha. Na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci to povedal riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík, ktorý tiež poukázal na skutočnosť, že ruský plyn je cenovo najvýhodnejší zo všetkých kontraktov, ktorými SPP disponuje.
Keďže 31. decembra 2024 končí platnosť prepojovacej dohody a taktiež prepravného kontraktu na prepravu ruského plynu ďalej do Európy, jednou z najdiskutovanejších otázok v plynárenskom sektore je, čo bude nasledovať 1. januára 2025.
„Nerád by som sa púšťal do úvah, či tranzit pôjde alebo nepôjde,“ poznamenal Ľalík vzhľadom na neustále sa vyvíjajúcu situáciu a množstvo protichodných informácií, ako napríklad v prípade správy o dohode Ukrajiny s Azerbajdžanom o preprave azerbajdžanského plynu, ktorá bola vzápätí dementovaná. „Podľa mňa nikto nevie, ako bude tá situácia ďalej pokračovať,“ dodal zástupca SPP.
Pripomenul, že hoci na meracej stanici v ruskej Sudži, ktorá je aktuálne pod kontrolou Ukrajiny, meranie stále pokračuje, jeden súbor meracích tratí je zničený, rovnako ako administratívna budova stanice. Plyn cez tento bod „zázrakom“ stále tečie a SPP z neho údaje naďalej dostáva, pričom dúfa, že to tak bude aj naďalej.
„Ak by som mal odpovedať na otázku, či plyn z Ruska minimálne v regióne strednej Európy a na Slovensku potrebujeme, tak jedným slovom: Áno!, vyhlásil Ľalík. Jeden pohľad je podľa jeho slov ekonomický. SPP sa netají tým, že odoberá zemný plyn nielen z Ruska a jej dodávky sú diverzifikované. „Odoberáme zemný plyn na rôznych obchodných bodoch od rôznych významných partnerov. Ale fyzicky k nám iný plyn ako z Ruska tiecť nemusí, a ani netečie,“ konštatoval zástupca SPP. Pokiaľ ide o konkrétne čisla, na Slovensko sa dostáva zaokrúhlene 15 bcm plynu z Ruska cez Ukrajinu. Po odpočítaní istej časti, cca 5 bcm, ktorá ide ďalej do Talianska, zvyšok sa spotrebuje na Slovensku, v Česku a v Rakúsku. „To je zhruba 45 % kombinovanej spotreby týchto krajín. Nahradiť týchto 45 % spotreby nejakým iným zdrojom zo dňa na deň nebude jednoduchá úloha,“ zdôraznil Ľalík. „Zároveň treba otvorene povedať, že ruský plyn, ktorý dostávame, je cenovo najvýhodnejší zo všetkých kontraktov, ktorými disponujeme,“ dodal.
Ceny plynu v rôznych krajinách
Veľa ekonomických poučiek hovorí, že diverzifikácia je výborná vec a konkurencia tlačí cenu čohokoľvek nadol, povedal Ľalík s tým, že svetu plynárenstva sa tento efekt zrejme vyhýba. „Pretože, ak sa opýtate, ktorý európsky štát je najviac diverzifikovaný, pokiaľ ide o dodávky zemného plynu, na prvú poviem Taliansko, ktoré má fyzický prístup ku každému zdroju plynu, ktorý sa v Európe nachádza, ale zároveň ceny zemného plynu v Taliansku sú dlhodobo najvyššie,“ poznamenal.
Naopak, Maďarsko nemá iný zdroj plynu ako domácu produkciu a ruský zemný plyn, ale ceny má oveľa nižšie ako v Taliansku, a v podstate najnižšie v Európe, konštatoval Ľalík. Dal by sa podľa neho uviesť aj príklad Bulharska, ktoré má ceny ešte nižšie, o 4-5 €, ale prístup k údajom v tomto prípade nie je práve transparentný.
„Keby došlo k výpadku zdrojov, ktorá na Slovensko tečú z Ukrajiny, nie je problém kúpiť zemný plyn inde. Problém je, že si za tento plyn určite budeme musieť priplatiť. Teraz záleží na tom, akým spôsobom ten plyn k nám dostaneme a od toho závisí, koľko si zaň priplatíme,“ uviedol šéf obchodu SPP.
Prepravné náklady
Cena ruského plynu je podľa jeho slov porovnateľná s cenou plynu, ktorý sa dá kúpiť napríklad v Nemecku. V prípade slovenského plynu však má SPP ten komfort, že ho má tu a nemusíme ho prepravovať z Nemecka na naše územie.
„Pokiaľ ide o ceny prepravy, bavíme sa o navýšení zhruba o 3 €, resp. 10 % ceny plynu. To ale platí len pre ten najoptimálnejší prípad, keď sa nám podarí kúpiť prepravné kapacity na ročnej báze cez najlacnejšie prepravné trasy. Čo úplne nemusí byť pravda z dôvodu, že na najlacnejších prepravných trasách existujú kapacitné obmedzenia,“ vysvetlil Ľalík.
Dodal, že existuje aj „ultimátny“ scenár prepravy plynu cez Poľsko, ktorá bude od budúceho roku stáť 10,50, čo znamená zhruba 30-percentné zvýšenie pri porovnaní s cenou komodity, čo skutočne nebude lacné, povedal Ľalík.
„Čo sa týka našej pripravenosti, my sme si svoju úlohu splnili. Nenakupujeme plyn len z Ruska, viac ako 50 % dodávok plynu vieme hneď od zajtra odoberať z iného zdroja,“ zdôraznil zástupca SPP s tým, že spoločnosť zároveň prijala stratégiu, na základe ktorej začala iným spôsobom pracovať so zásobníkom, ktorý má už teraz naplnený takmer na 100 %. Tento stav chce udržať až do konca roka, aby bola 1. januára naozaj pripravená, dodal.
„Ak narátam v číselnom vyjadrení všetky opatrenia, ktoré sme za posledné obdobie urobili, môžem s čistým svedomím povedať, že k výpadku zemného plynu môže pokojne dôjsť aj zajtra a žiadnym spôsobom sa más to nebude týkať,“ uviedol Ľalík. „Máme dostatočný nárazník, aby sme nemuseli robiť žiadne unáhlené opatrenia a reagovať extrémne rýchlo, ale aby sme mali komfort reagovať opatrne a aby sme zemný plyn vedeli nakúpiť za čo najnižšie ceny,“ zdôraznil.
V súvislosti s otázkami o možnom vývoji cien po prípadnom stopnutí ruského plynu opäť poukázal na správu o ukrajinsko-azerbajdžanskej dohode a následný pokles cien o 10 %. „Istý je iba smer, kam sa ceny pohnú, ale nikto nevie povedať, do akej výšky až vystrelia. Ale spomínaný príklad veľmi dobre ukazuje, kam by sa tie ceny dostať mohli,“ uzavrel riaditeľ obchodu SPP Michal Ľalík.
