Moskva 5. júna 2025 – Jedným z najvážnejších ekonomických dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 bolo zásadné zníženie vývozu ruského potrubného plynu do Európy, dovtedy najlukratívnejší trh Gazpromu. Postupné odstavovanie najväčších prepravných trás, ako boli Jamal, Nord Stream a od 1. januára aj ukrajinského tranzitu znamenalo, že podiel ruského plynu na dovoze do EÚ sa z predvojnových (2021) cca 45 % dostal v roku 2024 na približne 19 %. Hoci Moskva opakovane deklarovala, že svoj plyn dokáže umiestniť na iné, najmä ázijské trhy, záujem o návrat na európsky úplne nestratila. Svedčia o tom diskusie o oživení tokov cez zachovanú líniu plynovodu Nord Stream 2, ako aj posledný vývoj v rokovaniach Ruska a Ukrajiny zo začiatku tohto týždňa, ktoré zahŕňali aj možnosť obnovenia ukrajinského tranzitu. Téme sa venoval portál spglobal.com.
S odvolaním sa na informácie ruskej tlačovej agentúry TASS uviedol, že Moskva zahrnula požiadavku na obnovenie dodávok ruského plynu do Európy cez Ukrajinu do memoranda predloženého Kyjevu v rámci mierových rokovaní, ktoré sa konali 2. júna v Istanbule.
V memorande, ktoré zverejnila agentúra TASS, Rusko – okrem iných opatrení – vyzvalo aj na obnovenie hospodárskych vzťahov s Ukrajinou vrátane medzinárodného uznania Ruskom okupovaných regiónov Ukrajiny.
Dokument tiež vyzval na „obnovenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a obnovenie plných hospodárskych, diplomatických a dopravných vzťahov“, uviedla podľa spglobal.com ruská tlačová agentúra.
Ukrajinský tranzit
Ukrajina umožňovala tranzit ruského plynu na trhy v Európe napriek ruskej invázii aj v rokoch 2022- 2024. Vzhľadom na pokračujúci vojenský konflikt však Kyjev opakovane vyhlasoval, že po vypršaní platnej päťročnej tranzitnej dohody s Moskvou prepravu ruského potrubného plynu cez svoje územie zastaví. Napriek rokovaniam o rôznych modeloch pokračovania tranzitu, ktoré iniciovalo aj Slovensko, Ukrajina k tomuto kroku od 1. januára 2025 skutočne pristúpila a po takmer 60 rokoch bol ukrajinský tranzit ukončený.
V poslednom roku tranzitu sa cez prepojovací bod Sudža na ukrajinskej hranici s Ruskom dodávalo približne 42 mil. m3 plynu denne – čo zodpovedá približne 15 mld. m3 ročne. Išlo už len o zlomok objemov oproti najsilnejším rokom tokov cez Ukrajinu, ktorá bola hlavnou trasou pre prepravu ruského potrubného plynu do Európy pred spustením plynovodu Nord Stream v roku 2011.
Napríklad v roku 2008 dosiahol objem tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu až 117 mld. m3. V roku 2023 klesol len na 14,65 mld. m3, v roku 2024 sa opäť zvýšil na 15,5 mld. m3. Dodávky však boli výrazne nižšie ako zmluvné objemy stanovené v tranzitnej dohode z roku 2019, podľa ktorej malo Rusko v rokoch 2021 až 2024 posielať cez Ukrajinu 40 mld. m3 ročne, pripomenul portál spglobal.com.
Zastavenie dodávok zasiahlo najviac Moldavsko, Slovensko a Rakúsko. Práve Slovensko je najaktívnejším zástancom obnovenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu. Argumentuje pritom nielen ich cenovou výhodnosťou, ale aj vplyvom zastavenia tranzitu na rast cien plynu na európskych trhoch.
V týždňoch nasledujúcich po zastavení tranzitu a v podmienkach relatívne chladnej zimy a nízkych zásob v zásobníkoch sa podľa odhadov spoločnosti Platts, ktorá je súčasťou S&P Global Commodity Insights, holandská cena TTF na mesiac dopredu v polovici februára vyšplhala na takmer 60 Eur/MWh.
Návrat ruského plynu?
V prípade návratu väčších objemov ruského plynu do Európy sa ako najpravdepodobnejšia javí práve trasa cez Ukrajinu, poznamenal spglobal.com, ktorý pripomenul, že v súčasnosti je plynovod TurkStream cez Turecko jedinou funkčnou plynovodnou trasou do Európy, ostatné sú buď odstavené (Jamal, Ukrajina) alebo poškodené, ako tri zo štyroch línií plynovodov Nord Stream 1 a 2, ktoré zasiahli sabotážne bombové útoky z 26. septembra 2022.
V posledných mesiacoch sa viackrát objavili správy, potvrdené aj moskovskými vládnymi predstaviteľmi, že preprava cez nepoškodenú líniu Nord Streamu 2 by mohla byť obnovená – potenciálne pod novým vlastníkom. Napriek tomu, že túto možnosť podporili aj viacerí predstavitelia nemeckej politiky a biznisu, ku konkrétnemu posunu nedošlo.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý podporuje sankcie voči plynovodu, navyše 28. mája vyhlásil, že krajina urobí „všetko“, čo je v jej silách, aby sa plynovod Nord Stream 2 nedostal do prevádzky.
EÚ tiež uvažuje o zavedení sankcií, aby zabránila opätovnému sprevádzkovaniu tohto potrubia.
„EÚ pripravuje svoj 18. balík tvrdých sankcií zameraných na príjmy Ruska z energetiky vrátane infraštruktúry Nord Stream,“ uviedla Európska komisia 2. júna po stretnutí predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej s americkým senátorom, republikánom Lindseym Grahamom v Berlíne.
Graham samostatne presadzuje zavedenie 500-percentného cla na krajiny, ktoré dovážajú ruskú ropu a plyn, v snahe sprísniť postoj USA voči Moskve, ak tá nebude ochotná ukončiť vojnu na Ukrajine.
Ďalšou potenciálnou trasou je plynovod Jamal-Európa cez Poľsko, ale Varšava v máji 2022 vypovedala medzivládnu dohodu s Ruskom, ktorá bola právnym základom pre tranzit ruského plynu týmto plynovodom do Nemecka. Toky cez plynovod Jamal-Európa však už skončili po tom, ako Rusko uvalilo sankcie na spoločnosť EuroPolGaz – vlastníka poľskej časti plynovodu -, čo znamenalo zákaz využívania tohto prepojenia pre ruské subjekty.
Cestovná mapa EÚ
Zásadnou prekážkou pre akékoľvek obnovenie ruských dodávok do Európy však môže predstavovať plán EÚ na úplný odchod od ruských energií do konca roku 2027. Európska komisia v tejto súvislosti začiatkom mája predstavila “cestovú mapu”, podľa ktorej by zákaz dovozu na základe nových zmlúv a existujúcich spotových zmlúv o ruskom plyne mal nadobudnúť účinnosť najneskôr koncom roka 2025 a zákaz dovozu ruského plynu na základe existujúcich dlhodobých zmlúv do konca roka 2027.
Takýto postup odmietajú nielen vnútrozemské štáty ako Slovensko a Maďarsko, závislé od ruského potrubného plynu, ale podľa portálu POLITICO aj dvaja najväčší dovozcovia ruského skvapalneného zemného plynu Francúzsko a Belgicko, ktorí žiadajú dôsledné posúdenie vplyvov týchto opatrení.