Brno 26. júna 2023 – Rozvoj výroby a využitie vodíka budú zrejme ešte dlho primárne závislé na veľmi štedrých verejných dotáciách a osobnom zápale investorov, ktorí z rôznych dôvodov akceptujú nie celkom výhodné podmienky. Verejné financie by sa nemali mrhať dotovaním vodíka v nezmyselných aplikáciách, ako je osobná automobilová doprava, kde je priamy elektrický pohon oveľa účinnejším dekarbonizačným nástrojom. Zvýhodniť by sa mali spotrebitelia, ktorí nahrádzajú vodík dnes vyrábaný z fosílnych zdrojov vodíkom z obnoviteľnej elektriny. To pomôže rýchlejšej dekarbonizácii elektroenergetiky a priemyslu, ako aj naštartovaniu výroby obnoviteľného vodíka. Pre Hospodářské noviny (HN) to napísal riadiaci konzultant EGÚ Brno Michal Kocůrek.
Počas jarných mesiacov môžu ísť na denných trhoch ceny elektriny v niektorých hodinách obchodovania až do záporných hodnôt. Väčšinou sa jedná o situáciu s nečakane malým odberom elektriny, najmä počas sviatkov a v čase, keď sa nad Európou vytvoria ideálne podmienky na sušenie bielizne – svieti slnko a fúka vietor. Kto v takýchto hodinách elektrinu nakúpi, dostane ešte zaplatené, poznamenal Kocůrek.
Na tieto momenty podľa neho vsádzajú prevádzkovatelia zariadení, ktoré dokážu odložiť využitie energie v čase. Toto v súčasnosti zvládne rad technológií. Od elektrických kotlov cez prečerpávacie vodné elektrárne až po batériovú akumuláciu či ukladanie elektrickej energie do vodíka. „Posledné riešenie je ale tou najmenej energeticky aj ekonomicky výhodnou metódou. Napriek tomu sa práve ona má stať hýbateľom rýchlejšieho rozvoja fotovoltaík a veterných elektrární. Z nej vyrobený vodík má dodať kľúčovú bezemisnú energiu pre dekarbonizáciu horšie elektrifikovateľných sektorov, napríklad výroby cementu, surového železa, hnojív a ďalšej priemyselnej chémie alebo diaľkovej námornej a leteckej dopravy,“ pripomenul konzultant EGÚ Brno s tým, že často ide o sektory, kde dnes figuruje zemný plyn. Ten, ako fosílne médium spôsobujúce klimatickú zmenu, bude v EÚ veľmi pravdepodobne ďalej znevýhodňovaný, a zraky všetkých sa preto upínajú k bezemisným alternatívam, ako je spomínaný vodík. „Naozaj ale môže byť cestou k úspechu stávka na prebytky lacnej elektriny z obnoviteľných zdrojov?“ položil si otázku Kocůrek.
Základná myšlienka sa podľa neho opiera o časté tvrdenie, že namiesto vypínania niektorých fotovoltaických zdrojov v dôsledku nízkeho odberu elektriny by sme teoreticky mohli pomocou elektrolyzérov vyrábať vodík s nízkou cenou elektriny počas hodín prebytkovej výroby. „S týmto fenoménom sa však zatiaľ reálne nestretávame tak často, ako by sa mohlo zdať. V minulom roku, keď boli všeobecne ceny elektriny mimo akejkoľvek porovnávacej mierky, by sme hodiny so zápornou cenou elektriny mohli spočítať na dvoch pároch rúk,“ konštatoval odborník. V roku 2021 podľa neho ešte nebola situácia taká vyhrotená, ale napriek tomu vážený priemer hodinových cien na českom vnútrodennom trhu dosahoval 97 eur/MWh, z toho 29 hodín poskytovalo zápornú cenu, 155 hodín cenu pod 20 eur/MWh a 1511 hodín cenu nižšiu ako 50 eur/ MWh, vyčíslil.
Oveľa lepší obrázok pritom neprináša ani situácia v krajinách s výrazne vyšším podielom výroby elektriny zo solárnej a z veternej energie. V Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku, Belgicku či Dánsku dosahovali hodiny so zápornou cenou v roku 2021 sotva vyššie desiatky, prípadne mierne cez sto hodín ročne. Z celkových 8760 hodín tak ide skutočne len o zlomok, na ktorom nemožno stavať udržateľný obchodný model, a už vôbec nie vodíkové hospodárstvo. „Keď riešime konkrétny projekt pre našich klientov, nesmie požadované využitie maxima výkonu elektrolyzéra klesnúť pod 3500 hodín ročne. Inak by investícia prestávala dávať zmysel,“ zdôraznil Kocůrek.
Cieliť teda na výrobu vodíka v časoch skutočne veľmi nízkych cien by preto z pohľadu využitia investične náročného zariadenia, akým je elektrolyzér, mohlo byť veľmi nevýhodné. „Ak by sme chceli využiť všetku elektrinu, ktorá sa v roku 2021 obchodovala na vnútrodennom trhu za cenu pod 20 eur/MWh, potrebovali by sme na to inštalovať asi desať 50MW elektrolyzérov v celkovej cene okolo 15 miliárd korún,“ ozrejmil konzultant EGÚ Brno s tým, že ich nízke využitie by predražilo výrobu vodíka nad úroveň 1000 eur/MWh. Hoci sa počet hodín s nízkymi cenami elektriny v dôsledku ďalšieho rozvoja solárnych a veterných zdrojov bude pravdepodobne zvyšovať, v najbližších rokoch sa nejaví zameranie sa na lacné „prebytky“ ako efektívny obchodný model pre výstavbu veľkého množstva elektrolyzérov.
Veľké navyšovanie množstva lacných hodín však nemožno očakávať ani neskôr, píše Kocůrek pre HN. Atraktívne cenové rozdiely medzi nízkou „prebytkovou“ cenou a vysokou cenou v odberovej špičke podľa neho efektívnejšie využívajú už existujúce nástroje flexibility. Postupne sa navyše začnú stále viac zapájať batériové systémy na obchodovanie s dennou flexibilitou oveľa vhodnejšie vybavené, než sú elektrolyzéry. Očakávané masívne investície do veľkých fotovoltaických a veterných fariem sa nemôžu realizovať bez zaistenej návratnosti. Veľké množstvo nízkych či negatívnych cien je preto bariérou rozvoja požadovaného množstva OZE.
„Výroba obnoviteľného vodíka bude pravdepodobne zviazaná oveľa viac s konkrétnou výrobnou obnoviteľnej elektriny so stabilnou dodávkou a cenou, ktorá bude prevádzkovateľovi zdroja elektriny garantovať rozumnú návratnosť investície. Obchodný model opierajúci sa o vyššie využitie elektrolyzéra, hoci s vyššou cenou, má oveľa väčšiu šancu na prefinancovanie ako občasná výroba v špičkách so zápornou cenou,“ tvrdí expert.
Aj tak budú rozvoj výroby a tiež využitie vodíka podľa neho zrejme ešte dlho primárne závislé na veľmi štedrých verejných dotáciách a osobnom zápale investorov, ktorí z rôznych dôvodov akceptujú nie celkom výhodné podmienky. Zemný plyn bude pravdepodobne aj napriek rastúcim uhlíkovým nákladom (povolenka EÚ ETS) naďalej podstatne lacnejší ako obnoviteľný vodík nielen v EÚ, ale aj celosvetovo.
„Prestaňme preto márniť verejné financie dotovaním vodíka v nezmyselných aplikáciách, ako je osobná automobilová doprava, kde je priamy elektrický pohon oveľa účinnejším dekarbonizačným nástrojom. Zvýhodnime naopak spotrebiteľov, ktorí nahrádzajú vodík dnes vyrábaný z fosílnych zdrojov vodíkom z obnoviteľnej elektriny. Tým pomôžeme ako rýchlejšiu dekarbonizáciu elektroenergetiky a priemyslu, tak naštartujeme aj výrobu obnoviteľného vodíka. Čas čisto komerčnej výroby vodíka je totiž ešte veľmi ďaleko pred nami,“ zdôraznil pre HN riadiaci konzultant EGÚ Brno Michal Kocůrek.