Brusel 2. júna 2026 – Európa naďalej rozvíja plány na implementáciu vodíka, najmä jeho „zelenej“ verzie vyrobenej s pomocou obnoviteľných zdrojov energie, vo veľkom meradle. Obzvlášť aktívna je v tomto smere Európska únia, ktorá schvaľuje národné podpory výroby vodíka, organizuje aukcie Európskej vodíkovej banky (EHB) a zaraďuje ďalšie vodíkové projekty na rôzny zoznamy preferovaných projektov s väčšou šancou na podporu či jednoduchšie schvaľovanie. Napriek určitému pozitívnemu vývoju v posledných mesiacoch sa zavádzanie zeleného vodíka v Európe stále borí s dosiahnutím ekonomickej životaschopnosti, uviedli analytici pre spoločnosť Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu. Podľa niektorých odhadov je komerčný rozvoj zeleného vodíka ešte stále vzdialený päť až sedem rokov.
Na úvod, ako ilustrácia vodíkových plánov EÚ, niekoľko faktov z posledných mesiacov. V Závere marca Európska komisia schválila francúzsky program na podporu výroby vodíka z OZE a nízkouhlíkového vodíka, ktorý je v súlade s cieľmi Stratégie EÚ pre vodík a Dohody o čistom priemysle. Francúzsky program má podporiť výstavbu kapacít na elektrolýzu vodíka s výkonom 1 GW. Podpora bude udeľovaná prostredníctvom tendra s troma kolami. Prvý tender sa týka kapacít na elektrolýzu s výkonom 200 MW s odhadovaným rozpočtom 797 mil. €. Vodík vyrobený v rámci tohto programu sa má predávať výlučne na priame priemyselné použitie, aby sa obmedzilo jeho používanie vodíka na prípady, v ktorých neexistuje ekonomicky životaschopná alternatíva elektrifikácie. Pomoc bude má mať formu pevnej prémie. Zmluvy budú uzatvorené na obdobie 15 rokov. Program má podľa EK prispieť k úsiliu Francúzska dosiahnuť do roku 2030 elektrolýznu kapacitu 4,5 GW a do roku 2035 8 GW. Francúzsko očakáva vďaka programu ročné zníženie emisií CO2 o 1100 kiloton.
Začiatkom apríla EK schválila taliansky program podpory výroby 200 000 ton vodíka z OZE ročne pre odvetvie dopravy a priemyslu v hodnote 6 miliárd eur. V rámci tohto opatrenia má byť oprávnený vodík vyrobený elektrolýzou poháňanou elektrinou z OZE, ako aj vodík vyrobený z biogénnych zdrojov prostredníctvom biologických, biotermochemických a termochemických procesov. Pomoc bude mať formu obojstranných zmlúv o rozdiele. Na ich základe sa prostredníctvom verejnej súťaže stanoví realizačná cena vodíka. Ak cena alternatívneho paliva, ktoré by spotrebitelia vodíka používali, klesne pod túto realizačnú cenu, Taliansko zaplatí výrobcom vodíka rozdiel. Ak cena alternatívneho paliva presiahne realizačnú cenu, príjemcovia zaplatia rozdiel talianskemu štátu.
V neposlednom rade, 20. mája EK schválila nemecký program v hodnote 1,3 mld. eur na podporu výroby vodíka z OZE nástroja „Auctions-as-a-Service“ Európskej vodíkovej banky (EHB) pre aukciu, uzavretú v roku 2026. Schválený program má podporiť výstavbu elektrolyzérov s inštalovaným výkonom až 1000 MW a výrobu až 10 mil. ton vodíka z OZE. Odhaduje sa, že tým sa zabráni emisiám 55 mil. ton CO2. Pomoc sa bude udeľovať prostredníctvom výberového konania, ktoré bude dohliadať Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie.
Program poskytne podporu spoločnostiam, ktoré plánujú vybudovať nové elektrolýzy dodávajúce obnoviteľný vodík do dánskeho potrubia Hydrogen Backbone 1, ktoré je projektom spoločného záujmu, a dodávať ho odberateľom pripojeným k nemeckej základnej vodíkovej sieti. Podpora má slúžiť nielen na financovanie výroby vodíka z OZE, ale aj cezhraničnej infraštruktúry, ktorá spája zdroje obnoviteľného vodíka v Severnom mori s veľkoodberateľmi, uviedla EK.
V rámci programu bude pomoc poskytovaná vo forme priamej dotácie na kg vyrobeného vodíka z OZE. Pomoc bude poskytovaná najviac na desať rokov. Príjemcovia budú musieť preukázať súlad s kritériami EÚ pre výrobu palív z OZE nebiologického pôvodu.
Okrem týchto krokov Komisia počas jari znova potvrdila rôznym plánovaným vodíkovým koridorom štatút projektov spoločného záujmu.
V rámci tretieho kola aukcie EHB tiež vybrala deväť projektov na výrobu vodíka v siedmich krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré by mali zabezpečiť kapacitu elektrolýznych zariadení takmer 1,1 GW a počas prvých 10 rokov prevádzky vyprodukovať viac ako 1,3 mil. ton vodíka. Toto množstvo by podľa odhadov mohlo zabrániť emisiám skleníkových plynov na úrovni 9 mil. ton ekvivalentu CO2.
Ekonomická opodstatnenosť…
Analytici napriek spomenutým a mnohým ďalším krokom európskych inštitúcii a národných vlád stále upozorňujú na ekonomickú stránku veci. „V oblastiach, kde musí vodík konkurovať fosílnemu zemnému plynu ako referenčnému štandardu, je jeho ekonomická opodstatnenosť teraz o niečo lepšia, ale zďaleka nie je zrejmá,“ povedal David Ruprecht, vedúci výskumný konzultant nemeckého think tanku FFE pre Montel. „Vodík zostáva výrazne drahší ako jeho fosílna alternatíva,“ dodal napriek tomu, že ceny plynu sa na vrchole vojny s Iránom viac ako zdvojnásobili.
EÚ si stanovila cieľ 10 miliónov ton zeleného vodíka do konca desaťročia, hoci zatiaľ nedosiahla ani 1 % tohto cieľa. Najsilnejšia ekonomika Únie, Nemecko, má ambiciózne plány v súlade s týmito cieľmi a zameriava sa na 9000 km sieť spájajúcu veľké výrobné závody s elektrolýzou – kde sa plyn zvyčajne vyrába z prebytkov obnoviteľných zdrojov – dovozné terminály a priemyselné spotrebiteľské klastre.
„Silný dopyt po pripojeniach na hlavnú vodíkovú sieť ukazuje, že priemysel a výrobcovia energie sú pripravení,“ uviedol v tejto súvislosti Timm Kehler, šéf Nemeckého združenia pre plyn a vodík.
…a naliehavá potreba stimulov
Dodal však, že sú potrebné „spoľahlivé rámcové podmienky a účinné stimuly na rozbeh“, „aby sa vodík stal ekonomicky životaschopným v kľúčových aplikáciách“.
Najväčším „zlomovým bodom“ by mohla byť nová kvóta krajiny na emisie skleníkových plynov, poznamenal Ruprecht. Kvóta zahŕňa cieľ týkajúci sa využívania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu, ako je vodík, v doprave, a to s podielom 1,5 % v roku 2030, ktorý by mal do roku 2040 vzrásť na 10 %. To by vytvorilo dopyt v sektore s „ochotou platiť, ktorá by mohla zodpovedať stále veľmi vysokým výrobným nákladom na zelený vodík“, dodal Ruprecht.
Elektrina ako hlavný faktor ovplyvňujúci náklady na zelený vodík však v Nemecku jednoducho zostala príliš drahá, najmä preto, že cena plynu ovplyvňovala cenu elektriny, povedal. „V prípade zeleného vodíka sú najväčšími výzvami náklady na elektrinu, ako aj kapitálové náklady na zariadenie,“ upozornil pre Montel.
Nicolas Brahy, šéf lobistickej skupiny France Hydrogene, zas uviedol, že vzhľadom na rastúce náklady na plyn je o vodík zjavne väčší „politický“ záujem ako pred rokom, hoci krajina teraz pravdepodobne dosiahne svoj cieľ 4,5 GW elektrolýznych zariadení „v roku 2032 alebo 2033“ skôr než v roku 2030, a to z dôvodu zdĺhavého byrokratického procesu EÚ.
Sebastien Zimmer, expert na energetiku a infraštruktúru vo francúzskej poradenskej spoločnosti Sia Partners, však uviedol, že trh zostáva „krehký“. „Zostanú len finančne najsilnejší a najserióznejší hráči s najpokročilejšími projektmi,“ povedal a za hlavnú prekážku pri zavádzaní zeleného vodíka označil „značne vyššie náklady na nízkouhlíkový a obnoviteľný vodík v porovnaní s elektrinou, plynom alebo bioplynom“. Podporné opatrenia sú podľa experta „nevyhnutné na to, aby sa vodík stal konkurencieschopným a aby sa obnovili rovnaké podmienky“ v porovnaní s lacnejšou energiou.
Vládna podpora kľúčová aj v Británii
Podľa účastníkov trhu sú vládne dotácie považované za kľúčové pre dosiahnutie cieľov krajiny v oblasti zeleného vodíka aj v Spojenom kráľovstve. „Projekty v oblasti zeleného vodíka vo Veľkej Británii naďalej vo veľkej miere závisia od vládnej podpory,“ uviedol Marten Ford, vedúci poradenských projektov v konzultačnej spoločnosti Aurora Energy Research. „Vo väčšine prípadov sa projekty bez tejto formy podpory nebudú realizovať vo veľkom meradle,“ dodal pre Montel.
Dotácia v rámci kola prideľovania vodíka je kľúčová pre pokrok v rozvoji, tvrdí aj Frank Hodgson, vedúci oddelenia dopytu a flexibility v think tanku pre obnoviteľnú energiu Regen. „Spätná väzba od developerov naznačuje malý záujem o rozvoj bez dotácií,“ konštatoval.
Spojené kráľovstvo si v rámci prechodu na čistú energiu stanovilo cieľ výroby 5 GW zeleného vodíka do roku 2030. Existuje však „veľmi malý reálny dopyt“ po ňom, pričom oneskorená aktualizácia stratégie vlády by mohla spomaľovať proces v tomto sektore, dodal Hodgson.
Talianske vyhliadky limitujú drahé energie
Podobne aj v Taliansku sa ekonomická opodstatnenosť zeleného vodíka nezlepšila napriek vyšším cenám plynu, uviedli analytici pre Montel. „Rast cien elektriny je silne negatívnym faktorom pre zelený vodík, ktorého náklady sú úzko viazané na náklady na získavanie energie,“ povedal Massimo Andreoni, partner v strategickej poradenskej spoločnosti Althesys.
Na papieri sa vyhliadky zdajú byť lepšie, ale v praxi sa v podstate nič nezmenilo, uviedol pre Montel Nicola Armaroli, riaditeľ výskumu v Talianskej národnej rade pre výskum. Zelený vodík v Európe stále stojí dvakrát až trikrát viac ako zemný plyn a je nepravdepodobné, že by sa ceny elektrolýzérov niekedy tak výrazne znížili, ako tomu bolo v prípade batérií a solárnej energie, dodal.
Hoci Taliansko plánovalo spustiť program v hodnote 6 mld. eur na zníženie nákladov na elektrinu používanú na výrobu zeleného vodíka, tento sektor stagnuje pre oneskorenia vlády pri presadzovaní potrebnej legislatívy, uviedol Andreoni.
Luigi Crema, riaditeľ Centra pre udržateľnú energiu v nadácii Bruno Kessler, podľa Montela vystihol pesimizmus panujúci v súvislosti s európskym vývojom, keď povedal, že „komerčná výroba je vzdialená päť až sedem rokov“.
Ďalší vývoj zeleného vodíka čelí prekážkam aj v Španielsku, ktoré je vďaka svojím poveternostným podmienkam považované za jedného z premiantov tohto sektora. Splnenie cieľa krajiny na rok 2030, ktorým je kapacita elektrolýzy na úrovni 12 GW, je „nemožné“, uviedol Frederick Wessel, hlavný analytik pre vodík v poradenskej spoločnosti Rystad Energy. „Neočakávame, že v Španielsku budú inštalované veľké elektrolýzy skôr ako v roku 2029, keďže v súčasnosti pokročilé projekty prijali konečné investičné rozhodnutie len nedávno,“ dodal pre Montel.