
Berlín 29. júla 2024 – Nemecké plány rozvoja vodíkovej ekonomiky v posledných týždňoch pokročili na vládnej aj priemyselnej úrovni. Zatiaľ čo vláda prijala stratégiu pre dovoz vodíka a pridelila dotácie pre niektoré vodíkové projekty, viaceré spoločnosti ohlásili investície do výroby a prepravy paliva, na ktoré Nemecko vsádza ako na alternatívu k fosílnym palivám. Podľa agentúry Reuters, ktorá sumarizovala nemecké úsilie, je táto stávka na predovšetkým zelený vodík vyrobený elektrolýzou využívajúcou elektrinu z OZE pre niektorých hazardom, pre iných zas, aj zo svetového hľadiska, príkladom.
Nemecko je podľa Reuters lídrom posunu Európskej únie smerom k čistejšej energii, pretože je najväčšou ekonomikou a exportérom bloku, pričom tretinu hrubého národného produktu produkuje priemysel.
Zástancovia vodíka tvrdia, že umožní nemeckým výrobkom, ako sú autá, oceľ a mnohé ďalšie, efektívnejšie konkurovať, keďže tlak niektorých spotrebiteľov a investorov na tovary s výrazne zníženou uhlíkovou stopou rastie.
Energetická transformácia v Nemecku sa stala naliehavou po tom, ako sa po vojne na Ukrajine skončili dodávky relatívne lacného plynu z Ruska. Tamojší výskum a vývoj priniesol za posledné desaťročie veľa patentov na vodík, poznamenal Reuters.
Sieť aj elektrárne
Nemecká energetická spoločnosť EnBW minulý týždeň deklarovala investíciu vo výške 1 miliardy eur na vybudovanie potrubí na prepravu čistého vodíka ako súčasť plánu celoštátnej siete, ktorá by mala začať komerčnú prevádzku do roku 2032.
Plánované investície EnBW sú súčasťou národného schvaľovacieho procesu, ktorý práve spustil energetický regulátor Bundesnetzagentur, uviedla spoločnosť. „Vodíková jadrová sieť je vstupným bodom do vodíkovej ekonomiky budúcnosti, a preto je predpokladom úplnej dekarbonizácie nemeckej ekonomiky a dosiahnutia klimatických cieľov,“ povedal člen predstavenstva EnBW Dirk Guesewell.
Prepravná sieť je len jedným prvkom stratégie, ktorá pokrýva 10 gigawattov (GW) domácej výrobnej kapacity a importnej stratégie, ktorá bude čerpať dodávky z iných častí Európy a zámoria.
Nové plynové elektrárne, ktoré môžu prejsť na výrobu elektriny z vodíka, majú byť predmetom výberového konania do konca roka 2024 alebo začiatkom budúceho roka.
Priemyselní hráči v oceliarstve a chemikáliách plánujú nahradiť vodík na báze uhlia a plynu zeleným vodíkom a energetické spoločnosti pridávajú do svojich investičných portfólií zariadenia na elektrolýzu a dovoz.
Hlavní protagonisti
Medzi najväčších nemeckých hráčov spomedzi budúcich odberateľov patria producenti ocele Thyssenkrupp, Salzgitter a ArcelorMittal, ktorí plánujú investovať miliardy eur do dekarbonizácie výroby ocele, pričom vsádzajú na dostupnosť vodíka.
Medzi lídrov patria aj energetické spoločnosti. RWE napríklad plánuje do konca roku 2030 2 GW elektrolýzy a 3 GW kapacity na výrobu elektriny z plynu pripravenej na vodík. Z jej celkových investícií vo výške 55 miliárd eur k tomuto dátumu pripadá 25 % na vodík, batérie a flexibilnú výrobu elektriny.
Uniper, najväčší nemecký dovozca plynu, zas uzavrel dohodu so Salzgitterom, na základe ktorej výrobcovi ocele dodá vodík z krakovacej jednotky čpavku vo Wilhelmshavene.
Minulý týždeň boli ohlásené ďalšie plány na výstavbu elektrolyzérov. Výrobca turbín a motorov Siemens Energy vybuduje 280-megawattový elektrolyzér na výrobu zeleného vodíka pre severonemeckú energetickú spoločnosť EWE, ktorá by mal začať fungovať v roku 2027.
Závod v Emdene ťaží zo svojho štatútu dôležitého projektu spoločného záujmu a bude dodávať až 26 000 ton zeleného vodíka ročne, čím sa má ročne ušetriť približne 800 000 ton CO2, ak sa vodík použije napr. vo výrobe ocele.
EWE uviedla, že dostala 500 miliónov eur z federálneho a štátneho IPCEI financovania na štyri vodíkové projekty, ale nezverejnila hodnotu kontraktu zadaného Siemens Energy. EWE si vybrala Siemens Energy po 12-mesačnom výberovom konaní. Tzv. stacky, (stack – ústredný prvok elektrolyzéra, ktorý sa skladá z elektrolýznych článkov využívajúcich elektrinu na rozdelenie vody na kyslík a vodík) sa budú vyrábať v závode Siemens Energy v Berlíne. EWE samostatne vyvíja súvisiace prepravné a skladovacie prvky.
Závod v Emdene bude jedným z najväčších v Európe a bude taký veľký ako všetky elektrolyzéry, ktoré sú momentálne v prevádzke v Nemecku dohromady.
Spoločnosť Shell vo štvrtok (25. 7.) zas oznámila, že v Nemecku postaví 100-megawattový elektrolyzér na výrobu vodíka, jej druhý v Európe, ktorý jej má pomôcť znížiť uhlíkové emisie v jej rafinériách. Informovala o tom agentúra Reuters.
Elektrolyzér RefhyneII v rafinérii Rheinland by mal začať fungovať v roku 2027 a produkovať až 44 000 kilogramov obnoviteľného vodíka denne na čiastočnú dekarbonizáciu tamojšej prevádzky, oznámil Shell. Z dlhodobého hľadiska by obnoviteľný vodík z projektu mohol byť dodávaný regionálnemu priemyslu na zníženie jeho emisií, pretože dopyt zákazníkov sa vyvíja, uviedol Shell.
Náklady pre spotrebiteľov a daňovníkov
Celkové náklady na vodíkovú sieť zahŕňajúcej 9666 km potrubí sa odhadujú na približne 19,7 miliardy eur.
Po zahrnutí týchto nákladov a pridaní elektrolyzérov, obnoviteľných zdrojov, ktoré ich majú napájať, ako aj skladovacích kapacít by sa podľa poradenskej firmy PwC mali celkové náklady do roku 2030 dostať na úroveň 65 – 80 miliárd eur.
Veľká časť týchto prostriedkov bude musieť pochádzať zo súvah energetických spoločností, z poplatkov za používanie siete, ktoré znášajú spotrebitelia, a z daňových príjmov, keďže súkromní finančníci sú zatiaľ opatrní.
„Obchodný prípad nemeckých vodíkových projektov nie je jednoduchý. Banky chcú vidieť zákazníkov a mať zabezpečenú návratnosť,“ povedal Dirk Niemeier, riaditeľ a vedúci oddelenia pre čistý vodík a alternatívne palivá PwC v Nemecku. „Ak neexistuje žiadna perspektíva, nemožno investovať,“ dodal.
Dovoz
Nemecko je tradične dovozcom energií a svoju sieť partnerov chce využívať aj v prípade vodíka. Vláda v stredu (24. 7.) prijala stratégiu pre dovoz vodíka, ktorá určuje, ako a odkiaľ bude Nemecko dovážať vodík, kde sa vytvoria prepravné a hodnotové reťazce v prístavoch a potrubných systémoch a ako sa bude organizovať a certifikovať obchod. Má to byť signál pre potenciálnych dodávateľov, že ich ponuky sú vítané. Stratégia má tiež signalizovať potenciálnym dodávateľom, že ich ponuky sú vítané.
„Dovozná stratégia je dôležitou súčasťou nemeckej vodíkovej politiky a dopĺňa záväzok vlády vybudovať domáci trh,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva hospodárstva.
Nemecko očakáva, že na dosiahnutie svojho cieľa klimatickej neutrality bude potrebovať 95 až 120 terawatthodín (TWh) vodíka ročne do roku 2030 a 360 až 500 TWh do roku 2045, pričom sa očakáva, že dovoz pokryje 50 až 70 % týchto potrieb. Údaje naznačujú, že nemecká spotreba energie na báze vodíka v roku 2045 by mala zodpovedať celkovej predpovedi dopytu po elektrine v roku 2030.
Krajiny, od ktorých sa očakáva, že budú prvými dodávateľmi buď zeleného alebo tzv. modrého vodíka vyrobený zo zemného plynu a so zachytávaním a skladovaním CO2 do Nemecka, sú podľa dovoznej stratégie Nórsko, Británia, Dánsko či Holandsko. Okrem existujúcich obchodných vzťahov s týmito krajinami Nemecko buduje nové spojenectvá s južnou Európou a severnou Afrikou, ako aj s Austráliou, Kanadou a Čile.
Globálna poradenská spoločnosť McKinsey poskytla agentúre Reuters údaje, z ktorých vyplýva, že náklady na výrobu vodíka v Nemecku by mohli byť v roku 2030 10 dolárov za kilogram, čo je viac ako cena dovozu 3 až 8 dolárov/kg, keďže krajiny s lacnou obnoviteľnou energiou a nízkymi nákladmi na pracovnú silu môžu vyrábať zelený vodík relatívne lacno.
Šedý vodík vyrobený zo zemného plynu, ktorého Nemecko spotrebuje približne 42 TWh ročne, stojí okolo 3 USD/kg, uzavrela agentúra Reuters.