Ilustračné foto: Pixabay via pexels.com

Berlín 27. februára 2026 – Majitelia domov v Nemecku budú môcť naďalej bez obmedzení inštalovať olejové a plynové kotly, pričom dodávatelia by mali od roku 2029 postupne zvyšovať podiel „zelených“ palív vo svojich sieťach. Vyplýva to z návrhu novej legislatívy, ktorú navrhla súčasná nemecká vláda namiesto kontroverzného „zákona o vykurovaní“ a ktorá ruší aj jeho kľúčové ustanovenie vyžadujúce, aby nové vykurovacie systémy fungovali s minimálne 65-percentným podielom energie z OZE. Informovali o tom portály cleanenergywire.orgtheguardian.com.

Veľmi očakávaný návrh reformy bol kľúčovým volebným sľubom konzervatívnej aliancie CDU/CSU kancelára Friedricha Merza a nasleduje po mesiacoch neistoty ohľadom budúcnosti nemeckého zákona o energetickej náročnosti budov (GEG), ktorý koalícia na konci roka 2025 premenovala na zákon o modernizácii budov (GMG), uviedol cleanenergywire.org.

Kľúčová časť legislatívy zameraná na zníženie emisií v tomto sektore – neoficiálne nazývaná „zákon o vykurovaní“ – sa stala predmetom celonárodnej kontroverzie, keďže stanovovala postupné vyraďovanie olejových a plynových kotlov. Zákon, ktorý bol pôvodne prijatý v roku 2023 za vlády vtedajšieho ministra hospodárstva Roberta Habecka zo Strany zelených, zostal kľúčovým bodom sporu vo voľbách v roku 2025, hoci predchádzajúca vláda pod vedením kancelára Olafa Scholza už zmiernila jeho najkontroverznejšie požiadavky. Spor v rámci trojkoalície SPD, Zelených a liberálnej FDP vyvolal negatívnu reakciu majiteľov nehnuteľností a opozičných strán a bol všeobecne vnímaný ako začiatok konca predchádzajúcej vlády.

Kľúčové zmeny

Namiesto spomínaného 65 % podielu energie z OZE koalícia CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD) plánuje zaviesť „kvótu na zelený olej a plyn“, s cieľom postupne zvýšiť podiel klimaticky neutrálnych palív v vykurovacích sieťach. Inštalácia nových plynových a olejových kotlov bude v rámci reformy povolená pod podmienkou, že od roku 2029 budú fungovať s rastúcou kvótou na zelené palivá, uviedol cleanenergywire.org.

Podľa novej dohody sa zodpovednosť za čisté vykurovanie teraz presúva zo spotrebiteľov na dodávateľov energií, ktorí musia zabezpečiť, aby dodávaný olej a plyn boli čoraz viac doplňované biometánom, vodíkom alebo bioolejom. Od roku 2029 je podiel emisne neutrálnych palív CO2 stanovený na 10 % a následne sa bude postupne zvyšovať. Konkrétne percentá a ročné údaje ešte nie sú zahrnuté v dokumente s kľúčovými bodmi. Ďalšou zmenou má byť zrušenie povinnosti expertnej konzultácie pri inštalácii nového vykurovacieho systému.

Vládne strany sa tiež dohodli, že dotácie na čisté vykurovacie systémy, ako sú tepelné čerpadlá a diaľkové vykurovanie, budú pokračovať minimálne do roku 2029, v prípade nových tepelných čerpadiel ide o 30 – 70 % nadobúdacích nákladov. Kabinet plánuje prijať návrh zákona v apríli, aby mohol nadobudnúť účinnosť pred 1. júlom, konštatoval Guardian.

Zatiaľ čo v nových budovách prevládajú tepelné čerpadlá a diaľkové vykurovanie, na trhu s vykurovaním existujúcich budov naďalej dominujú fosílne palivá. Podľa agentúry Reuters sa odhaduje, že takmer 80 % nemeckých obytných budov v súčasnosti využíva vykurovanie olejom alebo plynom.

Sektor vykurovanie kroky vlády privítal

Nemecký vykurovací sektor zastúpený Združením vykurovacieho priemyslu (BDH) privítal rozhodnutie vlády o reforme zákona o energetickej náročnosti budov (GEG), po novom zákona o modernizácii budov (GMG), pričom osobitne ocenil zrušenie povinných kvót na OZE pre nové vykurovacie systémy a zavedenie flexibilnejšej „kvóty na zelený plyn“.

Združenie podporilo aj technologickú otvorenosť návrhu, ktorý umožňuje rôzne riešenia, vrátane tepelných čerpadiel, diaľkového vykurovania a hybridných systémov, namiesto jedného vynúteného riešenia. BDH zdôraznilo, že dlhodobá stabilita financovania a jasnejšie, realistickejšie nariadenia sú kľúčové pre ukončenie poklesu trhu. Ocenilo aj spomínané pokračovanie dotácií tepelné čerpadlá a diaľkové vykurovanie do roku 2029.

Nový zákon by podľa združenia mohol prispieť k obnove stability trhu po tom, čo predaj vykurovacích systémov v roku 2025 klesol o 12 % na 15-ročné minimum.

Pokračujúca verejná diskusia

Tak ako v prípade zákona z dielne Zelených spred troch rokov, aj nový legislatívny návrh spustil intenzívnu diskusiu v politických aj odborných kruhoch. Merzova CDU trvá na tom, že zmena podporí cieľ znížiť emisie CO2 z budov, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov znečistenia spôsobujúceho otepľovanie planéty, a zároveň poskytne majiteľom domov väčší výber, pokiaľ ide o technológie, ktoré môžu použiť.

Zelení, ktorí sú teraz v opozícii a v celonárodných prieskumoch dosahujú asi 12 % podporu, však novú legislatívu odsúdili ako ohrozujúcu klimatické ciele. CDU a SPD podľa nich ukázali, že ochrana klímy nemá pre túto koalíciu žiadny význam, povedala spolupredsedníčka parlamentnej skupiny Zelených Katharina Dröge, podľa ktorej sa spolková vláda vzdala svojich klimatických cieľov.

Ministerka hospodárstva Katherina Reiche podľa The Guardian odmietla kritiku, že plánovaná zmena by mohla ohroziť ochranu klímy. „Cieľom zákona o vykurovaní je obnoviť väčšiu slobodu výberu pri výmene vykurovacích systémov,“ zdôraznila pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk. Majitelia domov podľa nej budú mať na výber z viacerých možností vykurovania, vrátane „hybridných modelov, biomasy, a áno, aj plynového a olejového vykurovania, ale s rastúcim podielom bioplynu alebo biooleja, dodala. „Dilema spočívala v tom, že Habeckov zákon o vykurovaní zneistil majiteľov domov. Predaj moderných vykurovacích systémov, tepelných čerpadiel a moderných plynových kotlov prudko klesol. Ľudia úplne prestali stavať,“ poznamenala Reiche.

Rast nákladov spojených s tradičným vykurovaním?

Okrem očakávanej kritiky zo strany Zelených sa k plánom vlády s výhradami vyjadrili aj niektoré priemyselné a záujmové skupiny. Podľa asociácie energetického priemyslu BDEW skutočnosť, že plynové a olejové vykurovacie systémy sa môžu naďalej inštalovať aj v budúcnosti, predstavuje riziko, že klimatické ciele v sektore budov nebudú dosiahnuté, a prináša so sebou nárast nákladov a „lock-in efekt“, teda uviaznutie v tradičných palivách.

V súvislosti s nárastom nákladov sa podľa cleanenergywire.org spomína najmä očakávané zvýšenie poplatkov za plynárenskú sieť. Má k nemu dôjsť najmä z dôvodu, že stále viac domácností sa bude odpájať od plynárenských sietí po prechode na tepelné čerpadlá alebo diaľkové vykurovanie. Nižší počet zostávajúcich užívateľov by tak musel znášať všetky prevádzkové náklady siete či dokonca čeliť rozhodnutiu prevádzkovateľov odstaviť sieť, ak usúdia už nie je rentabilná.

Niektorí kritici tvrdia, že medzi ďalšie riziká patria dodatočné náklady na plyn s prímesami, ktoré zatiaľ nie sú široko dostupné a sú drahšie. Analýza porovnávacieho portálu Verivox napríklad ukázala, že súčasná priemerná cena bioplynových taríf je o približne 25 percent vyššia ako cena konvenčného zemného plynu.

Asociácia dodávateľov energií VKU varovala, že navrhovaná kvóta na zelený plyn môže spotrebiteľom navodiť falošný pocit bezpečia a potom ich bude stáť veľa peňazí. „V súčasnosti nevidíme, ako by sa mohlo výrazne zvýšiť využívanie zelených plynov, a najmä biometánu, na primiešavanie do plynárenskej siete bez toho, aby to spôsobilo ďalšie zvýšenie nákladov pre vlastníkov a nájomcov,“ povedal šéf VKU Ingbert Liebing.

Asociácia pre obnoviteľnú energiu BEE na jednej strane varovala, že navrhovaná reforma nemusí spĺňať európske klimatické požiadavky, na druhej však konštatovala, že dobre navrhnutá kvóta na zelený plyn môže významne prispieť k zvýšeniu istoty plánovania investícií, čo však vo veľkej miere závisí od presného návrhu, uzavrel cleanenergywire.org.