Berlín 4. septembra 2024 – Nemecko chce na začiatku budúceho roka vydražiť 5 gigawattov novej kapacity plynových elektrární, ktoré by v budúcnosti mali prejsť na spaľovanie vodíka. Ide o prvý krok v jeho toľko diskutovanej stratégii na zabezpečenie dodávok elektriny v krajine po odstavení jadrových zdrojov a plánovanom odchode od uhlia. V piatok (30. 8.) to oznámilo ministerstvo hospodárstva po skončení týždne trvajúcich rokovaní o rozpočte. Informoval o tom portál energyconnects.com, ktorý prevzal správu agentúry Bloomberg.
Národná stratégia pre elektrárne bola predstavená vo februári 2024 a jej prijatie bolo aj dôsledkom predchádzajúcich krokov v podobe odstavenia jadrovej flotily a ohlásenia odchodu od výroby elektriny z uhlia. Ten je zákonom stanovený na rok 2038, predpokladá sa však, že k nemu dôjde skôr. Nemecká vláda napríklad uzavrela v roku 2022 s koncernom RWE dohodu v hodnote 2,6 miliardy eur, na základe ktorej spoločnosť zatvorí svoje uhoľné elektrárne do roku 2030, čo signalizuje, že Berlín sa snaží zrýchliť tempo ústupu od uhlia.
Vláda vo svojom pláne pre elektrárne schválila dlho očakávané plány na dotovanie elektrární na zemný plyn, ktoré v budúcnosti môžu prejsť na spaľovanie vodíka a mali by slúžiť ako záloha v čase výpadkov výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a prispieť tak k zrýchleniu prechodu na nízkouhlíkovú výrobu. Schéma mala stáť 16 miliárd eur vrátane kapitálu a prevádzkových dotácií a tender na štyri plynové bloky s celkovou kapacitou do 10 gigawattov (GW), 4×2,5 GW sa mal podľa vtedajších vyhlásení uskutočniť „čoskoro“.
Agentúra Bloomberg pripomenula, že nemecká elektrárenská stratégia plán bola niekoľkokrát redukovaná a odložená, pričom kapacita pokrýva len malú časť toho, čo krajina reálne potrebuje na postupné vyraďovanie uhlia. Rezort hospodárstva uviedol, že ďalších 5 gigawattov bude predmetom výberového konania v rámci nového kapacitného mechanizmu, ktorý by mal byť funkčný do roku 2028.
Nemecká vláda tiež plánuje revidovať svoje dotácie pre zelenú elektrinu. Namiesto garancie minimálnej ceny za každú vyrobenú kilowatthodinu chce prejsť na podporu kapitálových nákladov, pričom túto zmenu plánuje otestovať najprv v malom meradle.
Ako už bolo uvedené, stratégia počíta s postupným prechodom plynových elektrární na ešte čistejší, zelený vodík. Nové elektrárne by mali byť schopné prejsť na toto palivo medzi rokmi 2035 a 2040, uviedla vláda.
Postoj Európskej únie
Vysoké náklady si však vyžiadajú miliardové dotácie, ktoré musí schváliť Európska únia. Nemecko sa už v roku 2023 dohodlo s Európskou komisiou na realizácii výberového konania na 8,8 GW nových vodíkových elektrární a až na ďalších 15 GW, ktoré budú najskôr využívať ako palivo zemný plyn, pričom sa mali najneskôr do roku 2035 pripojiť k vodíkovej sieti. Berlín a Brusel sa však vtedy nezhodli na tom, akým spôsobom by plynové elektrárne mali byť dotované.
V júni 2024 zdroje informovali agentúru Reuters, že Nemecko získalo neformálny súhlas Európskej únie so štátnou podporou pre výstavbu a prevádzku nových plynových elektrární s kapacitou 10 gigawattov. V zásade mala byť dosiahnutá dohoda s úradmi EÚ pre hospodársku súťaž, pričom podrobnosti pre oficiálne schválenie mali byť spresnené v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov.
Dodali, že nemecká vláda dosiahla dohodu o niekoľkých podmienkach, ktoré sa časom budú meniť s ohľadom na vývoj Národnej stratégie pre elektrárne.
Nemecké ministerstvo hospodárstva v júni dohodu nepotvrdilo s tým, že v rokovaniach EÚ sa dosiahol veľmi dobrý pokrok. EK zas vyhlásila, že vedie konštruktívne rokovania s nemeckými úradmi, ale nebude sa ďalej vyjadrovať k podrobnostiam ani načasovaniu ďalších krokov a rozhodnutí. Teraz ministerstvo uviedlo, že EK pôvodne dala plánu zelenú, no na konečné rozhodnutie o štátnej pomoci sa stále čaká.
Základné rysy tendrov
V avizovaných tendroch podľa informácii agentúry Bloomberg uspejú tí uchádzači, ktorí budú žiadať najnižšie dotácie. Vláda tiež usporiada aukcie na dva gigawatty z existujúcich plynových elektrární, ktoré majú byť pripravené na vodíkovú konverziu, ako aj na 2x 500 megawattov pre systémy dlhodobého skladovania a elektrárne na čistý vodík. Spolu by tak malo ísť o 13 gigawattov vrátane skladovania.
Nemecký regulačný úrad Bundesnetzagentur však ešte v januári minulého roka odhadol, že na uspokojenie dopytu do roku 2030 bude potrebných až 21 gigawattov kapacity plynových elektrární a minister hospodárstva Robert Habeck o mesiac neskôr oznámil plány na prípravu tendrov na viac ako 25 gigawattov. S cieľom preklenúť tento rozdiel ministerstvo oznámilo, že čoskoro predstaví možnosti kapacitného mechanizmu a prediskutuje ich s odborníkmi a Európskou komisiou.
O výstavbu plynových elektrární už prejavili záujem veľké energetické spoločnosti vrátane RWE AG, Uniper SE, EnBW Energie Baden-Württemberg a Lausitz Energie Kraftwerke AG, pripomenula agentúra Bloomberg.
Dôležitá investičná istota
Plynové elektrárne sú „kľúčovým predpokladom pre postupné vyraďovanie uhlia,“ povedala Kerstin Andreae, predsedníčka energetického združenia BDEW. Vyzvala ministerstvo hospodárstva, aby urýchlene pripravilo aukcie. „Spoločnosti na to potrebujú investičnú istotu,“ povedala.
V konečnom dôsledku musí pre investičné rozhodnutia existovať komerčný dôvod, povedal pre Bloomberg výkonný riaditeľ LEAG Thorsten Kramer. Jedným z problémov podľa neho je, že „v súčasnosti na trhu neexistuje žiadna plne vodíková turbína s výkonom 300 až 600 megawattov, ktorú potrebujeme,“ uzavrel.