Brusel 12. septembra 2022 – Ministri energetiky EÚ v piatok (9. 9.) okrem iného vyzvali Európsku komisiu, aby do polovice septembra navrhla cenový strop pre plyn, no detaily takéhoto kroku ponechali na Bruseli. Na zastropovaní cien výlučne ruského plynu sa ministri nezhodli, pričom proti návrhu sa stavali najmä krajiny strednej Európy vrátane Slovenska. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Rokovanie sa konalo v čase extrémne vysokých cien plynu, ktoré dosiahli historické maximá, preliali sa na trh s elektrinou a zhoršili energetickú krízu vyvolanú ruskou vojnou na Ukrajine. „Musíme spolu s Komisiou rýchlo pracovať a pripraviť koordinované riešenie na úrovni EÚ, aby sme čo najskôr zmiernili vysoké ceny energií,“ povedal český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý viedol stretnutie v Bruseli.
Názory jednotlivých krajín sa líšia najmä pri otázke, či by sa mal prípadný cenový strop vzťahovať na všetok dovoz plynu alebo len na ruský plyn. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa už začiatkom septembra vyjadrila, že je za cenový strop na dovoz ruského potrubného plynu, a to aj za cenu možnej eskalácie napätia s Moskvou, ktorá v odvete za takýto krok pohrozila úplným zastavením dodávok do Európy.
Nemecko zas naznačilo, že úplné zastavenie dovozu ruského plynu by jeho ekonomike neuškodilo, keďže Moskva už minulý týždeň zastavila dodávky cez plynovod Nord Stream 1. „Nemecko už nedostáva ruský plyn a stále sme schopní ho uskladňovať,“ povedal nemecký minister hospodárstva a klímy Robert Habeck. „To znamená, že trh už neočakáva, že skolabujeme, ak nebude ruský plyn,“ dodal.
Podľa Síkelu prevláda názor, že cenový strop je potrebný, ale Európska komisia a krajiny EÚ potrebujú viac času na „doladenie“, ako by sa mal implementovať, uviedol euractiv.com.
Holandský minister energetiky Hans Vijlbrief vyhlásil, že EÚ je v tejto otázke názorovo rozdelená a je na Komisii, aby ju vyriešila.
Rôzne názory krajín EÚ
Neoficiálny dokument Komisie o spôsoboch, ako riešiť energetickú krízu, sa vyslovil za cenový strop na dovoz ruského plynu, a uviedol, že sa stal „uskutočniteľnou možnosťou“, keďže EÚ už znížila svoju závislosť od ruských dodávok.
No zatiaľ čo niektoré krajiny podporujú, iné ako Rakúsko, Maďarsko či Slovensko sa obávajú dôsledkov takéhoto opatrenia, ktoré by mohlo spôsobiť, že Rusko ako odvetu preruší všetky dodávky plynu do EÚ. Navyše, tento krok by sa dal prirovnať k sankciám proti Rusku, jeho zavedenie by si tak vyžadovalo jednomyseľný súhlas krajín EÚ.
„Ak by sa cenové obmedzenia uvalili výlučne na ruský plyn, evidentne by to viedlo k okamžitému prerušeniu dodávok ruského plynu. Nie je potrebná Nobelova cena, aby sme to pochopili,“ povedal maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto pred piatkovým stretnutím. Nemenovaný diplomat EÚ v tejto súvislosti uviedol, že strop výlučne na ruský plyn nemá podporu väčšiny krajín.
Závery zasadnutie spracované českou vládou, ktorá v súčasnosti predsedá Rade EÚ, konštatujú, že je potrebné „ďalej pracovať“ na možnostiach cenového stropu pre plyn dovážaný „zo špecifických jurisdikcií“.
Niekoľko krajín vrátane Talianska a Belgicka podľa euractiv.com požiadalo Komisiu, aby preštudovala možnosti cenového stropu na všetok dovoz plynu do EÚ vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý dnes prichádza väčšinou z USA a Kataru.
Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová však uviedla, že paušálny cenový strop na všetok dovoz plynu „môže predstavovať problém bezpečnosti dodávok“ pre Európu, ktorá je čoraz viac závislá od LNG, o ktorý na svetových trhoch uchádza silná konkurencia.
Ostatné krajiny sú otvorené rôznym možnostiam. Napríklad francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová uviedla, že Paríž podporí mechanizmus na cenové obmedzenie dodávok plynu cez ruské plynovody“, ak sa EK rozhodne predložiť takýto návrh. Francúzsko má podľa nej otvorenú pozíciu aj k možnosti zastropovania cien všetkého dovozu plynu, ak by boli zohľadnené výnimky pre spoločnosti, ktoré nakupujú plyn s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok.
Strop na ceny elektriny
Energetickí ministri sa naopak dohodli na strope na ceny elektriny z jadra, uhlia a OZE a odmietli limit na elektrinu vyrobenú z plynu. Podľa portálu hrot.cz to znamená, že elektrina nezlacní, pretože práve plynové elektrárne stanovujú jej konečnú cenu. V konečnom dôsledku zrejme prevážila obava, že v prípade zastropovania ceny plynovej elektriny by to mohlo viesť k zvýšenej spotrebe komodity, ktorú Európa potrebuje naopak znížiť, uviedol hrot.cz.
Zisky výrobcov z jadra, slnka či uhlia nad stanovený strop by mali byť prerozdelené medzi spotrebitelia elektriny a kompenzovať im tak vysoké ceny. Ministri zároveň vyzvali Komisiu, aby predložila návrh na stimuláciu koordinovaného znižovania dopytu po elektrickej energii v celej EÚ.
Síkela očakáva, že bude podobné ako cieľ zníženia dopytu po plyne dohodnutý v júli, s dobrovoľným cieľom na začiatku a možnosťou povinného, ak sa situácia zhorší. Simsonová naznačila, že Komisia je pripravená zájsť ešte ďalej. „Členské štáty sa zvyčajne veľmi zdráhajú podporovať záväzné opatrenia, ale práve toto EK zvažuje, že navrhne záväzné ciele zníženia elektriny v špičkách,“ povedala podľa euractiv.com Simsonová.
Slovenský postoj
Členské krajiny EÚ v piatok jasne naznačili svoje priority a hranice v spoločnej snahe zabrániť ďalšiemu rastu cien plynu a elektriny a rozpadu jednoty EÚ, povedal podľa agentúry TASR štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek po skončení mimoriadnej schôdzky ministrov energetiky EÚ.
Ministri podľa neho dali jasný signál, že energetická kríza sa musí riešiť spoločne, ináč si každá krajina bude robiť po svojom, čo ohrozí jednotu EÚ. Dodal, že problémom sú najmä prehnané ceny elektriny zavinené ruskou vojnou na Ukrajine.
Pri zastropovaní cien plynu na veľkoobchodnej úrovni treba mať na zreteli aj otázku bezpečnosti dodávok a zaistiť, aby sa plyn za zníženú cenu dostal ku koncovému odberateľovi, zdôraznil Galek. „Iba štyri krajiny podporili zastropovanie cien ruského plynu. Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny, to odmietlo, a to z dôvodu, že by to okamžite mohlo viesť k zastaveniu dodávok takéhoto plynu a k skokovému nárastu cien na trhu s plynom,“ vysvetlil.
Galek ďalej uviedol, že veľa krajín podporilo obmedzenia neočakávaných vysokých ziskov z vybraných technológií. Dodal, že Slovensko žiada, že ak sa takýto princíp zavedie, tak tieto zisky by mali byť koordinované na úrovni EÚ a ich redistribúcia musí zohľadniť, koľko elektriny ktoré krajiny vyrobia a spotrebujú. „Prioritou pre nás ostáva nie to, aby sme mali kompenzované ceny elektriny, ale aby tieto ceny zostávali nízke,“ zdôraznil.
Slovensko podľa štátneho tajomníka podporuje návrh na oddelenie cien plynu od cien elektriny, lebo cena plynu tlačí hore aj cenu elektriny, keď na jednu megawatthodinu (MWh) elektriny treba dve MWh plynu a k tomu treba pripočítať aj emisné povolenky.
Galek dodal, že ministri sa zhodli na zvýšení likvidity na trhu s energiami, čo znamená jednoduchší prístup spoločností k financiám alebo poskytnutiu záruk zo strany štátu.
V neposlednom rade bruselská schôdza riešila aj potrebu dosahovania úspor energií. Galek podľa TASR upozornil, že Slovensko nevie zaistiť úspory elektriny tak, ako úspory plynu, elektrinu totiž nemožno uskladniť. „To, na čo my chceme klásť dôraz, je znižovanie energetickej náročnosti,“ opísal situáciu.