Londýn 31. marca 2022 – Európske plány na doplnenie zásob a zabezpečenie dodávok plynu na budúcu zimu by mohli byť zvrátené, ak by sa export z Ruska zastavil pre zmenené platobné podmienky, pričom rizikom by bolo najmä obmedzenie priemyselného využitia plynu, varovali podľa agentúry Reuters analytici.
Rusko zvyčajne poskytuje Európe približne 40 % svojho plynu. Možnosť prerušenia dodávok sa za posledný týždeň zvýšila po tom, ako Rusko vznieslo požiadavku uhrádzať dodávky plynu v rubľoch, ktorú krajiny G7 aj ďalšie štáty odmietli.
Európska komisia tvrdí, že uskladnený plyn zvyčajne predstavuje počas zimných mesiacov približne štvrtinu spotreby plynu v Európe, kde je hlavným vykurovacím palivom.
V snahe zabezpečiť zásoby na budúcu zimu navrhla legislatívu, ktorá zaväzuje prevádzkovateľov zásobníkov naplniť ich do 1. novembra aspoň na 80 % kapacity. Ale vzhľadom na to, že zásobníky sú v súčasnosti zaplnené len asi zo štvrtiny a sú pod päťročným priemerom za ročné obdobie, ktorý je na úrovni tesne pod 34 %, sa táto úloha bez ruských dodávok zdá byť mimoriadne ťažko splniteľná.
„Cieľ 80 % do 1. novembra je dosiahnuteľný, pokiaľ bude naďalej prúdiť aspoň časť ruského plynu,“ povedal Jack Sharples, vedecký pracovník Oxfordského inštitútu energetických štúdií. „Ale myslím si, že bez ruského plynu to jednoducho nie je možné,“ dodal.
Nemecko, najväčší európsky spotrebiteľ plynu, ktorý sa približne z polovice spolieha na Rusko, si stanovilo cieľ 90 % naplnenosti do 1.novembra. Jeho zásobníky sú momentálne plné na 26 %. V stredu krajina urobila bezprecedentný krok, keď aktivovala núdzový plán, ktorý by mohol znamenať prídelový systém zo strany vlády v prípade prerušenia alebo zastavenia dodávok plynu z Ruska.
Európska komisia uviedla, že núdzové situácie s dodávkami budú mať prednosť pred opätovným naplnením zásobníkov, pričom ciele sa nebudú uplatňovať, ak vyhlási núdzový stav v oblasti dodávok plynu v rámci celej EÚ alebo regionálne – čo EK môže urobiť, ak aspoň dve krajiny vydajú svoje vlastné núdzové vyhlásenia.
„Ak by sa ruské toky zajtra zastavili a neboli by obnovené až do budúcej zimy alebo celý rok či dlhšie, zásobníky sa nebudú môcť naplniť na úroveň 80 %,“ povedala Kateryna Filippenková, hlavná analytička z Wood Mackenzie. „Zásobníky EÚ skončia s najväčšou pravdepodobnosťou niekde mierne nad polovicou, možno okolo 54 percent,“ odhadla. To by podľa analytičk mohlo spôsobiť problémy priemyslu, keďže Európa sa bude snažiť chrániť zraniteľných spotrebiteľov obmedzením spotreby priemyselného plynu, potenciálne až o pätinu.
Plán napĺňania zásob ďalej komplikuje kontrola ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom nad niekoľkými severozápadnými európskymi zásobníkmi, kde sú zásoby najnižšie za posledných päť rokov. V Nemecku patrí Gazpromu tretina zásobníkov.
„Považujeme za nepravdepodobné, že by sa Gazprom pokúsil úplne naplniť tieto zásobníky, vzhľadom na progresívne nižší zmluvný dopyt po ruskej dodávke a malú chuť Gazpromu predávať na spotovom trhu,“ povedal Leon Izbicki, analytik z Energy Aspects.
V prípade rizika nedostatku povoľujú nemecké zákony obchodnému plynovému uzlu Trading Hub Europe (THE), na ktorý dohliada energetický regulátor, používať na skladovanie vlastných nákupov zásobníky, ktoré sú prázdne alebo sú pod stanovenými úrovňami naplnenia. „Manažéri trhu, ako napríklad THE, pravdepodobne využijú tento priestor podľa klauzuly „use it or lose it“ …a naplnia túto kapacitu,“ povedal Izbicki.
Európska komisia tiež navrhla, aby od roku 2023 boli všetky zásobníky plynu do 1. novembra zaplnené na 90 %. Cieľom EÚ je tento rok znížiť svoju závislosť od ruského plynu o dve tretiny a do roku 2027 ukončiť všetok dovoz fosílnych palív z Ruska.