Jeruzalem 28. novembra 2023 –  Americký ropný a plynárenský gigant Chevron sa napriek vypuknutiu najhoršieho blízkovýchodného konfliktu za posledných 50 rokov medzi Izraelom a hnutím Hamas nemieni vzdať svojich plánov na ťažbu plynu vo východnom Stredomorí. Práve naopak, spoločnosť deklaruje ďalšie zintenzívnenie rozvoja svojich plynárenských aktív v regióne. Na stredomorské zdroje plynu sa s nádejou pozerajú aj Palestínci, keďže pri pobreží Gazy je významné ložisko Gaza Marine. Podmienkou je prieskumu a ťažby je však ukončenie súčasnej vojny. Téme sa venoval portál oilprice.com.

Chevron spolu so svojimi partnermi NewMed Energy a Ratio Oil Corp. v roku 2010 objavili pri pobreží Izraela plynové pole Leviathan, jedno z najväčších hlbinných ložísk zemného plynu na svete. S rozlohou 330 km2 a s 22,9 bil. kubických stôp vyťažiteľného plynu je jeho najväčším ložiskom v Stredozemnom mori a jedným z najväčších ťažobných aktív v regióne. NewMed je hlavným prevádzkovateľom Leviathanu s pracovným podielom 45,3 %, Chevron má 39,7 % a Ratio Oil vlastní 15 %.

Americká spoločnosť vlastní aj veľký podiel v plynovom poli Tamar, ktoré sa nachádza len 47 km severovýchodne od Leviathanu. Tamar bola objavený v roku 2009 a jej vývoj bol zrýchlený, aby uspokojil domácu spotrebu po tom, ako Egypt prestal s dodávkami plynu Izraelu. Pole pokrýva 70 % izraelských potrieb pri výrobe elektriny. Jeho šesť ťažobných vrtov vyprodukuje denne 7,1 až 8,5 mil. m3 plynu. Pole spoluvlastnia Chevron Mediterranean Limited (25 %), Isramco (28,75 %), Tamar Petroleum (16,75 %) Mubadala Energy (11 %), Tamar Investment 2 (11 %), Dor Gas (4 %) a Everest (3,5 %).

Chevron a NewMed Energy uzavreli aj partnerstvo v oblasti poľa Aphrodite, pričom tretím partnerom je Shell. Chevron a Shell majú podiel každý po 35%, NewMed má 30%. Pole Aphrodite bolo objavené v roku 2011 a nachádza sa asi 170 kilometrov južne od cyperského Limassolu, len 30 km severozápadne od Leviathanu. Testovací vrt na posúdenie povahy a veľkosti ložiska už bol zrealizovaný a predstavuje „významný krok“ k jeho rozvoju, pričom sa očakáva sa, že po dokončení rozvoja bude slúžiť ako ťažobný vrt, uviedol portál oilprice.com s odvolaním sa na denník Times of Israel.

Chevron chce zintenzívniť rozvoj

Celkovo aktíva spoločnosti Chevron vo východnom Stredomorí predstavujú 10 biliónov kubických stôp (tcf), pričom celosvetové portfólio zemného plynu spoločnosti dosahuje približne 175 tcf. Hoci by sa mohlo zdať, že spomínaných 10 tcf by nemalo stáť za to, aby Chevron riskoval problémy, navyše po erupcii najhoršieho regionálneho konfliktu za posledných 50 rokov, americká spoločnosť neplánuje opustiť svoje „korunovačné klenoty“ vo východnom Stredomorí. Naopak, zaviazala sa ešte zintenzívniť rozvoj svojich plynárenských aktív v regióne, poznamenal oilprice.com.

„Musíme zaujať dlhodobý pohľad, ktorý sa meria v rokoch a desaťročiach. A keď sa sa v krátkodobom horizonte stanú veci, ktoré vedú k okolnostiam, aké vidíme práve teraz, musíme byť pripravení zmierniť tieto riziká, aby sme udržali ľudí v bezpečí a zachovali integritu našich operácií,“ povedal začiatkom novembra generálny riaditeľ Mike Wirth.

Riziká prepravných trás

Izrael pozastavil ťažbu z Tamaru 9. októbra, krátko po začatí vojny s Hamasom, a potom presmeroval dodávky potrubím do Egypta cez Jordánsko namiesto priameho podmorského plynovodu East Mediterranean Gas (EMG). Chevron požiadal o export plynu cez alternatívny plynovod, ktorý spája Leviathan s Jordánskom a Egyptom, známy ako Arab Gas Pipeline (AGP). Ale export cezeň nie je v žiadnom prípade bez významných rizík a výziev.

Experti varujú, že ak vypukne vojna pozdĺž severnej hranice Izraela s Libanonom a zapojí sa do nej Irán, mohlo by dôjsť k „vážnemu zhoršeniu investičnej klímy“ a tiež k vážnym narušeniam tokov energie. Jednou takouto ohrozenou kritickou energetickou infraštruktúrou je práve AGP. Dodávky plynu cez AGP boli v minulosti prerušené pre útoky na Sinajskom polostrove. AGP má uvádzanú kapacitu 234 mld. kubických stôp za rok.

Prerušenie tokov plynu AGP by najviac poškodilo Jordánsko, keďže krajina dováža viac ako 90 % svojich energetických potrieb a spolieha sa na dodávky plynu cez Izrael a Egypt. Jordánsko je domovom veľkej palestínskej populácie a útoky na Gazu zvýšili napätie a zhoršili sociálne nepokoje v krajine. AGP v súčasnosti prepravuje 44 bcf zemného plynu ročne z Egypta do Jordánska.

Jordánsko však nie je jedinou krajinou, ktorá by sa ocitla v problémoch, ak by sa toky cez AGP prerušili. Egypt sa spolieha na dovoz plynu z Izraela, aby uspokojil časť svojho domáceho dopytu, najmä v letnom období, ako aj na reexport, ktorý sa stal dôležitým zdrojom vzácnej zahraničnej meny, pripomenul oilprice.com.

Palestínske záujmy

Na zásoby plynu v oblasti sa s nádejou upierajú aj Palestínčania. Sústreďujú sa pri tom na plynové pole Gaza Marine pri pobreží Gazy s viac ako biliónom kubických stôp zásob, ktoré by sa mohlo stať budúcim zdrojom príjmov pre palestínsku ekonomiku.

Objavili sa názory, že práve tento plyn je dôvodom vojny medzi Izraelom a Hamasom, pričom izraelská vláda má záujem o kontrolu nad morským poľom v Gaze. USA však naznačili, že plyn patrí Palestínčanom a je na nich, aby ho využili. Aby sa tak stalo, musí byť obnovený mier.

Počas nedávnej návštevy Izraela poradca prezidenta Bidena pre energetickú bezpečnosť Amos Hochstein povedal, že morské pole Gazy by mohlo výrazne pomôcť palestínskej ekonomike rásť.

V rozhovore pre The National Hochstein poznamenal, že potenciál poľa netreba preceňovať avšak „môže byť zdrojom príjmov pre palestínsku vládu a zabezpečiť existenciu nezávislého energetického systému pre Palestínu.“

Pole bolo objavené v roku 2000 spoločnosťou British Gas, ktorá v roku 1999 podpísala 25-ročnú dohodu o prieskume s Palestínskou samosprávou na základe dohody z Oslo, ktorá Palestínčanom poskytla námornú jurisdikciu nad vodami siahajúcimi 20 míľ od pobrežia.

Vtedajšia izraelská vláda podpísala dohodu o vrtoch a British Gas vyvŕtal dva, odhadované na 1,4 tcf plynu. Avšak konflikty, ekonomické problémy a politické spory prieskum v nasledujúcich rokoch komplikovali.

Začiatkom tohto roka izraelská vláda predbežne schválila obnovenie prieskumných prác. „V rámci existujúcich snáh Izraela, Egyptu a Palestínskej samosprávy (PA) s dôrazom na palestínsky hospodársky rozvoj a udržanie bezpečnostnej stability v regióne bolo rozhodnuté o rozvoji morského plynového poľa Gaza Marine pri pobreží Gazy,“ uviedol úrad izraelského premiéra v júnovom vyhlásení.

National sa spýtal Hochsteina, či Izrael dovolí Palestínčanom využívať ich zásoby plynu, na čo diplomat odpovedal: „Som o tom jednoznačne presvedčený, nie je dôvod, aby to neurobili, nie je to ich plyn, patrí Palestínčanom.“

Aj dokument Konferencie OSN o obchode a rozvoji z roku 2019 naznačil, že na palestínskej pôde a vodách sú značné zásoby ropy a plynu a že časť plynu objaveného vo východnom Stredomorí by mohla patriť Palestínčanom. Správa sa však súčasne uvádza: „Izrael začal využívať zdroje vo svoj vlastný prospech, pričom tieto zdroje možno považovať za zdieľané, keďže ropa a zemný plyn existujú v spoločných ložiskách zásobníkoch.“

V tejto súvislosti sú Hochsteinove vyjadrenia týkajúce sa Gaza Marine zásadné. V podstate demonštrujú, že USA uznávajú palestínsku jurisdikciu aspoň v tejto oblasti – rovnako ako Izrael, ktorý tam schválil vrty.

Americký predstaviteľ tiež poznamenal, že spoločnosti už prejavili záujem o rozvoj poľa, čo nie žiadne prekvapenie, vzhľadom na to, že východné Stredozemie sa stalo atraktívnym miestom prieskumu a ťažby uhľovodíkov, najmä plynu.

Tamar a Leviathan zmenili krajinu na vývozcu plynu, ktorého Európa považuje za potenciálneho dodávateľa. Izrael nedávno udelil šesť licencií na prieskum viacerým spoločnostiam vrátane BP a Eni. Všetky licencie sú na prieskum plynu na mori. „Víťazné spoločnosti sa zaviazali k bezprecedentným investíciám do prieskumu zemného plynu počas nasledujúcich troch rokov, čo by, dúfajme, mohlo vyústiť do objavenia nových ložísk,“ uviedol izraelský minister energetiky Israel Katz.

Pri takomto veľkom záujme o oblasť môžu byť spoločnosti skutočne pripravené rozvíjať palestínske zdroje plynu, samozrejme s veľkou výhradou, či a kedy vojna skončí.