Berlín 29. novembra 2022 – Nemecká vláda schválila posledné detaily svojho vlajkového energetického stimulačného programu na zníženie účtov za energiu pre domácnosti a podniky, financovaného z dane z neočakávaných ziskov energetických spoločností. Len na podporu energetiky pôjde z 200-miliardového balíka, takmer polovica, 99 miliárd eur. Viaceré body programu sa týkajú zemného plynu, ktorého subvencovanie má stáť 56 miliárd eur. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Nemecký program pomoci vo výške 200 miliárd eur vyvolal pobúrenie krajín EÚ, ktoré varovali, že riskuje spustenie pretekov o dotácie, ktoré môže vyhrať iba Berlín. Vláda v piatok (25. 11.) definitívne odsúhlasila posledné detaily schémy, ktorá zníži ceny plynu, tepla a elektriny pre spotrebiteľov aj priemysel.
„Prichádzajú cenové brzdy plynu, elektriny a diaľkového vykurovania. Stropujeme ceny energií, aby sa občania dokázali vyrovnať s novými cenami a výzvami,“ vysvetlil kancelár Olaf Scholz.
Opatrenia na podporu energetiky Nemecka, ktoré de facto vstúpia do platnosti 1. januára 2023 a potrvajú do apríla 2024, majú vysokú cenu – 99 miliárd eur, pričom 56 miliárd eur má ísť na dotovanie zemného plynu a diaľkového vykurovania a 43 miliárd eur na elektrinu.
Schválené opatrenia sa budú uplatňovať spätne, keďže zákony nadobudnú účinnosť až v marci 2023 z dôvodu ich právnej zložitosti a potreby zabezpečiť zastrešujúci cieľ schémy, úsporu zemného plynu minimálne 20 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Podľa nového zákona dostanú domácnosti a malé podniky pevnú cenu 12 centov za kilowatthodinu (kWh) za 80 % spotreby plynu v predchádzajúcom roku. To isté platí pre ich zmluvy o teple. Akákoľvek spotreba nad 80 % bude podliehať trhovým cenám.
Spoločnosti, ktoré spotrebujú viac ako 1,5 milióna kWh ročne, budú mať prístup k lacnejším sadzbám. Veľkospotrebitelia a nemocnice bez ohľadu na veľkosť budú môcť získať plyn za 7 centov/kWh –obmedzenú na 70 % spotreby. Teplo bude lacnejšie aj pre tieto subjekty, a to so sadzbou 7,5 centa za kWh, ale podobne s obmedzením na 70 % spotreby.
V októbri odborníci odporučili, aby títo spotrebitelia boli schopní predať svoj pridelený plynový kontingent – čo vyvolalo v berlínskych kruhoch pobúrenie. Scholz sa vyslovil proti povoleniu opätovného predaja, zatiaľ čo vicekancelár Robert Habeck argumentoval za. Podľa zákonov predložených parlamentu môžu nakoniec spoločnosti svoj prídel lacného plynu predávať.
Pre veľkých spotrebiteľov plynu, ako je nemecký chemický gigant BASF, by to podľa Georga Zachmanna z bruselského think-tanku Bruegel mohlo spoločnosti priniesť zisk z ďalšieho predaja vo výške približne 2,6 miliardy eur.
Spoločnosť BASF však možno nepožiada o štátnu pomoc, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Martin Brudermüller. Spoločnosti, ktoré dostanú pomoc viac ako 2 milióny eur, sa musia zaviazať, že zachovajú výrobu a pracovné miesta v Nemecku, zatiaľ čo spoločnosť BASF oznámila, že výrobu v EÚ obmedzí.
Zdaňovanie „neočakávaných ziskov“
Na financovanie programu bude Berlín vyberať daň z neočakávaných ziskov energetických spoločností. Daň platí od 1. decembra do 30. júna s možným predĺžením do apríla 2024, uviedol euractiv.com.
Pri základnom výpočte, ktorý má určiť významnosť týchto ziskov vláda porovná výrobné náklady uhoľných a jadrových elektrární s hodinovými cenami elektriny, pričom zohľadní akékoľvek hedžové alebo forwardové zmluvy, ktoré tieto spoločnosti môžu mať.
Pre zariadenia na obnoviteľné zdroje energie sa použije mesačný priemer. Z výsledných „neočakávaných ziskov“ si Berlín zoberie 90 %.
Konečný kompromis v rámci nemeckej vlády vyvolal ostrú kritiku zo strany energetických a priemyselných združení. Združenie chemického priemyslu VCI označili opatrenie za „byrokratické monštrum“, zatiaľ čo združenie energetického priemyslu BDEW varovalo, že vyberanie 90 % ziskov „musí byť časovo obmedzené“.
„Je to aj o dôvere v Nemecko ako investičnú lokalitu,“ zdôraznila prezidentka BDEW Marie-Luise Wolffová s tým, že len opatrný a premyslený prístup zabezpečí, že Nemecko sa bude môcť „vyinvestovať“ zo súčasnej krízy.
Vplyvné priemyselné združenie BDI uviedlo, že podmienky spojené s balíkom pomoci sú príliš prísne. „Vzhľadom na silu krízy sú požiadavky na používanie rámca krízovej pomoci pre spoločnosti príliš obmedzujúce,“ uviedlo združenie.
Nemecko lídrom pri výške podpory
Nemecké spoločnosti podľa euractiv.com usilovne lobujú v Berlíne za ďalšie uvoľnenie pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Európska komisia pri riešení krízy už štvornásobne zvýšila sumu pomoci, ktorú môžu vlády poskytnúť spoločnostiam bez toho, aby potrebovali zelenú z Bruselu – z 500.000 na 2 milióny eur.
„Politici by teraz mali využiť všetok legálny manévrovací priestor aj na podporu spoločností, ktoré majú vážne ťažkosti v dôsledku vysokých cien energií, ale v súčasnosti sa na ne ešte nevzťahujú kritériá EÚ,“ zdôraznilo BDI.
Podľa think-tanku Bruegel bolo od začiatku energetickej krízy v septembri minulého roka v krajinách EÚ vyčlenených 574 miliárd eur na ochranu spotrebiteľov pred rastúcimi nákladmi na energiu. Nemecko je v tomto smere s predstihom lídrom, keď vyčlenilo už 264 miliard eur.
To je dôvod na znepokojenie zo strany Európskej komisie, ktorá kontroluje pravidlá EÚ pre dlh a deficit. V polovici októbra exekutíva EÚ napomenula vlády EÚ za prílišnú „štedrosť“ pri udeľovaní štátnej podpory, uzavrel euractiv.com.
Foto: Michael Bichlmayer/CHROMORANGE/picture alliance