Berlín 31. júla 2026 – Najväčší nemecký dovozca zemného plynu Uniper vo štvrtok oznámil podpis 20-ročnej dohody o dodávkach skvapalneného zemného plynu z plánovaného kanadského projektu Ksi Lisims LNG na tichomorskom pobreží. Už koncom mája podpísala – rovnako 20-ročnú – dohodu nemecká spoločnosť SEFE. Išlo o prvú dlhodobú zmluvu o dodávkach LNG medzi kanadským projektom a európskym odberateľom. Nemeckí predstavitelia v tejto súvislosti ako hlavné dôvody záujmu o tento zdroj vyzdvihujú diverzifikáciu, dlhodobé partnerstvo a spoľahlivosť kanadského partnera, ako aj možnosť predávať LNG z Ksi Lisims ďalej. Podľa niektorých názorov sa kanadský LNG, vzhľadom na otázku logistiky, nemusí fyzicky do Nemecka dostať a bude v rámci swapových operácií nahradený palivom z bližších zdrojov. Téme sa venoval portál oilprice.com.
Uniper sa v dohode zaviazal k odberu 2 miliónov ton LNG ročne na báze klauzuly FOB (Free on Board), teda bez zmluvného obmedzenia miesta určenia, SEFE by mala nakupovať 1 mil. ton ročne. Dôvod, pre ktorý sa dvaja najvýznamnejší nemeckí dovozcovia plynu (aktuálne obaja vo vlastníctve štátu) rozhodli rozšíriť svoje portfólio o dodávky LNG z Kanady, naznačila spolková ministerka energetiky Katherina Reiche pri príležitosti podpisu dohody Uniperu.
„Táto dohoda vysiela silný signál v prospech väčšej bezpečnosti dodávok a strategickej nezávislosti: Spoločnosť Uniper si dlhodobo zabezpečuje približne dva milióny ton kanadského LNG, čo zodpovedá približne 30 terawatthodínam. Takto posilňujeme našu odolnosť: prostredníctvom nových zdrojov dodávok, dlhodobých partnerstiev a väčšej diverzifikácie. Kanada je pre nás strategickým partnerom – spoľahlivým, bohatým na prírodné zdroje a úzko prepojeným s Nemeckom prostredníctvom silných hospodárskych väzieb,“ uviedla ministerka.
Podľa Michaela Lewisa, generálneho riaditeľa Uniperu predstavuje podpis dlhodobej dohody posilnenie portfólia spoločnosti Uniper o spoľahlivý zdroj LNG z Kanady, ktorá ako dôveryhodný partner prispieva k rozšíreniu dodávok energie v Európe a posilňuje odolnosť voči budúcim narušeniam dodávok. „V čoraz neistejšom svete je diverzifikácia strategickou nevyhnutnosťou. Projekt spája bezpečnosť dodávok, nízkouhlíkovú vodnú energetickú infraštruktúru a silné partnerstvo – presne taký druh dlhodobého energetického partnerstva, aké sa snažíme budovať,“ dodal.
Parametre plánovaného zariadenia
Ksi Lisims LNG je spoločný podnik, ktorého vlastníkom je kmeň Nisga’a, texaská spoločnosť Western LNG a Rockies LNG, konzorcium kanadských producentov zemného plynu. Výstavba zariadenia s ročnou kapacitou 12 miliónov ton by mohla začať v roku 2027, hoci je potrebné prekonať niekoľko významných prekážok, pripomenul pre portál oilprice.com komentátor Andrew Topf.
Na prvom mieste je konečné investičné rozhodnutie (FID). Aby sa podarilo dosiahnuť FID, spoločnosť Ksi Lisims LNG musí preukázať, že existuje dostatočný dopyt na začatie výstavby. Spoločný podnik už má záväzné zmluvy o odbere so spoločnosťami Shell a TotalEnergies. So spoločnosťami SEFE a Uniper sa zaviazali k odberu až 7 miliónov ton ročne. Či to bude stačiť na to, aby zariadenie bolo ziskové na budúcom trhu s LNG, musí posúdiť spoločnosť Ksi Lisims, poznamenal Topf.
Závod plánuje využívať elektrickú energiu z vodných elektrární na pohon procesu skvapalňovania. Kombináciou prístupu ku kanadským zásobám zemného plynu a obnoviteľnej elektriny z hydroenergetického systému Britskej Kolumbie sa očakáva, že projekt bude vyrábať LNG s približne o 90 % nižšou uhlíkovou intenzitou v porovnaní s konvenčnými zariadeniami na výrobu LNG.
Výzvy
Topf pre oilprice.com upozornil, že projekt v hodnote 10 miliárd dolárov čelí aj politickým a právnym výzvam týkajúcim sa vplyvov zvýšenej ťažby a prepravy plynu na životné prostredie v danej oblasti. Na Najvyšší súd Britskej Kolumbie boli podané dve žaloby v súvislosti s vlaňajším rozhodnutím provinčnej vlády, podľa ktorého bol plynovod Prince Rupert Gas Transmission, ktorý má zásobovať skvapalňovacie zariadenie, považovaný za „do značnej miery spustený“, čo znamená, že by nebolo potrebné nové environmentálne posúdenie. Výstavba plynovodu, ktorá bola schválená v roku 2014, a termín jej začatia bol predĺžený do roku 2024, vyvolala súdne spory zo strany dedičného náčelníka Gitxsanov Charlieho Wrighta a environmentálnych skupín, ktoré sú proti projektu. Stavba sa začala v roku 2024, ale plynovod ešte nie je dokončený.
Otázka logistiky
Toto všetko sú to významné prekážky, ale väčšou otázkou je, ako by spoločnosť Ksi Lisims dopravila skvapalnený zemný plyn z kanadského západného pobrežia do Nemecka, zdôraznil. Vzhľadom na skutočnosť, že závod je situovaný v Britskej Kolumbii, teda na pobreží Tichého oceánu, jeho produkcia by mala vďaka jednoduchšej a ekonomickejšej logistike smerovať najmä na ázijské trhy.
Líder kanadskej opozície Pierre Poilievre uviedol, že lepšou možnosťou by bola preprava z východného pobrežia. V tejto časti Kanady však v súčasnosti neexistujú žiadne prevádzkované zariadenia na vývoz LNG; nachádza sa tu len dovozné a balančné zariadenie v New Brunswicku, ktoré vlastní spoločnosť Repsol.
Jediným funkčným kanadským veľkokapacitným zariadením na výrobu skvapalneného zemného plynu je LNG Canada v Kitimate, takisto na tichomorskom pobreží britskej Kolumbie, neďaleko navrhovaného závodu Ksi Lisims. Prvá fáza projektu LNG Canada bola dokončená v roku 2025; pred rokom sa z neho naložil prvý náklad na export.
Na otázku, prečo Ottawa nechce prepravovať LNG potrubím cez celú krajinu a následne loďou cez Atlantik do Nemecka, kanadský minister energetiky odpovedal, že je lacnejšie prepravovať produkt po vode – cez Panamský prieplav – ako platiť poplatky za prepravu potrubím.
Swap ako riešenie
V praxi sa však môže stať, že Nemecko nikdy nedostane LNG priamo zo zariadenia Ksi Lisims, napriek tomu, že v rámci projektu boli podpísané dve samostatné odberné zmluvy, tvrdí Topf pre oilprice.com. Namiesto toho by nemecké spoločnosti mohli využiť koncept, ktorý sa na trhoch s LNG stáva čoraz bežnejší: swap, teda výmenu nákladov.
Namiesto nákupu kanadského LNG a jeho následnej fyzickej dodávky do Nemecka by spoločnosti zakúpený LNG presmerovali ho k odberateľom v Japonsku, Južnej Kórei, na Taiwane alebo na iných ázijských trhoch. Na výmenu by dostali skvapalnený zemný plyn od dodávateľov bližších k Európe, ako sú USA, Katar, Alžírsko alebo Nórsko. Výsledkom by podľa Topfa boli nižšie náklady na dopravu, kratšie tranzitné časy, znížené riziko preťaženia a väčšia flexibilita pri zachovaní rovnakej celkovej rovnováhy dodávok plynu.
Presne takto už dnes riadia globálne dodávateľské reťazce veľkí hráči v oblasti LNG, ako sú Shell, TotalEnergies, BP a SEFE. Zmluvy o dodávkach LNG čoraz viac predstavujú prístup k molekulám, a nie záväzok prepraviť konkrétne molekuly z jedného miesta na druhé. V konečnom dôsledku „molekula nie je taká dôležitá ako zmluva“, dodal Topf pre oilprice.com s tým, že kanadská zmluva o dodávkach LNG zaručuje dodávky zo stabilnej demokracie, nižšiu náchylnosť na politické narušenia, diverzifikáciu od jediného dodávateľa a dlhodobú zmluvnú istotu.
Ďalším významným momentom je pre nemeckých odberateľov spomínaná klauzula FOB. Predávajúci pri nej zodpovedá za plyn len do jeho naloženia na loď v prístave odoslania. K prechodu rizika na kupujúceho dochádza na palube plavidla. Kupujúci zabezpečuje prepravu a súčasne získava flexibilitu, pokiaľ ide o určenia miesta vykládky. Pre nemeckých dovozcov to znamená, že ak sa nakúpený kanadský LNG nevyužije priamo v Nemecku, môžu ho zobchodovať na globálnych trhoch. Kanadský minister energetiky Tim Hodgson v tejto súvislosti poznamenal, že európski odberatelia vidia hodnotu v držaní pozícií v kanadskom LNG, aj keď sa palivo nakoniec spotrebuje inde, uzavrel Topf pre oilprice.com.